Obrázok používateľa CEZ OKNO
STAROINDICKÉ VÉDY PREDČILI VO VEDOMOSTIACH AJ NAŠU MODERNÚ VEDU časť prvá

Bežne objavujú moderní vedci pri svojich výskumoch, že učenci v starej Indii prišli už k porovnateľným výsledkom. Odkiaľ vedeli títo mudrci tak veľa o vesmíre, aj keď nemali naše meracie prístroje? Pomohol im snáď ich celostný svetonázor ako chápali hmotu? Thomas A. Hein sa pýtal Armina Risiho, experta na védsku múdrosť.

Stále sa viac a viac objavujú aj v bežných médiách pojmy ako „védy“ a „védsky“, napríklad v súvislosti s liečebnou medicínou ajurvédou alebo védskou filozofiou. Od 60-tych rokov 20-teho storočia je na západe známa aj védska hudba Raga, zvlášť vďaka virtuóza sitary Ráviho Šankara. Stále viac ľudí odhaľuje hlboko pôsobiaci účinok Rága hudby na telo, ducha i dušu.

Dokonca aj rockoví hudobníci ako Rudolf Schenker, gitarista skupiny Scorpions sú touto hudbou nadšení. Ale čo vlastne sú védske spisy, takzvané védy? Kto ich napísal? A kedy?

O spracovanie védskych zdrojov sa v nemeckojazyčnom prostredí v posledných 15-tich rokov zaslúžil švajčiarsky filozof véd a spisovateľ Armin Risi. 18 rokov žil ako mních vo védskych kláštoroch a intenzívne sa zaoberal so sanskrtom. Na konci roka 2007 mu vyšla kniha „Boh a Bohovia“, ktorá mala obrovský úspech. Bola to šiesta prepracovaná verzia - je to kniha, ktorá ponúka rozsiahly prehľad obsahu a významu véd a prináša doteraz nepoznané a podivuhodné poznatky na svetlo.

Armin Risi ukazuje s mnohými pôvodnými citátmi, že zdroje v sanskrte obsahujú učenie a vedomosti, ktorá až dnes ľudstvo získava s pomocou modernej techniky a ktoré sa v mnohom zhodujú s vedomosťami, ktoré máme k dispozícii dnes. Ako mohli staroindickí mudrci a jasnovidci (ktorí sa volajú rišiovia) toto všetko vedieť? Čo ešte hovoria ich spisy?

To by sme chceli vedieť presnejšie a viedli sme preto rozhovor s Arminom Risim.

Thomas Hein: Väčšina čitateľov si pod pojmom „védy“ nevie nič presné predstaviť. Mohli by ste nám preto najprv vysvetliť, čo vlastne védy sú?

Armin Risi: „Védy“ je spoločný názov pre staroindické spisy, ktoré sú v najväčšej miere napísané v sanskrte.

Védy alebo védske spisy zahŕňajú duchovné aj materiálne vedenie, pretože vo védskej kultúre neboli tieto dva vedné odbory oddelené. Kto chcel mať prístup ku pokročilému materiálnemu vedeniu, musel byť najskôr zasvätený do duchovného vedenia. Takto malo byť ochránené materiálne vedenie pred zneužitím. Preto nebolo mnohé písomne zaznamenané, alebo to bolo zakódované, takže tomu mohli rozumieť len zasvätenci. To, čo dnes označujeme ako mytológia, musíme brať do úvahy diferencovane a z hľadiska viacerých vrstiev.

T.H: S ktorými oblasťami vedy sa védy zaoberajú?

A.R: S tými oblasťami vedy, ktoré sú zmysluplné pre zdravú existenciu človeka, napríklad zdravie, prevencia, zdravoveda zvaná ajurvéda („vedenie o dlhom živote“), staviteľstvo a sním spojená matematika a svätá geometria, vedenie o pôvode a vzniku vesmíru, duchovná dimenzia všetkých foriem života v hmote, takže biológia v skutočnom zmysle slova, ako aj astronómia k účelom astrológie – analýza súvislostí medzi planetárnymi a pozemskými vzormi života. Ďalšie by sme mohli ešte dlho menovať.

T.H: Védska veda sa veľmi odlišuje od našej súčasnej vedeckej metodiky. V čom spočíva rozdiel medzi vedou Véd a modernou vedou:

A.R: Hlavný rozdiel je v tom, že Védska veda jasne rozlišuje medzi faktami a interpretáciou. Každý poznatok, či už z oblasti fyziky, geológie, genetiky, paleontológie vyžaduje interpretáciu – a vo Védskej vede sa vždy dopredu vysvetľuje s akým ponímaním sveta sa fakty interpretujú. Tu prichádza druhý veľký rozdiel: súčasná veda vychádza z „naturalistického“ (=materiálneho) ponímania sveta, védska z multidemenzionálneho a koniec koncov z duchovného ponímania sveta. Tomu zodpovedajúco sa rozlišujú vysvetlenia pre rovnaké fakty.

Viera a vedenie

T.H: Mnohí vedci teraz určite povedia, že takýto postup je nevedecký. Podľa nich sa tu jedná o spojenie náboženstva s vedou. Čo hovoríte na túto námietku?

A.R: Každé ponímané sveta je založené na nejakej viere. Materialistické ponímanie verí, že mimo fyzickej hmoty nič nie je a že všetky fenomény, aj život a vedomie, môžeme vysvetliť len na základe zákonov fyzickej hmoty. To je viera, lebo sa v žiadnom prípade nedokázalo, že nezávisle od tela vedomie neexistuje. Parapsychologické fenomény, špiritizmus, astrálne cestovanie a tak ďalej ukazujú, že by mohla existovať aj astrálna, nefyzická dimenzia.

Védske ponímanie sveta naproti tomu verí na absolútno vedomia a individuality, to znamená vedomú jednotu mimo duality. Individualita znamená „jednotu“, doslova „nedeliteľné, nerozdelené Bytie (a vedomie)“. O viere sa nedá diskutovať, ale veľmi dobre o dôvodoch, prečo v niečo veríme alebo neveríme.

T.H: Pozrime sa na Védy podrobnejšie. Urobili ste pozoruhodný objav, že spisy v sánskrte opísali vek nášho vesmíru údajom, ktorý potvrdzuje aj súčasná kozmológia. Vysvetlili by ste to bližšie?

A.R: Védska kozmológia hovorí, že fyzický vesmír existuje v cyklických manifestáciách a „rozpusteniach“. Cyklus pozostáva z „Brahmovho dňa“ a „Brahmovej noci“. Brahma je meno kozmickej tvorčej inteligencie, ktorá je známa z trojice Brahma – Višnu – Šiva.

Jeden deň Brahmu, nazývaný Kalpa pozostáva z 1000 menších cyklov (Divya Jugy alebo Mahá-Jugy), z ktorých každá trvá 4,32 miliónov rokov. Noc trvá rovnako dlho. Védski mudrci hovoria, že dnes sa nachádzame v strede Brahmovho dňa. Súčasný vesmír má z védskeho pohľadu približne 6 – 7 miliárd rokov.

V modernej kozmológii kolísajú odhady na vek vesmíru medzi 8 a 20 miliardami rokov. Rozdiel vo védskych údajoch je spôsobný tým, že védy hovoria len o vnímateľnom, pozorovateľnom vesmíre. Spisy pri tom ale prízvukujú, že tieto cykly prebiehajú od neviditeľného pozadia jedného ešte oveľa staršieho vesmíru. Takže sa údaje vo Védach a v modernej kozmológii veľmi blízko približujú.

Predpoveď o červenom obrovi

T.H: V tejto súvislosti chceme spomenúť takmer senzačný objav jednej výpovede o budúcnosti slnka, ktorú ste vy našli v sanskrtských spisoch.

A.R: V sanskrtskom spise s menom Brahmanda Purana sa opisuje čo sa stane so slnkom na konci kalpy, to znamená na konci Brahmovho dňa. Tento minimálne tisíc až dvetisíc rokov starý text hovorí, že slnko na konci Brahmovho dňa, čiže za približne dve miliardy rokov sa stonásobne zväčší a premení celú zemskú kôru na žeravú hmotu. Zem sa teda dostane do stavu žeravej tekutiny a takto vstúpi do Brahmovej noci a pomaly sa ochladí, pretože s príchodom Brahmovej noci zhasne aj toto obrovské slnko (presný citát je uvedený na konci článku, pozn. prekl.).

Presne to isté hovorí dnes aj moderná kozmológia, a síce s pomocou s náročnou spektrálnou analýzou slnečného svetla.

Tu samozrejme vyvstáva otázka, ako z celého sveta získali práve staroindickí mudrci takéto vedomosti. Ich ohromujúca odpoveď: na konci prichádzajúceho Brahmovho dňa sa stane to isté ako na konci posledného Brahmovho dňa.

Ako ale títo mudrci môžu vedieť, čo sa stalo v našom slnečnom systéme na konci posledného Brahmovho dňa pred približne siedmimi miliardami rokov? Ich odpoveď: Od duchovných bytostí z vyšších dimenzií, ktorých sa tieto fyzikálne cykly nedotýkajú.

Tomu môžeme uveriť, alebo aj nie. Faktom zostáva: Mudrci nám dávajú tieto informácie bez toho, aby mali k dispozícii technológiu, ktorú máme v našich rukách dnes my.

Paralelné vesmíry

T.H: Existujú ďalšie takéto paralely s moderným výskumom?

A.R: Védska kozmológia hovorí, že existuje nekonečne veľa vesmírov, ktoré vydychuje Boh Stvorenia a Prastvorenia Višnu: vesmíry vo forme semiačka, ktoré sa stále zväčšujú. Keď sa my ľudia pozrieme z vnútra vesmíru naspäť do času, myslíme si, že vesmír začal pra-treskom. Z Védskeho hľadiska by sme museli uviesť: vesmír sa nezačal pra-treskom, ale pra-pôvodom, totiž jedným (zdanlivo) ojedinelým pra-kvantovým skokom, ktorý bol vyvolaný „výdychom“ absolútneho vedomia, čo vo vedeckej kozmológii môžeme pochopiť a opísať len abstraktne, napríklad ako kvantový potenciál s implicitným poriadkom.

Prvý Višnu potom vstúpi v paralelnej forme do každého vesmíru a vo vesmíre vo forme semiačka vznikne vnútorná štruktúra hmoty, ktorá nakoniec vedie ku stvoreniu hviezd a planét.

T.H: Višnu má teda na starosti, je zodpovedný za rozširovanie aj zhusťovanie?

A.R: Áno, pretože hmota s jej údajnou seba organizáciou nestačí na vysvetlenie tvorenia štruktúr v rámci vesmíru. V modeli pra-tresku je totiž ten problém, že hmota sa rovnomerne rozširuje a pri tom sa aj rozpína, čo by znamenalo, že hmota sa rozplýva do prázdnoty a nemôžu vznikať žiadne koncentrácie hmoty. Ale vzhľadom na to, že dnes existujú kopy galaxií, galaxie, hviezdy a planéty, musela byť táto pôvodná symetria niekedy v minulosti porušená, čo sa dnes snažíme vysvetliť tým, že sa údajne vesmír v určitom bode náhle nafúkol – hovoríme o „inflačnom vesmíre.“ Védska kozmológia hovorí o objavení sa druhého Višnua v rámci vesmíru a o vzniku kozmického Garbha – „mora“. Dnes by sme skôr povedali „informačné pole“ ako „more“, ale obrazný jazyk má svoje opodstatnenie. Takže v každom aspekte védskych opisov vzniku a udržania nášho sveta je paralela s modernou vedou.

Védske stupne zhustenia

T.H: Sú vo Védach aj poznatky, ktoré prekonávajú aj moderný výskum?

A.R: Védy čiastočne predčili aj naše vedy, zvlášť pri opise mnohých vrstiev a úrovní dimenzií mimo fyzikálneho sveta. Kvantová fyzika a fyzika takých geniálnych mysliteľov ako Burkhard Heim poukazuje na to, že naše bytie nie je založené len na fyzicky hmatateľnej hmote. Pri následnom uvažovaní o fyzike sa nám natíska uzáver, že musia existovať aj vyššie dimenzie, inač povedané „paralelné svety“.

Tak napríklad píše fyzik Fred Alan Wolf vo svojej knihe „Paralelné vesmíre – hľadanie iných svetov“ (vydavateľstvo Insel 1993, strany 12 a 15): „Táto myšlienka pripomína science fiction – náš vesmír nie je jediný... to je najnovší návrh modernej fyziky, ktorá sa snaží o zjednotenie našich poznatkov. Keby neexistovali tieto iné svety, ostali by prázdne miesta v našom poznaní, ktoré prináša novodobá fyzika, neprekonateľné. S našimi doterajšími predstavami o fyzikálnom svete nemôžeme tieto problémy riešiť.“

Tu sa stretáva moderná veda s védskou. Tá hovorí, že hmotný vesmír je multidimenzionálne štruktúrovaný a že hmota existuje na rôznych stupňoch zahustenia, začínajúc s jemnohmotným svetom Brahmu až na spodok po siedmy stupeň zhustenia, kde energia hmoty naberá fyzikálnu formu zhustenia. Z pozemského hľadiska je fyzikálna hmota preto to prvé, čo ľudia vnímajú – a pre mnohých aj to jediné.

T.H: Akú predstavu majú Védy o energii?

A.R: Najslávnejší sanskrtský spis Bhagavadgíta, definuje hmotu vo verši 8.4 ako „nekonečne meniteľnú energiu (ksharo bhava)“. Tu sa hmota neopisuje ako pevná štruktúra zložená z malých fixných častíc, ale ako energia alebo energetická vibrácia, ktorá sa neustále mení. Energia sa naproti tomu definuje ako „pole vedomia (kshetra), ktoré patrí duchovnej bytosti (purusha)“, absolútnej všetko obsahujúcej duchovnej bytosti Višnua – ktorého označujeme v našej reči ako Boha Prastvoriteľa.

Energia teda neexistuje nezávisle ako abstraktná realita, ale je vždy (priamo a nepriamo) spojená s rôznymi poľami vedomia, čo zasa vysvetľuje, odkiaľ energia získava informáciu, ktorá určuje, aké účinky a formy energia vytvorí.

- pokračovanie -

Zdroj: Raum und Zeit, 150/2007

Autor:

Thomas A. Hein už 10 rokov ako spisovateľ na voľnej nohe a novinár a vyrobil rôzne televízne príspevky, okrem iného vysielania „planéta e“ (ZDF) a „Životné prostredie“ (3sat). Od roku 2000 sa špecializuje na lekársky žurnalizmus a natočil dokumenty ako „Plná nádrž“, „Ordinácia denne“ a „Zdravotnícky magazín Ordinácia.“

Preklad: Marián Mancovič

exkluzívne.cez.okno


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Sekcie: 
máj 16, 2011 15:53 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top