Obrázok používateľa CEZ OKNO
Kto bol v skutočnosti kyštymský trpaslík Alešeňka?

YOKI.RU | Podľa legendy si pred sedemnástimi rokmi dôchodkyňa zo vzdialenej uralskej dedinky Kaolinovyj blízko mestečka Kyštym osvojila záhadného tvorčeka, ktorý údajne nepatril k žiadnemu známemu živočíšnemu druhu na Zemi. To zahynulo, mŕtvolka zmizla a tajomstvo jeho pôvodu doteraz nedá odborníkom pokoja... Na drobučkú bytosť s dĺžkou okolo 20 centimetrov narazila Tamara Vasiľevna Prosvirina na cintoríne neďaleko od svojho domu. Najdúšik vyzeral dosť ošklivo.

Veľká zaostrená hlava sa skladala akoby zo štyroch dielov. Záhyb uprostred tváre prechádzal do malého nošteka, oči boli bez zorničiek aj dúhovky, chýbali viečka, navyše vpadali kamsi do vnútra hlavy. Miesto uší malé otvory, namiesto úst medzierka s dvoma maličkými zúbkami vo vnútri. Koža neprirodzene bielej farby. Pupok nemal. Kĺby ohybné, končatiny pružné, zakončené neveľkými pazúrikmi.

Staršia žena ubytovala stvorenie u seba doma a pomenovala ho Alešeňka, hoci žiadne príznaky pohlavia nemalo. Kvôli svojráznej štruktúre ústnej dutiny najdúšik nemohol prijímať tuhú potravu, preto ho Tamara Vasiľevna kŕmila len tekutou stravou - mliekom, kondenzovaným mliekom a medom.

Čoskoro si susedia všimli, že sa Prosvirina správa zvláštne. Začala sa nevhodne správať a hovorila z cesty. Kontakt so záhadnou bytosťou spravil svoje - treba starému človeku pokušenie?

Napokon sa žena ocitla v psychiatrickej liečebni. Lekárom tvrdila, že u nej doma zostal "Alešeňka", ktorého treba kŕmiť. No nik ju nepočúval - všetci si mysleli, že jednoducho blúzni...

Od hladu a smädu malé stvorenie ticho skonalo a premenilo sa na múmiu. Objavili ho vďaka náhode. Dozvediac sa, že je dom prázdny, vnikol sem miestny zlodej s úmyslom priživiť sa na opustenom majetku. Našiel mumifikovanú "podivnosť" a vzal ju so sebou. Vysušil ju na slnku a uložil do chladničky. Nakoľko bol tento človek vedený na dlhom zozname lúpeží, v jeden krásny deň ho poctila návštevou polícia. Pri prehliadke chladničky našli ukradnutú múmiu...

Vyšetrovanie predložilo niekoľko verzií. Podľa jednej z nich mohla byť mŕtvolka nedonoseným ľudským plodom.

Prípadom poverili vyšetrovateľa Kyštymského GUVD Vladimíra Bendlina. Tento odovzdal pozostatky malej bytosti na expertízu miestnemu patológovi Stanislavovi Samoškinovi. Súčasne bola k prípadu privolaná nezávislá expertka lekárka-gynekologička I. Ermolaeva. Obaja prišli k nečakanému záveru - nejde o človeka! Tak sa zrodila nová hypotéza: "Alešeňka" je mimozemský humanoid!

Potom sa múmia dostala k ufológom a jej stopa sa stráca. Zostali len fotografie a videonahrávky. No v poslednom čase ostáva "mimozemská" verzia pôvodu Alešeňky silne nahnutá. Odborníci totiž našli oveľa pozemskejšie vysvetlenie jeho vzhľadu.

Choroba predčasného starnutia alebo detská progéria sa oficiálne volá Hutchinson-Gilfordov syndróm. Dieťa spočiatku rýchlo dospieva, potom sa mu na bruchu začnú objavovať pigmentové škvrny, koža začne vráskavieť, vypadajú vlasy a zuby, trpí chorobami, ktoré sa vyskytujú v pokročilom veku - napríklad srdcovo-cievne ochorenia. Za jeden rok sa organizmus takto postihnutého človeka opotrebuje o 10 rokov. Obvykle sa nedožíva ani 20 rokov. Zastaviť tento proces nie je možné. Dá sa len spomaliť pomocou špeciálnych prípravkov - anomália má totiž genetický pôvod.

Na celom svete sú desiatky chorých na progériu. Jedna bieloruská dievčina začala starnúť v 5 rokoch a vo svojich 26 rokoch sa už ničím nelíšila od 80 - ročnej stareny. Dievča trpelo na kalcifikáciu srdca, s ktorou sa stretávame len vo vysokom veku.

Spomeňme si, ako sa vo filmoch obyčajne zobrazujú vesmírni cudzinci. Malí človiečikovia s kostnatým, podvyživeným telíčkom, s neprimerane veľkou hlavou, ktorá sa podobá na lebku obalenú kožou ako z hororu. A teraz si predstavte dieťa s tvárou starca: vrásčité záhyby, prevalené bezzubé ústa, chýbajúce vlasy na hlave... A tiež drobučké ručičky a nožičky - dieťa totiž nemá čas vyrásť. Jasná podoba s humanoidom!

Ak porovnáme obrázky detí chorých na progeriu s obrázkami legendárneho "Alešeňky", rýchlo si všimneme podobnosť.

Pôvodne bola jedna z verzií pôvodu "Alešeňky" genetická mutácia. Kyštym sa nachádza v zóne rádioaktívneho žiarenia, ktoré vzniklo po havárii v Čeljabinsku v roku 1957. Narodenie mrzákov v týchto miestach nie je vzácnosť.

Autor tohto článku v žiadnom prípade nespochybňuje možnosť prítomnosti zelených mužíčkov na našej planéte. No nie je vylúčené, že časť humanoidov má jasný pozemský pôvod.

Маргарита Троицына: Кем был на самом деле кыштымский карлик Алешенька?

Zdroj: yoki.ru

Preklad: Danica U.

exkluzívne.cez.okno

august 30, 2011 23:41 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top