DUTÁ ZEM – AGARTHA: 1. Agartha v dutej Zemi

Existuje civilizácia ľudí, ktorí žijú v centre Zeme. Táto civilizácia je známa ako Agartha (Agharta, Aghartha). Pre niekoho to môže byť neuveriteľné, tak ako pre mňa, keď som to počul prvý krát, ale teraz som presvedčený o pravdivosti. Na začiatok, budhisti vo svojej teológii veria v jej existenciu. Veria, že je to rasa mužov a žien, ktorí príležitostne vystúpia na povrch a dohliadajú na vývoj ľudskej rasy. Tiež veria, že tento podzemný svet má milióny obyvateľov, veľa miest a ich hlavným mestom je Shamballa.

Slávny Nicholas Roerich, ktorý bol kanál pre osvietených ľudí a El Morya potvrdil, že Lhasa, hlavné mesto Tibetu, bolo spojené tunelom s vnútornou krajinou, Shamballou. Vstup do tohto tunela bol strážený lámami, ktorí prisahali jeho utajenie. Verilo sa, že podobný tunel, spájal tajné komory veľkých pyramíd v Gíze, a Agarthe.

Indické eposy Rámájana a Bhagavad Gita sú najslávnejšie texty v Indii. Rámájana hovorí príbeh o veľkom Avatar Ramovi. Bhagavad Gita rozpráva príbeh o Krishnovi. Rámájana opisuje Ramu ako vyslanca z Agharty, ktorý prišiel na vzdušnom vozidle. Je to celkom výnimočné v tom, že budhizmus a hinduizmus zvlášť odkazujú na Aghartu.

Prvé verejné vedecké dôkazy sa objavili v roku 1947, keď Admirál Richard E. Byrd z námorníctva Spojených štátov letel priamo na severný pól a namiesto toho, aby prešiel cez pól, vstúpil do Vnútornej Zeme.

V jeho denníku s ďalšími svedkami hovorí o vstupe do dutého vnútra Zeme a jeho cestovaní 1700 míľ (2376 km) cez hory, jazerá, rieky, zelenú vegetáciu a faunu. Hovorí o tom, ako videl šokujúce zvieratá pripomínajúce mamutov zo staroveku pohybujúce sa cez húštiny. Nakoniec našiel mestá a prosperujúcu civilizáciu.

Jeho lietadlo bolo nakoniec privítané lietajúcimi strojmi, takého typu, aký nikdy nevidel. Odprevadili ho na miesto s bezpečným pristátím, a bol láskavo privítaný vyslancami z Agarthy. Po odpočinku, on a jeho skupina boli zobraný na stretnutie s vládcom Agarthy. Povedali mu, že mu bolo dovolené vstúpiť do Agarthy kvôli jeho vysokému morálnemu a etickému charakteru.

Povedali mu, že odkedy USA zhodila atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki, boli veľmi znepokojení kvôli ich vlastnej bezpečnosti a prežitiu. Rozhodli sa, že je čas na vytvorenie lepšieho kontaktu s vonkajším svetom aby sa uistili, že sme nezničili planétu a ľudí. Dostali povolenie aby našli cestu na nadviazanie kontaktu s niekým, komu verili.

Admirál Byrd a jeho skupina boli po tejto návšteve vedení ich hostiteľmi naspäť do lietadla do vonkajšieho sveta a ich životy sa navždy zmenili.

V januári 1956, Admirál Byrd viedol ďalšiu expedíciu do Antarktídy a/alebo k južnému pólu. V tejto expedícii on a jeho skupina prenikli 2300 míľ (3701 km) do centra Zeme. Admirál Byrd uvádza, že južný a severný pól sú 2 z mnohých otvorov do centra Zeme.

Nemôžem si pomôcť rozmýšľam o slávnej sci-fi knihe Julesa Verna „Cesta do stredu Zeme“, ktorú mnoho z vás čítalo alebo videlo film.

Admirál Byrd tiež uvádza, že Vnútorná Zem má vnútorné Slnko. Jeho teória je, že póly sú konvexné, nie konkávne. Lode a lietadlá môžu vojsť priamo dnu.

Americká tlač oznámila admirálov objav, bolo to však okamžite potlačené. Ray Palmer, editor Flying Saucer magazínu urobil detailný príbeh založený na objavoch Admirála Byrda. Kúpili, ukradli alebo zničili skoro všetky kópie a potom zničili dosky v tlačiarenskom stroji.

Bolo mi povedané, že presne to isté sa stalo článku napísanom na základe objavov Admirála Byrda v National Geographic.

Ďalším zaujímavým faktom je, že nedovolia lietadlám lietať cez póly. Všetky lety sú zamerané na trasu okolo pólov, a každý pilot, ktorý lieta v týchto oblastiach vám to dosvedčí. Ďalším faktom je skutočnosť, že ľadovce, ktoré sa vzďaľujú od pólov, sú zložené z čerstvej vody a nie zo slanej. Ďalšou zaujímavou otázkou je, prečo je teplejšie bližšie k pólom, než 600 až 1000 míľ ďaleko od nich (966-1609 km).

V knihe „Dutá Zem“ rozpráva o mužovi, ktorý potvrdil príbeh Admirála Byrda. Dr. Nephi Cotton z Los Angeles oznámil, že jeden z jeho pacientov, muž severského pôvodu mu povedal nasledujúci príbeh:

„Žil som v blízkosti polárneho kruhu v Nórsku. Raz v lete som s mojim priateľom vymyslel, aby sme zobrali loď a išli tak ďaleko na sever, ako sa len dá. Zobrali sme jedlo na niekoľko mesiacov do malej rybárskej loďky a vyplávali sme.

Na konci jedného mesiaca sme cestovali ďaleko na sever, za pól, do zvláštnej novej krajiny. Veľmi sme sa čudovali miestnemu počasiu. Teplé noci skoro príliš teplé na spanie. Potom sme uvideli niečo zvláštne, čím sme boli prekvapený. Pred teplým otvoreným morom bolo niečo, čo vyzeralo ako hory. Zmätený sme pokračovali v tomto smere a zrazu plachtíme do obrovského kaňonu vedúceho do vnútra Zeme. Pokračovali sme v plachtení a potom sme uvideli niečo, čo nás prekvapilo – Slnko svietiace vnútri Zeme.

Z oceánu, ktorý nás niesol do dutého vnútra Zeme sa stala rieka. Táto rieka viedla, čo sme si uvedomili neskôr, cez celý vnútorný povrch sveta z jedného konca na druhý. Môže ťa zobrať, ak ju nasleduješ dosť dlho, od severného pólu k južnému.

Videli sme, že vnútorný povrch Zeme je rozdelený, tak ako tento, na súš a vodu. K dispozícii je dostatok slnečného svetla a sú tam živočíšne aj rastlinné životy. Plavili sme sa ďalej a ďalej po tejto fantastickej krajine. Fantastickej pretože všetko bolo obrovské v porovnaní s vecami na vonkajšej strane. Rastliny sú veľké, stromy gigantické a nakoniec sme dospeli k obrom.

Bývali v domoch a mestách, tak ako my a používali typ elektrickej dopravy ako sú „mono-rail“ autá na prevoz ľudí. Viedli pozdĺž brehu riek od mesta k mestu.

Niekoľko obyvateľov Vnútornej Zeme, obrovskí obri, odhalili našu loď na rieke a boli ohromení. Boli však celkom príjemní. Boli sme pozvaní na večeru v ich domovoch, ale oddelene. Môj spoločník šiel s jedným obrom do veľkého domu a ja som šiel ku inému, tiež do jeho domu.

Môj gigantický priateľ ma priniesol domov k jeho rodine a bol som úplne zdesený videním všetkých obrovských objektov v jeho dome. Jedálenský stôl bol kolosálny. Tanier bol položený predo mňa a naplnený tak veľkou porciou, že by ma nasýtila na celý týždeň. Obor mi ponúkol strapec hrozna a každá bobuľa hrozna bola taká veľká ako broskyňa. Ochutnal som jedno a zistil, že je oveľa sladšie, než všetky, ktoré som kedy ochutnal. Vo vnútrozemí boli všetky druhy ovocia a zeleniny oveľa lepšie a chutili lepšie než tie, ktoré máme na vonkajšom povrchu Zeme.

Zostali sme s obrami jeden rok, tešili sme sa ich kamarátstvu tak, ako sa tešili oni, že nás spoznali. Pozorovali sme mnoho podivných a nezvyčajných vecí počas našej návštevy s týmito pozoruhodnými ľuďmi. Boli sme vždy ohúrený ich vedeckým pokrokom vo vynálezoch. Za celý tento čas ku nám neboli nikdy nepriateľskí a bolo nám dovolené vrátiť sa do nášho domova rovnakým spôsobom akým sme prišli… v skutočnosti nám zdvorilo ponúkli ochranu na našej spiatočnej ceste.“

Ďalšia správa o návšteve dutej Zeme bola od iného Nóra Olafa Jansena a bola zaznamenaná v knihe „The Smoky God“ napísanej Willis George Emersonom. Pojem „Smoky God“ sa vzťahuje na Stredné Slnko v dutom vnútrajšku Zeme, ktoré je menšie a menej žiarivé ako naše Slnko, samozrejme, preto sa javí ako dymové.

Kniha opisuje skúsenosti Noarseovho otca a jeho syna, ktorý sa vo svojej malej rybárskej lodi pokúšal nájsť „krajinu mimo severného vetra“ o ktorej počuli. Víchrica ich zrejme odniesla je cez polárny otvor do dutého vnútra Zeme.

Kniha bola vydaná v roku 1908. Oni tam zrejme strávili dva roky a po návrate cez južný polárny otvor otec prišiel o život, keď sa ľadovec zlomil na dve časti a zničil loď. Syn sa zachránil a rozpovedal svoj neuveriteľný príbeh.

Bol umiestnený do väzenia pre duševne chorých, pretože mu nikto neveril. Potom, čo bol prepustený a strávil 26 rokov ako rybár, sa presťahoval do Spojených štátov. Vo svojich deväťdesiatych rokoch sa spriatelil s Willis George Emersonom a povedal mu svoj príbeh. Na jeho smrteľnej posteli mu tiež dal mapy ktoré urobil vo vnútri Zeme a rukopis. Kniha „Smoky God“ opisuje jeho skúsenosti.

V knihe povedal, že ľudia žijú 400 až 800 rokov a sú vysoko pokročilí vo vede. Môžu prenášať svoje myšlienky z jedného do druhého určitými typmi žiarenia a majú zdroje s výkonom vyšším než naša elektrina. Sú tvorcovia lietajúcich tanierov, ktoré sú prevádzkované s týmto vynikajúcim výkonom, čerpaným z elektromagnetizmu atmosféry. Sú to dvanásť a viac stopové bytosti (3,7 metra).

V „Dutej Zemi“, Raymond Bernard tiež rozpráva o fotografii publikovanej v roku 1960 v Toronte (Kanada Globe and Mail), ktorá ukazuje krásne údolia a svieže, zelené kopce. Letec vyhlasoval, že snímka bol prevzatá z jeho lietadla, ako letel „za severný pól“.

Djwhal Khul o dutej Zemi

Zakaždým, keď som robil výskum na danú tému, chcel som získať spätnú väzbu od Djwhal Khul a informáciách, s ktorými som prišiel. Po tom, čo som ich zdieľal „s ním“ som ich zdieľal s tebou v tejto knihe. Mal rad zaujímavých vecí, ktoré chcel pridať.

Po prvé, on potvrdil, že admirál Byrd naozaj urobil cestu do Vnútornej Zeme. Povedal, že Slnko je vnútri Zeme, ale to je iné než naše vonkajšie Slnko. Povedal, že Aurora Borealis nie je spôsobená Slnkom Vnútornej Zeme, ale iným zdrojom svetla. Povedal, že otvory v póloch sú veľmi široké a lode a lietadlá do nich môžu vojsť, ale tie sú samozrejme chránené nejakým druhom energetického poľa. Ľudia ich môžu nájsť v prípade, keď ich naozaj hľadajú. Avšak sú mierne maskované energetickým poľom.

Potvrdil, že sú vstupy do Vnútornej Zeme z Egypta, Tibetu a Yukatánu, a tiež dodal, že existujú aj iné vstupy v Bermudskom trojuholníku, Rusku a Afrike.

Povedal, že vo Vnútornej Zemi existujú rôzne rasy rovnako ako na povrchu Zeme a niektoré z nich sú pomerne vysoké.

Dr. Joshua David Stone

-pokračovanie-

Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Súvisiace:

Vnútorná Zem - Dutá Zem
http://www.cez-okno.net/rubrika/rubriky/duta-zem

Agharta
http://www.cez-okno.net/agharta