Obrázok používateľa CEZ OKNO
Robert Kiyosaki: Korene krízy

V auguste 2007 ohlásil krach jeden z najväčších amerických poskytovateľov hypoték American Home Mortage, BNP Paribas vyhlásila, že v dôsledku problémov s americkými menej bonitnými hypotékami nie je schopná zhodnotiť aktíva vo výške 1,6 miliardy eura a svetom sa začala ticho šíriť panika. Bankový systém sa začal otriasať. To dalo do pohybu dominový efekt, ktorý do dnešného dňa hrozí kolapsom celej svetovej ekonomiky.

Táto kríza neohrozuje len najväčšie korporácie a multinárodné bankové konglomeráty, ale aj bezpečnosť tvrdo pracujúcich rodín. V Spojených štátoch iba v roku 2008 prišlo o prácu takmer 2 milióny ľudí a v Číne, najrýchlejšie rastúcej ekonomike sveta, to bolo 6,7 milióna v tom istom roku. Jasné znamenie, že globálna ekonomika bola vo vážnych problémoch a na hranici rozpadu. Milióny ľudí, ktorí sa domnievali, že sa chovajú správne, ak sa riadia konvenčnou múdrosťou a chodia do školy, aby získali prácu, kúpili si dom, našetrili peniaze, nezadlžovali sa a investovali do diverzifikovaného portfólia akcií, dlhopisov a podielových fondov, majú dnes finančné problémy. Keď som hovoril s ľuďmi po celej krajine, zistil som, že majú starosti a strach. Mnoho ľudí, ktorí stratili prácu, prišli o domov, úspory a prostriedky dôchodkového zabezpečenia, trpia depresiou. Nechápu, čo sa deje s našou ekonomikou, a ani nechápu, aký to na nich bude mať ďalší dopad. A preto si mnohí z nich kladú otázku, čo túto krízu spôsobilo a chcú vedieť, či „je tu niekto, kto je na vine. Kto môže tento problém vyriešiť? A kedy kríza skončí?“

Hovorí sa, že Mayer Amschel Rothschild, zakladateľ jednej z najmocnejších bankových rodín v Európe, kedysi prehlásil: „Dajte mi kontrolu nad národným zdrojom peňazí a bude mi jedno, kto píše zákony.“ Aby sme pochopili dnešnú finančnú krízu, je dôležité pochopiť vzťahu medzi americkou vládou, systémom Federálnej rezervy a niektorými z najmocnejších ľudí sveta. Tento vzťah sa veľmi zjednodušene dá znázorniť nasledujúcim diagramom:

 

 

Vytvorenie systému Federálnej rezervy v roku 1913 zaistilo najbohatším ľuďom sveta možnosť ovládať zdroje peňazí Spojených štátov, čím došlo k naplneniu Rothschildovho priania. Mnoho ľudí nevie alebo nechápe, že systém Federálnej rezervy nie je ani vládnou inštitúciou ani bankou, a že ani nemá žiadne rezervy. Je to skôr bankový kartel riadený niektorými z najmocnejších ľudí finančného sveta. Vytvorenie Federálnej rezervy bolo v zásade povolením na tlačenie peňazí.

Systém Federálnej rezervy bol vytvorený na ochranu najväčších bánk, pretože umožňoval poskytnúť týmto bankám hotovosť, kedykoľvek sa dostali do finančných problémov, čo znamenalo ochranu bohatstva bohatých, a nie daňových poplatníkov.

Tak to funguje dodnes. V roku 2008, keď prezident Bush podpísal záchranný balíček vo výške 700 miliárd dolárov, finančný tajomník Henry Paulson, predtým spojený s Goldman Sachs, v súčinnosti s Federálnou rezervou okamžite predal tieto miliardy v rámci programu TARP (Program na podporu problematických aktív) najväčším bankám v krajine, teda svojim priateľom, bez toho že by sa nad tým niekto pozastavil.

Skutočná situácia je taká, že tieto podporné peniaze programu TARP putovali priamo z našich vreciek – peňaženiek daňových poplatníkov - do vreciek bánk a korporácií, ktoré sa podieľali na vzniku finančného chaosu. Bolo nám povedané, že peniaze boli dané bankám s mandátom ich ďalej požičiavať, ale naša vláda bola buď neschopná alebo neochotná tento mandát skutočne uplatniť.

V polovici decembra 2008, keď sa noviny„USA Today“ pýtali bánk, čo robia s poskytnutými peniazmi, banka JP Morgan Chase, ktorá obdržala 25 miliárd dolárov z peňazí daňových poplatníkov, odpovedala: „Toto sme nezverejnili. Odmietame to.“ Morgan Stanley, ktorá získala 10 miliárd, odpovedala: „Odmietame poskytnúť akýkoľvek komentár k vášmu článku.“ Bank of New York Mellon odpovedala: „Rozhodli sme sa to nezverejniť.“ Záchranný balíček bankám bol v skutočnosti jednoducho pomocou od bohatého priateľa, ktorého povolaním je zakrývať chyby a zjavné sprenevery svojich priateľov, a nie ochranou ekonomiky.

Podľa niektorých odhadov kombinovaná svetová strata na produktoch, akciách, dlhopisoch a nehnuteľnostiach presahuje 60 bilión dolárov. Svetové banky a vlády až doposiaľ vynaložili na vyriešenie problému takmer 10 biliónov. Ale čo zostávajúcich 50 biliónov? Kto pokryje tieto straty? Kde sa tieto peniaze podeli? Kto dá podporu nám, ľuďom, ktorí skutočne prišli o peniaze a teraz musia zaplatiť za vlastné straty a k tomu ešte za straty bohatých prostredníctvom záchranných programov vyplácaných z našich daňových peňazí?

V roku 2013 bude 100. výročie založenia systému Federálnej rezervy. Za takmer 100 rokov FED spáchal najväčšiu hotovostnú spreneveru na svete. Táto sprenevera je bankovou krádežou, pri ktorej lupiči nemajú masky, ale obchodné obleky s odznakom americkej vlajky na golieri. Je to lúpež, pri ktorej bohatí za pomoci našich bánk a našej vlády okrádajú chudobných.

Som presvedčený, že náš finančný problém je príliš veľký, a že neustále rastie. Už je mimo našej kontroly. Skôr ako o politický problém sa jedná o problém monetárny. Nie je to iba americký problém, ale ide o problém globálny. Obama má obmedzené možnosti a to, čo môže urobiť, nemusí ani zďaleka stačiť. Ešte horšie však je , že ľudia, ktorí naozaj ťahajú vo finančnom svete za nitky, sa prezidentovi Spojených štátov nezodpovedajú. Pre svoje skutky nepotrebujú jeho povolenie ani schválenie. Stoja mimo kontroly svetových vlád a volených vodcov.

Dňa 6. augusta 2007 (krach American Home Mortage) sa svetová ekonomika dostala do bodu, keď dlh vystúpil už príliš vysoko. Globálny systém už nebol schopný vstrebať žiaden ďalší dlh a praskla dlhová bublina. Dnes máme defláciu, čo je oveľa vážnejší problém ako inflácia.

Prezident Obama, aby zachránil svet, musí zastaviť defláciu. Hlavným nástrojom, ktorý má k boju s defláciou k dispozícii, je inflácia. To znamená, že bude musieť vytvoriť obrovský dlh a vytlačiť množstvo peňazí z ničoho. A to v konečnom dôsledku znamená vyššie dane a ešte vyšší dlh, a za predpokladu, že bude úspešný, infláciu.

Predstavte si globálnu ekonomiku ako veľký balón napumpovaný teplým vzduchom. Všetko bežalo hladko až do 6. augusta 2007, keď príliš veľa teplého vzduchu – dlhov – spôsobilo trhlinu v balóne. Ako sa začal šíriť hrozivý trhavý zvuk, centrálne banky sveta začali v zúfalom pokuse pumpovať do balóna viac a viac teplého vzduchu – dlhov – aby zabránili jeho pádu na zem, pretože by to spôsobilo depresiu.

Pre niektorých ľudí znamená deflácia tú najlepšiu dobu. Životné náklady klesajú, pretože klesá cena ropy, nehnuteľností, akcií na výrobky a všetko sa stáva dostupnejším. Držitelia veľkých peňažných čiastok čakajú ako supi na správny moment, aby zaplavili trh a dočista ohlodali kosti mŕtvych a umierajúcich spoločností. Pre dobre situovaných investorov táto doba predstavuje životnú príležitosť zvýšiť aktíva za nízku cenu a získať väčší podiel na trhu.

Pre ostatných sa jedná o najhoršie obdobie. Napriek tomu, že klesajú životné náklady, ľudia nie sú schopní to využiť, pretože už nemajú ani také zamestnanie, aby im to pokrylo základné výdavky na živobytie. Lebo sú zaťažení dlhmi, ktoré prevyšujú ich aktíva – a majetok, ktorý vlastnia, ako napríklad domy, predstavuje v skutočnosti záväzok.

Centrálne svetové banky zaplavujú systém peniazmi, ale týmto ľuďom to nepomáha, pretože nie sú schopní získať pôžičku na auto ani na bývanie. Zásoby peňazí sa nafukujú ako balón, ale prístup k týmto peniazom sa zužuje.

Pre týchto ľudí dnešná doba nepredstavuje rozhodne životnú príležitosť. Nemajú zásoby peňazí, ktoré by mohli pri správnej transakcii zhodnotiť. Pociťujú nedostatok a strach. Mnohí majú obavu, že prídu o zamestnanie, o domov, o úspory alebo o dôchodok, pokiaľ sa tak už nestalo.

Rozdiel medzi tými, pre ktorých nastal najlepší čas, a tými, pre ktorých je toto obdobie najhoršie, je vo vedomostiach a vo finančnom IQ. Veľkou chybou nášho vzdelávacieho systému je, že neučí ľudí nič o tom, ako v skutočnosti fungujú peniaze. To, čo sa učí, je úplne zastarané – sú to staré zákony peňazí. Človek si musí klásť otázku, či je systém takto postavený úmyselne, len aby nás udržiaval v temnote.

Ja osobne neočakávam, že by ma zachránila vláda ani nejaký veľký podnik. Jednoducho sledujem, čo svetové mocnosti naozaj robia, a ani ma veľmi nezaujíma, čo hovoria a sľubujú. Pretože viem, ako reagovať, neriadim sa ani tak ich pokynmi, ale s dôverou konám, a nečakám, kým mi niekto povie, čo mám robiť. To si samozrejme vyžaduje odvahu a finančné vzdelanie.

 

Zdroj: Robert T. Kiyosaki, Conspiracy of the Rich: The 8 New Rules of Money

http://www.richdad.com/conspiracy-of-the-rich/index.aspx


Preklad z češtiny: Dušan Žilinec

 

exkluzívne.cez.okno

 


KNIHU môžete zakúpiť na tejto adrese

 

 


Ďalšie príspevky Dušana Žilinca nájdete na tejto adrese,

a v jeho blogu.


 

júl 08, 2010 20:29 popoludní
  • krát komentár

1 krát komentár

  1. Obrázok používateľa kokos
    kokosjúl 09, 2010 12:01 popoludní

    Komentár: 

    hodte si do google "glass steagall act" dozvite se proc byl zalozeny a proc ho bill clington zrusil.

    s pozdravem

 

 

Top