Obrázok používateľa CEZ OKNO
“LIVING HISTORY” zraz

Koncom apríla sme s Attim vyčistili malú studničku pri Vlčom potoku neďaleko Sielnice pri Zvolene. Mali sme v pláne neskôr uskutočniť na tomto mieste akciu pod názvom LH (Living History). No a teraz v polovici augusta sme túto akciu aj úspešne zrealizovali. V našom podaní to však malo ďaleko od originálneho Living History, aké robia ozajstní fajnšmekri, ktorí sa špecializujú na konkrétne obdobia.

My sme sa snažili len poukázať na to, že vychutnať si táborenie a pobyt v lesoch sa dá aj bez najmodernejších druhov vybavenia, ako rôzne drahé membránové oblečenie, titánový riad, či iné výdobytky modernej doby. Aby to bolo zábavné tak nebol povolený žiadny plast, nerez, či syntetika… proste len tradičné, rokmi osvedčené materiály ako koža, plátno, drevo a niektoré ďalšie.

Pre niektorých z vás možno zraz s takýmito zvláštnymi pravidlami postráda zmysel, čo úplne chápem, keďže množstvo moderného vybavenia má za sebou roky vývoja a v mnohých aspektoch už prekonáva to staré. Pri kvalitnom modernom výstroji sa však často stretávame s jednou bariérou a tou je cena. Práve preto sme sa rozhodli zorganizovať túto akciu a jednoducho ukázať, že sa v pohode dá užiť si víkend v prírode aj bez toho aby ste museli minúť majland na výbavu.

Dodržiavanie pravidiel bolo pochopiteľne trochu voľnejšie, pretože sú časti výbavy ktoré je dnes problém zohnať z prírodných a ušľachtilých materiálov. Boli povolené určité zmesi materiálov v oblečení a taktiež staré armádne veci ako napríklad bavlnené maskáče vz.60, bavlnená celta, starý dobrý hliníkový ešus čsľa a podobne. Práve staré armádne oblečenie a výstroj sú častokrát veľmi kvalitné a dajú sa zohnať za priaznivú cenu.

Asi takým najväčším negatívom väčšiny klasických materiálov je ich váha, no na druhej strane to núti človeka lepšie zvažovať, čo ozaj bude potrebovať a čo so sebou ponesie. Týmto sa približujeme k samotnému zmyslu bushcraftu, ktorý spočíva vo veľkej miere v poznaní zdrojov, ktoré poskytuje les a ich využití pre svoje vlastné pohodlie.

S Attim tesne pred odchodom k Vlčiemu potoku. Vzal som so sebou aj veľký zaváraninový pohár, ktorý sme položili pod rúrku na studničke. Keďže je sucho už dosť dlhú dobu, voda tiekla len slabým prúdikom. Vďaka poháru však boli kedykoľvek k dispozícii naraz 3 litre vody, vždy keď sme prišli k studničke.

Atti očakával správu od nového člena fóra Rolanda (alias Chameleon_sk). Svoje veci zložil pod starou jedľou a keď dostal echo tak mu vyrazil naproti. Ja som ostal v tábore a čas som využil na nosenie palivového dreva.

Po príjemnom zoznámení sa Rolandom nasledovala stavba prístreškov a nosenie lístia na lôžka. Atti druhý krát odbehol, tentoraz po Rafa. Vopred sme sa dohodli, že si postavíme prístrešky oproti sebe a v strede budeme udržiavať počas noci oheň. Vďaka takémuto nastaveniu bude oheň využitý efektívnejšie. Pre kvalitný spánok je nesmierne dôležité venovať najviac pozornosti stavbe postele. Tá moja pozostávala z dvoch rovnobežných guľatín, ktoré som kolíkmi zaistil proti pohybu. Medzi ne som postupne nanosil pomocou celty niekoľko hromád suchého lístia, pričom každú vrstvu som vždy nechal chvíľu uľahnúť pod váhou tela. Tým som postupne získal hrubý matrac, ktorý sa komfortom bez problémov vyrovná samonafukovačke. Čím viac vrstiev lístia dokážete natlačiť, tým bude posteľ pohodlnejšia. Ak však donesiete len jednu dve celty a usteliete si priamo na našuchorenom lístí, tak po nejakej tej hodinke ležania to prestane byť pohodlné, pretože lístie sa rýchlo stlačí a stratí izolačné a pružiace vlastnosti.


Atti si postavil prístrešok oproti mňa. Svoju veľkú celtu vylepšil prídavnými bočnými stenami. Vnútri si zhotovil vyvýšené lôžko zo suchých polien.

Rolo sa zložil poniže hlavného ohniska a natiahol bielu bavlnenú celtu tradičným lean-to spôsobom. Do zopnutej nemeckej celty natlačil suché lístie, čím vytvoril celkom pohodlný matrac. Spal bez ohňa, prikrytý teplučkou Hudson Bay dekou.

Raf sa rozhodol ostať pri centrálnom ohnisku kde jednoducho rozložil svoj bedroll. Po všetkých potrebných prípravách nastal čas zapáliť táborák. Táto česť pripadla mne a tak som siahol do batohu pre krabičku s pazúrikom a ocieľkou.

Po krátkej príprave a pár škrtoch ocieľkou práchno zachytáva iskru.

Uhlík som rozfúkal v hniezde z jutových vlákien skombinovaných s páperím z pichliača, ktoré som nazbieral cestou.

Pridané smrekové raždie.

Zanedlho sa k nám pripojil ďalší člen fóra – Maco. Zložil sa podobne ako Raf vedľa ohniska.

Tma pomaly ale iste zaliala všetky zákutia lesa okrem miesta kde horel náš táborák. Prehodil som cez seba kongo, od chrbta začal viať slabý, no zato chladný vánok. Panovala veľmi príjemná atmosféra, náruživo sme debatovali o rôznych témach a vychutnávali si Rafovo chutné ražničie.

Sobota ráno.

Veľmi som si pochvaľoval spánok na prírodnej posteli z lístia a voňavom vankúši z jedľovej čečiny. S Attim sme počas noci udržiavali mierny oheň a tak nám bolo obom príjemne teplo. Deku som nebral, len kongo a vložku doň ako poistku.

Zamierili sme k studničke vykonať rannú očistu. Rosa na lúke, rovnako ako pohľad na oblohu naznačovali, že nás opäť čaká krásny slnečný deň.


Celý príbeh a všetky fotografie nájdete na tejto adrese

http://skwbushcraft.wordpress.com/

Redakcia ďakuje Attimu za skvelý tip


Súvisiace:

Seriál: PRIMITÍVNE ZRUČNOSTI
http://www.cez-okno.net/serial-primitivne-zrucnosti


Autori: 
Štítky: 
október 21, 2012 17:06 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top