Vstúpil som dovnútra a moje oči si privykli na krásne sfarbenie, ktoré sa zdalo, že zapĺňa celú miestnosť. Potom som uvidel okolie. Čo uvideli moje oči, bol najkrajší pohľad za celú moju existenciu. Je to v skutočnosti príliš krásne a obdivuhodné, aby to mohlo byť opísané. Nemyslím si, že existuje ľudský termín, ktorý to dokáže opísať v každom detaile! Moje myšlienky sú prerušené srdečným spôsobom, teplým, bohatým hlasom: „Vitajte v našej oblasti, admirál.“
Denník Admirála Richarda E. Byrda (február-marec 1947)
Tento denník musím písať v tajnosti a nejasnosti. Jedná sa o môj prelet cez Arktídu 19. 2. 1947
Príde čas, kedy racionalita mužov bude musieť ustúpiť do bezvýznamnosti a človek bude musieť prijať nevyhnutnosť pravdy! Nie som nezaujatý, keď vám prezradím nasledujúcu dokumentáciu v čase písania tohto článku... snáď nikdy neuvidí svetlo verejnej kontroly. Vo svete chamtivosti a vykorisťovania určitej skupiny ľudí sa už nepotlačí to, čo je pravda.
Letecký záznam: základňa tábora v Arktíde, 19. 2. 1947
6:00 - všetky prípravy sú hotové na let na sever, sme vo vzduchu s plnými palivovými nádržami na 610 hodín
6:20 - palivová zmes na pravý motor sa zdá byť príliš hojná, ale vykonaná úprava a Pratt Whittneys bežia hladko
7:30 - kontrola rádia zo základného tábora. Všetko je v poriadku a rozhlasový príjem je normálny
7:40 - mierny únik oleja na pravom motore, ukazovateľ tlaku oleja sa však zdá byť normálny
8:00 - mierne turbulencie z východného smeru v nadmorskej výške 2321 stôp (707m), oprava na 1700 stôp (518m), žiadne ďalšie turbulencie, ale zadným smerom sa zvyšuje vietor, mierne úpravy v uzatváracom ventile, lietadlo je vo veľmi dobrom stave
8:15 - kontrola rádia zo základného tábora, stav normálny
8:30 – turbulencie, zvýšenie výšky na 2900 stôp (884m), znova hladké letové podmienky
9:10 - Pod nami je rozsiahly ľad a sneh, všimol som si nažltnutú prírodu rozptýlenú v lineárnom vzore. Zmena kurzu nižšie pre lepšie prehliadnutie tohto farebného vzoru, všimol som si tiež červenkastú a fialovú farbu. Zakrúžkoval som túto oblasť a vrátil sa k určenému kompasovému smeru. Kontrola polohy vykonaná, do základného tábora odovzdávam informácie týkajúce sa sfarbenia ľadu a snehu
9:10 - Magnetické kompasy a gyrokompasy začínajú obiehať v kruhu a kývať sa, nie sme schopný udržať náš smer podľa prístrojov. Používame slnečný kompas a všetko sa zdá byť dobré. Ovládacie prvky podľa všetkého reagujú pomaly a majú pomalú kvalitu ale nie je tam žiadny náznak namŕzania!
9:15 - V diaľke je niečo, čo sa javí ako hory.
9:49 - Uplynulo 29 minút od prvého zazretia hôr a nie je to ilúzia. Sú to hory malého rozsahu, čo som nikdy nevidel!
9:55 - Zmena nadmorskej výšky 2950 stôp (899m), opäť silné turbulencie
10:00 - Prechádzame cez malé pohorie stále ďalej na sever. Za horami sa zdá, že je údolie s malou riekou tečúcou cez strednú časť. Nižšie by nemalo byť zelené údolie! Niečo je tu určite zle a abnormálne. Mal by tu byť ľad a sneh! Na ľavoboku sú veľké lesy rastúce na horských svahoch. Naše navigačné prístroje sa stále točia a gyroskop kmitá sem a tam!
10:05 - Zmenil som výšku na 1400 stôp (427m) a vykonávam obrat ostro doľava aby som lepšie preskúmal údolie. Je zelené, s machom alebo pevne pletenou trávou. Svetlo tu vyzerá inak. Nikde nevidím Slnko. Urobíme ešte jednu otáčku doľava a sme na mieste, kde je pod nami zviera nejakého druhu. Vyzerá ako slon! NIE!!! Vyzerá viac ako mamut! To je neuveriteľné! Napriek tomu tam je! Znižujeme výšku na 1000 stôp (305m) a beriem ďalekohľad aby som lepšie preskúmal zviera. Je to potvrdené - je to určite mamut. Hlásim to do základného tábora.
10:30 - Stretávame sa s viac zvlnenými zelenými kopcami. Ukazovateľ vonkajšej teploty ukazuje 74F (23°C)! Pokračujeme na záhlaví. Navigačné prístroje sa teraz zdajú byť normále. Som zmätený. Pokúšame sa kontaktovať základňu. Rádio nefunguje!
11:30 - Krajina pod nami je rovnejšia a normálnejšia (ak môžem použiť tento výraz). Vpredu sa zdá byť niečo ako mesto!!! To je nemožné! Lietadlo sa zdá byť ľahké a podivne optimistické. Ovládacie prvky odmietajú odpovedať!! MÔJ BOŽE!!! Na našom pravoboku a ľavoboku sú zvláštne typy lietadla. Rýchlo sa približujú ku nám! Sú v tvare kotúča a majú oslnivú kvalitu.
Teraz sú dosť blízko aby sme videli na ich značky. Je to fantastické. Kde sme! Čo sa stalo. Opäť sa namáham s ovládacími prvkami. Nereagujú!!! Sme chytení v neviditeľnom zovretí.
11:35 - Naše rádio praská a vychádza z neho hlas v anglickom jazyku, možno má trochu nordický prízvuk. Správa hovorí: „Vitaj Admirál, v našej oblasti. Pristávame o 7 minút! Relaxujte, Admirál, ste v dobrých rukách.“ Beriem na vedomie, že motory nášho lietadla sa zastavili! Lietadlo je pod nejakou zvláštnou kontrolou a teraz sa obracia samo. Ovládacie prvky sú k ničomu.
11:40 - Prišla ďalšia rádio správa. Začíname proces pristávania, občas sa lietadlo mierne chveje a začne zostupovať akoby bolo chytené v nejakom veľkom neviditeľnom výťahu! Pohyb smerom nadol je zanedbateľný a dotýkame sa len s nepatrným nárazom!
11:45 - Robím unáhlenú poslednú položku v letovom denníku. Niekoľko mužov sa blíži pešo smerom od našich lietadiel. Sú vysokí s blond vlasmi. V diaľke je veľké trblietajúce mesto s dúhovými odtieňmi farieb. Neviem čo sa teraz bude diať, ale nevidím žiadne známky zbraní. Teraz počujem hlas hovoriaci moje meno, aby som otvoril dvere. Vyhovel som.
Posledný záznam
Od tohto okamihu som písal všetky nasledujúce udalosti z pamäte. Radista a ja sme boli prevzatí z lietadla a boli sme prijatí veľmi srdečným spôsobom. Nastúpili sme na malú plošinu - ako dopravu bez kolies! Tá nás viedla ku žiariacemu mestu veľkou rýchlosťou. Ako sme sa blížili, mesto sa zdalo byť postavené z kryštálového materiálu. Čoskoro sme sa dostali ku veľkej budove, takého typu, aký som nikdy nevidel. Vyzerala byť presne z návrhu Franka Lloyda Wrighta, alebo možno presnejšie povedané z inscenácií Bucka Rogera! Dali nám nejaký typ teplého nápoja, ktorý nechutil ako nič, čo som predtým ochutnal. Bolo to vynikajúce.
Asi po desiatich minútach, dvaja z našich podivuhodných hostiteľov prišli do našej ubytovne a oznámili, aby som ich nasledoval. Nemám inú možnosť, ako vyhovieť. Nechal som Radistu vzadu, išli sme krátku vzdialenosť a nastúpili do niečoho, čo vyzeralo ako výťah. Schádzame dole a v niektorých momentoch sa stroj zastaví a dvere sa dvihnú potichu nahor! Potom pokračujeme dlhou chodbou, ktorá je osvetlená ružovým svetlom, ktoré vyzerá akoby vychádzalo zo samotných stien!
Jedna z bytostí nám dala pokyn, aby sme zastavili pred veľkými dverami. Nad dverami bol nápis, ktorý som nevedel prečítať. Veľké dvere sa ticho otvorili a na pokyn som vstúpil. Jeden z mojich hostiteľov povedal: „Nemaj strach, admirál, máte audienciu u Majstra...“
Vstúpil som dovnútra a moje oči si privykli na krásne sfarbenie, ktoré sa zdalo, že zapĺňa celú miestnosť. Potom som uvidel okolie. Čo uvideli moje oči, bol najkrajší pohľad za celú moju existenciu. Je to v skutočnosti príliš krásne a obdivuhodné, aby to mohlo byť opísané. Nemyslím si, že existuje ľudský termín, ktorý to dokáže opísať v každom detaile! Moje myšlienky sú prerušené srdečným spôsobom, teplým, bohatým hlasom: „Vitajte v našej oblasti, admirál.“ Vidím muža s jemnými črtami. Sedí pri dlhom stole. Ponúka aby som si sadol na jedno z kresiel. Potom, čo som sa posadil, spojil si končeky prstov a usmial sa. Jemne prehovoril:
„Nechali sme vás sem vstúpiť, pretože máte dobrý charakter a dobre poznáte povrch sveta, admirál.“
„Povrch sveta?“, napoly som lapil po dychu.
„Áno,“ odpovie Majster s úsmevom. „Ste v oblasti Arianna, čo je vnútorný svet Zeme. Nebudeme dlho zdržiavať vašu misiu a budete bezpečne odprevadený späť na povrch. Ale teraz, Admirál, vám poviem, prečo ste sem bol povolaný.“
„Náš záujem začal krátko potom, čo vaša rasa nechala explodovať prvé atómové bomby nad Hirošimou a Nagasaki v Japonsku. Bolo to v znepokojujúcom čase a poslali sme naše lietajúce stroje „Flugelrads“ na povrch vášho sveta, aby vypátrali, čo vaša rasa urobila. To je teraz, samozrejme, história, môj drahý admirál, ale musím pokračovať ďalej. Viete, my sme nikdy predtým nezasahovali do vašich vojen a barbarstva, ale teraz musíme, lebo ste sa naučili manipulovať s určitou mocou, ktorá nie je pre človeka, a to je atómová energia. Naši vyslanci už doručili správy mocným vášho sveta a napriek tomu im nevenujú pozornosť. Teraz ste bol vybraný ako svedok toho, že náš svet existuje. Vidíte, naša kultúra a veda je mnoho tisíc rokov pred vašou rasou, admirál.“
-pokračovanie-
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Zdroj: eiaktivity
Súvisiace:
Vnútorná Zem - Dutá Zem
http://www.cez-okno.net/rubrika/rubriky/duta-zem
