VĎAKA VAŠIM PRAVIDELNÝM DAROM sa môžeme stále zlepšovať  ♥
Zo Slovenska IBAN: SK5283300000002401591699 │ SWIFT (BIC): FIOZSKBAXXX
Z Čiech, Moravy a Sliezska IBAN: CZ4120100000002401591699 │ SWIFT (BIC): FIOBCZPP

     

Obrázok používateľa CEZ OKNO
Odplata za ľahostajnosť!

Všetko na tejto planéte je veľmi úzko prepojené a to čím ďalej, tým viac. Veci, ktoré sa dejú na druhom konci zemegule sa nejakým spôsobom dotýkajú a nakoniec aj celkom reálne dotknú i nás samotných. Či už v dobrom, alebo v zlom. Toto platí v plnej miere i o ľudskom utrpení, biede a strádaní. A hoci náš egoizmus nám umožňuje žiť v mylnej domnienke, že sa nás utrpenie iných ľudí v našom najbližšom, alebo vzdialenejšom okolí vôbec netýka, nie je to tak! Utrpenie druhých, ku ktorému sme boli necitliví a ľahostajní, nakoniec časom predsa len príde až ku nám a bolestne siahne aj na nás samotných, pretože všetko na tejto zemi je naozaj veľmi úzko prepojené. Určite by sa o tom dalo napísať rozsiahle pojednanie, ale všetko toto sa dá vyjadriť i veľmi prostými a jednoduchými slovami:

 

Jedného dňa sa medzierkou díva myš na sedliaka so ženou ako rozbaľujú balíček. S hrôzou zistí, že je v ňom pasca na myši. Beží na dvor a kričí: "Pasca na myši, pasca na myši!"

Sliepka sa na ňu pozrie a hovorí: "Viem, že sa veľmi bojíš, ale nie je to môj problém, ja sa nemám čoho báť."

Myš sa teda obrátila na prasa s tým istým: "Pasca na myši, pasca..."

Prasa zachrochtá a vraví: "Je mi to ľúto, ale mňa sa to netýka. No budem sa za teba modliť."

Myš sa teda rozbehla za kravou a zasa: "Pasca na myši..."

Krava zabučí: "Myška, je mi ťa naozaj ľúto, ale nejde o moju kožu..."

Myš sa vráti so sklopenou hlavou domov; odmietnutá musí teraz pasci čeliť sama.

Ešte tú noc sa za domom ozval zvuk klapnutia pasce. Sedliakova žena sa hneď bežala pozrieť, čo sa chytilo, ale v tme nevidela, že je to jedovatý had a má chytený chvost. Uštipol ju. Farmár ženu ihneď odviezol do nemocnice, ale vrátila sa s horúčkou.

Každý vie, že horúčku je najlepšie liečiť dobrou slepačou polievkou. Farmár teda zabil sliepku a polievku uvaril. Jednako sa žena neuzdravila. Prišli priatelia, aby sa o ňu celé dni starali. Farmár zabil prasa, aby mali dosť jedla. Nič však nepomohlo a farmárka umrela. Na pohreb prišlo veľa ľudí a farmár zabil i kravu, aby bolo dosť jedla na hostinu.

Myška to celé medzierkou sledovala s veľkým zármutkom...

 

Keď budeme teda nabudúce počuť, že má niekto problém a pomyslíme si, že predsa nie je náš - zamyslime sa! Pokiaľ je niekto v nebezpečenstve, sme v ňom všetci! Každý z nás je dôležitou niťou vo vzácnej tapisérii života toho druhého. Naše životy sú tkané spoločne! Pomáhajme si preto, vychádzajme si v ústrety a vzájomne sa podporujme, ako a kde len môžeme.

 

Milan Šupa
v spolupráci s www.poznanie.sk

 

Zdroj: hledani.gnosis9.net

 

január 12, 2010 20:29 popoludní
  • krát komentár

1 krát komentár

  1. Obrázok používateľa Anička
    Aničkajanuár 13, 2010 22:45 popoludní

    Komentár: 

    Pravdivé.Presne tak to cítim aj ja. Chcem pomáhať, každému, ale dá sa len tomu, kto o to stojí.A niekedy, aj keď chcem, neviem pomôcť alebo neviem, ako pomôcť a to ma trápi. No už sa mi aj stalo, že som urobila všetko,čo sa dalo, aby som pomohla a otočilo sa to proti mne. Veľmi rada mám ľudí a som vďačná, že mám šťastie na dobrých ľudí.
    Ako malá školáčka som videla v boku požiarnej nádrži s rozlohou kúpaliska sedieť vystrašenú lastovičku a aj keď som sa bála,že spadnem do vody a utopím sa, zohla som sa a vzala ju do ruky. Behalo po nej veľa chrobákov, tak som ich z nej druhou rukou sprášila. Nedržala som ju zovretú a ona voľne odletela. Urobila ku mne ešte jedno kolečko a ja som pochopila, že ďakuje.

 

 

Top