Obrázok používateľa CEZ OKNO
STAROINDICKÉ VÉDY PREDČILI VO VEDOMOSTIACH AJ NAŠU MODERNÚ VEDU časť tretia

Pojem „Védy“ je odvodený od sanskrtského slova „Veda“, čo znamená „poznanie“ v zmysle „spoznania“ a „náhľadu.“ (rovnaký slovný základ ako slovenské slovo „veda“ – sanskrt aj slovenčina sú indoeurópske jazyky, pozn. prekl.). Latinské slovo „videre“ („vidieť“) vychádza zo sanskrtského koreňa vid, čo je sloveso, ktoré znamená „vedieť, spoznať, rozumieť“. Z toho sú odvodené slová vidya „naučené vedomosti“ a veda – „spoznané/vnútorné/sväté vedenie“. Thomas A. Hein sa pýtal Armina Risiho, experta na védsku múdrosť.

 

Čo znamená pojem Védy?

Tieto sanskrtské slovné korene pozná väčšina ľudí v súčasnosti len v pojme „video“, bez toho, aby tušili, a akou dimenziou vedenia a svetonázoru je spojená táto slabika.

 

Senzačný objav v sanskrtských spisoch

Védska kozmológia hovorí, že fyzický vesmír existuje vo veľkých cykloch (ktoré sa nazývajú Brahmove dni alebo kalpy), z ktorých každý trvá 4,32 miliárd rokov a po ktorom nasleduje rovnako dlhá „noc“.

„Na konci Brahmovho dňa príde kalpadaha (oheň na konci kalpy)... tisíc lúčov slnka sa spojí do 7 lúčov, z ktorých každý začne byť žeravý ako vlastné slnko. Postupne sa slnko 100krát zväčší a rozžeraví tri svety (Brahmanda Purana 1.1.5.121/123).

„Stvorenie poslednej kalpy spálil oheň Samvartaka a ten roztopil pohoria a kamene na Zemi“. (Brahmanda Purana 1.2.7.9b). Podľa védskej kozmológie už prešla polovica súčasnej kalpy a o 2 miliardy rokov sa slnko znova (ako predošlé slnko pre 6 miliardami rokov) stonásobne zväčší a tiež sa rozžeraví.

Čo hovorí moderná kozmológia o budúcnosti Zeme a slnka? Dozvedáme sa a žasneme nad predpoveďou: „Slnko má v súčasnosti za sebou polovicu svojej životnej púte. S pribúdajúcim vekom... sa slnko postupne zmení na väčšiu, svetlejšiu a horúcejšiu hviezdu. V priebehu budúcich 2 miliárd rokov a bude 100krát väčšie a 500krát jasnejšie ako dnes... nafúknuté slnko spôsobí, že povrchový materiál na Zemi sa roztopí.“ (Kendrick Frazer: Slnečný systém, (s.54), v seriáli Time-Life „Planéta Zem“, 1988).

 

Čo ešte dodať k starým Védam?

Védy samotné hovoria o cyklických vekoch (jugách) a zdôrazňujú, že spísanie védskej múdrosti sa stalo nevyhnutné s príchodom temného „železného“ veku pred 5000 rokmi. Naproti tomu moderná veda, že sánskrtské spisy a védska kultúra údajne vznikli počas (hypotetickú) inváziu Árijcov do Indie a počas následného miešania národov v 1. tisícročí pred naším letopočtom. Vo védskych spisoch sa ale nenachádza nič, čo by podoprelo európsku teóriu z 19. storočia.

Opis, ktorý udávajú védske zdroje, vychádza z úplne iného pohľadu ako moderná indológia, ktorá, čo sa týka svetonázoru, nesie určujúce rysy darwinistickej antropológie. Ale aj západná indológia priznáva sanskrtským spisom vek, ktorý zodpovedá spisom Starej zmluvy, čo je viac ako 2000 rokov.

 

Tvorivé cykly vo vesmíre

Počas života Brahmu, ktorého dĺžka je určená trvaním pra-vesmíru, sa odohrávajú mnohé kozmické následné stvorenia. Brahmov deň (Kalpa) zodpovedá životnej dĺžke fyzicky manifestovaného vesmíru.. manvatary sú 14 veľkých vekov Zeme (dnes žijeme v siedmom). V rytme 4 juga-cykloch sa deje špirálovitý vývoj s mnohými slnečnými a planetárnymi pod-cyklami.

 

Involúcia

Evolučná teória hovorí, že „vyššie“ vyšlo najbližšie nižšie (spôsobil to nárast genetickej informácie zapríčinenej náhodnou mutáciou hmoty ako pôvodného základu). Involúcia naproti tomu hovorí, že „nižšie“ vyšlo z najbližšieho vyššieho, ktorého pôvodom a prapríčinou bolo vedomie.

 

Zdroj: Raum und Zeit, 150/2007

 

Autori:

Armin Risi sa narodil v roku 1962, žil 18 rokov vo védskych kláštoroch a študoval spisy napísané v sanskrte, ako aj západné a východné filozofie, spolupracoval na preklade viac ako 20 diel sanskrtskej literatúry (z angličtiny do nemčiny), je autor dvoch kníh básní, autor vedeckej práce o nemeckom básnikovi Friedrichovi Hörderlinovi, autor literatúry faktu v troch zväzkoch „Viacdimenzionálny vesmír“ („Boh a bohovia“/ „Neviditeľné svety“/ „Zmena moci na Zemi“), ako aj duchovno-filozofickej knihy „Svetlo nevrhá tieň“. V roku 2005 založil „Výskumný Inštitút pre Vedu a Involúciu.“Narodil sa v roku 1962, žil 18 rokov vo védskych kláštoroch a študoval spisy napísané v sanskrte, ako aj západné a východné filozofie, spolupracoval na preklade viac ako 20 diel sanskrtskej literatúry (z angličtiny do nemčiny), je autor dvoch kníh básní, autor vedeckej práce o nemeckom básnikovi Friedrichovi Hörderlinovi, autor literatúry faktu v troch zväzkoch „Viacdimenzionálny vesmír“ („Boh a bohovia“/ „Neviditeľné svety“/ „Zmena moci na Zemi“), ako aj duchovno-filozofickej knihy „Svetlo nevrhá tieň“. V roku 2005 založil „Výskumný Inštitút pre Vedu a Involúciu.“

Thomas A. Hein už 10 rokov ako spisovateľ na voľnej nohe a novinár a vyrobil rôzne televízne príspevky, okrem iného vysielania „planéta e“ (ZDF) a „Životné prostredie“ (3sat). Od roku 2000 sa špecializuje na lekársky žurnalizmus a natočil dokumenty ako „Plná nádrž“, „Ordinácia denne“ a „Zdravotnícky magazín Ordinácia.“

 

Preklad: Marián Mancovič

exkluzívne.cez.okno

 


Všetky časti nájdete na tejto adrese.

 

 

Sekcie: 
máj 20, 2011 18:03 popoludní
  • krát komentár

2 krát komentár

  1. Obrázok používateľa mikeborecek
    mikeborecekmáj 26, 2011 18:28 popoludní

    Komentár: 

    Dajú sa niekde zohnať preklady staro-indických véd?

  2. Obrázok používateľa sudarshana
    sudarshanamáj 26, 2011 21:12 popoludní

    Komentár: 

    Dajú sa zohnať - a hlavne autorizované preklady - cez Sampradáyu a jej Paramparu - postupnosť duchovných učitelov... Ak teda by si mal záujem o to pôvodné a nie nezmyslené preklady západným štýlom. Tých nesprávne preložených a neautorizovaných sú veľké množstvá - a každá inak preložená, plná nepochopitelnej mystiky- kde tí prekladatelia ani neovládali správne sanskrt a už vôbec nerozumeli významom šástier.

    Vedska literatúra je veľmi zložitá a obsiahla, a preto by som jednoznačne odporúčal zohnať si Závery Ved s výkladmi každej šlóky (sanskrtského dvojveršu)- cez BBT - Šrí Bhaktivédantu Swámího Prabhupádu - posledného áčaryu v Parampare v rámci Brahma-Madhva-Gaudíya vaišnava Sampradáji. Teda odporúčam Bhagavad-gítu taká aká je - a tu je v slovenskom preklade z angličtiny, ktorú preložil Šríla Prabhupád zo sanskrtu do angličtiny.

    Tu je na stiahnutie:
    http://www.iskcon.sk/public/files/BG.rar

    potom to odporúčam otvoriť ako: index.htm- je to potom ako web stránka - rozdelená BG do 18 kapitol a každá kapitola má svoje šlóky.

    Okrem BG je záverom Ved ešte šrímad bhágavatam - posledný text, v ktorom Šríla Vyásadév SPÍSAL (nie vytvoril) esenciálne a finálne závery celej Védskej Literatúry.

    Védske Písma a zaradenie Bhagavad-Gíty

    Všetky Védske písma sa delia na 2 základné časti, ktoré v sebe ponímajú viacero diel. Tie dve hlavné časti sú označované ako Šrúti a Smriti. Sú to dve veľké navzájom sa doplňujúce časti, dokopy tvoriace jeden veľký celok. Nikdy sa od seba neoddeľujú a tvoria jedno telo - komplexnú Védsku posvätnú literatúru.

    Šrúti predstavujú Vypočuté Božie slová - teda pôvodné Písma. Patria sem 4 Védy – Rig-véda (modlitebné hymny), Jadžur-véda (návody na obetné uctievanie), Sáma-véda (melodické uctievanie sómovej šťavy), Atharva-véda (obetné mantry). Každá z Véd je zložená z častí. teda: Brahmany (pojednania zaoberajúce sa technickou stránkou obetí), Áranjaky (pojednania pre askétov), Samhity (pojednanie o mantrách) a Upanišády (ktorých je 108 a sú to filozofické texty - jadrá štyroch Véd obsahujúcu védsku múdrosť).
    Smriti - teda Zapamätané Božie slová predstavujú istý výklad a dodatky k Šrúti, ale obsahujú hlavné a najhlbšie filozofické jadrá celej Védskej literatúry. Medzi Smriti patria:
    Itihásy - sú historické sväté eposy starej Indie, resp. pôvodnej Védskej civilizácie a patrí sem Rámájana a Mahábhárata.
    Upavédy - sú 4 a predstavujú doplnkové/vedľajšie Védy, konkrétne: Ájur-véda (texty o medicíne), Gandharva-véda (o hudbe), Dhanur-véda (o vojnovom umení) a Sthápatja-véda (o architektúre).
    Purány, ktorých je 18 - predstavujú hlavne historické a filozofické spisy. Purány sú rozdelené na 3 časti podľa gún: 6 Višnu Purán, 6 Brahmá Purán a 6 Šiva Purán.
    Upapurány, ktorých je tiež 18 - predstavujú vedľajšie/doplnkové Purány.
    Védangy – je ich 6 a sú to tzv. údy Véd – rozdelené a nazvané: Šikša (písma o výslovnosti), Čanda (o poézií), Nirukta (o etymológií a lexikológií), Vjákárana (o gramatike), Kalpa (o metódach obradov), a Džjotiša (o astronómií a astrológií).
    Agamy - príručky pre posvätné uctievania a ďalšie šástry, ktoré ustanovujú zákony pre ľudskú spoločnosť.
    V Šrúti, konkrétne v jednej Upanišáde - v Čandogja Upanišáde (ktorá patrí k Sáma Véde) sa píše, že v Smriti, lepšie povedané v časti Smriti sa nachádza tzv. Piata Véda. Túto Piatu Védu tvoria Itihásy (Rámájana a Mahábhárata - ktorá obsahuje Bhagavad-Gítu) a Purány (ktoré obsahujú Šrímad Bhágavatam).
    Bhagavad-Gíta je esenciou a predstavuje základnú podstatu celej Védskej posvätnej literatúry - histórie, filozofie aj teológie. Má 700 veršov a je rozdelená do 18 kapitol. Tvorí 25.- 42. kapitolu Bhismaparvy. Bhismaparva má 5884 veršov a je to šiesta kniha z 18 kníh, ktoré tvoria veľký historický epos Mahábhárata. Tá má 110 000 sanskritských dvojverší, teda 220 000 veršov. K Itihásam okrem Mahábháraty patrí prvý historický epos – Rámájana, ktorá má 24 000 dvojverší, čiže 48 000 veršov a je rozdelená do 7 kníh.
    Najhlavnejšou, najhlbšou a najdôležitejšou zo všetkých Purán - je jednou z Višnu Purán a názov má Bhagavata Purána - inak nazývaná aj Šrímad Bhágavatam. Ten tvorí 12 spevov, ktoré sú rozdelené do 335 kapitol a dokopy má 18 000 veršov.
    Celá Védska literatúra bola zhrnutá a vysvetlená v diele s názvom Védanta Sútra. Tá má zasa ďalej svoj prirodzený komentár - teda výklad a ešte hlbšie historické a filozofické vysvetlenie, a tým je práve už spomínaný Šrímad Bhágavatam. V celej Védskej literatúre sú 2 diela, ktoré sú tzv. esenciou a úplnou podstatou celej Védskej posvätnej literatúry. Prvou knihou je Bhagavad-Gíta - tá sa popisuje ako stredná škola poznania. Druhou je akoby jej prirodzený, veľmi detailný a hlboký historicko-filozoficko-teologický výklad a rozbor, ktorým je Šrímad-Bhágavatam - ten sa už označuje ako vysoká škola poznania. Najprv je treba si veľmi pozorne a detailne prečítať Bhagavad-Gítu a až potom následne Šrímad Bhágavatam. Už v samotnej Bhagavad-Gíte je zjavené všetko - síce stručne, ale veľmi jasne popísané a hlavne človek sa dozvie súvislosti podstatné a dôležité, a tak principiálne pochopí podstatu a hlavný zmysel toho, čo sa Védska posvätná literatúra snaží odovzdať a vysvetliť rôznymi jej knihami a spismi, rôznymi spôsobmi vysvetlenia, pre rôzny typ ľudí, ktorí sú na rôznom stupni poznania, úrovni chápania súvislostí, duchovného pokroku, ako aj samotnej realizácie.

 

 

Top