Obrázok používateľa CEZ OKNO
DVE CIVILIZÁCIE

Čas vnímame ako trať – vozeň prechádza určitým úsekom /naša prítomnosť/ a o chvíľu bude v inom /budúcnosť/ – pozorovateľ si však už v úseku, ktorý práve pozoruje robí predstavu o jeho budúcej polohe... O budúcnosti si robíme predstavu na základe predpokladu, že dráha má rovnaké pokračovanie aj za „horizontom“ súčasnosti. Kto však s u r č i t o s ť o u povedať ako bude vyzerať náš zajtrajšok? Kto môže dať obraz nastávajúcich udalostí, dajme tomu, aj očakávanému roku 2012?



Mayský kalendár v istom okamžiku /horizonte/ končí... Bude to onen očakávaný koniec čias, alebo si ho väčšina z nás ani nepovšimne, rovnako ako si nepovšimneme dajmetomu letný slnovrat?

Nedávno som pozeral dokument o histórii a vývoji horských dráh... /nikdy predtým ma horské dráhy nezaujali, zvláštne, že som pri tom filme vydržal.../ Teraz som poctivo sledoval históriu ich vývoja - od drevených a ručne robených, po počítačovo navrhnuté a počítačovo konštruované... A doktori skúmali aktivitu mozgu tých, ktorí sa horských dráh boja, ale aj tých, ktorí sú na nich takmer závislí...

Zaoberali sa napríklad touto témou: ako to, že ak sa rútiš v deväťdesiat stupňovom uhle rýchlosťou sto osemdesiat kilometrov za hodinu priamo k zemi a zažívaš pritom extázu a nie strach? Pud sebazáchovy by ťa mal predsa nútiť zažívať – s t r a c h...

JE TO LEN O VIERE – je to o d ô v e r e v to, že konštrukcia je postavená tak, že sa ti nič nestane – VERÍME, ŽE NEIDE O ŽIVOT... IDE LEN O HRU...

Aj v prípade letov v lietadle - nerátaš s nehodou... V e r í š...

Veríš v celý ten s y s t é m, ktorý by mal f u n g o v a ť /podobné ako v leteckej, autobusovej, vlakovej, lodnej doprave.../ Oddáš sa unášaniu vlastného tela na základe presvedčenia, že systém je nastavený tak, že sa ti nič nestane...

Staršie horské dráhy boli konštruované tak, že človek v e d e l , kam letí...

Človek o č a k á v a l, že bude o chvíľu na tom mieste, ktoré predpokladá...

Dráhy, čo sa robia teraz sú konštruované tak, že „všetko sa mení a točí“ - je tam za tým účelom robotické rameno, riadené počítačom... Tie súčasné dráhy už vraj prekračujú 3D...

A stále máte pocit, že je to HRA – máte pocit dôvery a môžete sa oddať eufórii a extáze...

Dôverujeme konštruktérom, materiálu, opakovanej skúsenosti...

Je to DOVERA VO VYCHODENÚ CESTU – napriek všetkým možným aj nemožným smerom, uhlom a zatačkám, veríme na horskej dráhe v spoľahlivosť vyskúšanej, v y c h o d e n e j a kýmsi prešľapanej c e s t y...

Je to DOVERA V LINEARITU.

LINEARITA je výsledkom tisícročí „navrstvovanej a upevňovanej“ skúsenosti, ktorej z á k o n i t o s t i sú o d p o z o r o v a n é zo zákonitostí Stvorenia...

Sme dedičmi dávneho poznania, ktoré vynašlo „lineárnu postupnosť“, na základe ktorej možno predpokladať správanie systému smerom do budúcnosti.

Naše životné istoty staviame na viere v pravidlo, podľa ktorého sa bude systém správať počas dostatočne dlhého a časového obdobia.

A predsa o budúcnosti a našom osude /hoc aj na horskej dráhe, v električke, či na palube lietadla/ nič s určitosťou povedať nemôžeme... O našej budúcnosti v nasledujúcom okamžiku nevieme v skutočnosti celkom nič. Nasledujúci okamžik je veľká neznáma...

Vypnem televízor, chystám sa na spánok a spomeniem si na historku, ktorú som kedysi kdesi čítal – je o zenových mníchoch, ktorí predtým, ako si ľahli na spánok, obrátili pohár hore dnom – nikde nie je istota, že ho použijú, zajtra už tu nemusia byť... Ten príbeh sa mi páči ako vyjadrenie skutočnej múdrosti a znalosti povahy Cykov – tá múdrosť nie je ničím iným, ako uznaním r e a l i t y...

Ešte dlho som v stave medzi spánkom a bdením: film o „súboji s gravitáciou“ konšruktérov horských dráh mi pripomína čosi veľmi dávne a pre pochopenie toho, kým ako dnešná civilzácia sme - veľmi dôležité...

Ponáram sa do seba samého a: KDE BOLO - TAM BOLO, boli dve slávne kráľovstvá... Odrazu by som prisahal, že nesnívam – vynára sa mi to ako spomienka na čosi o čom som sa v škole nikdy neučili – v i d í m, že vo veľmi dávnej historickej dobe fungovali DVE základné civilizácie – aby som sa vyhol budúcemu dokazovaniu ich historicko-geografických súradníc, aby som nemusel dokladať lingvistické dôkazy ich pomenovania, rozlíšim ich podľa základných symbolov – type fraktálu, do ktorých zjednodušili celé svoje poznanie – budem hovoriť o Civilizáci Trojuholníka a Civilizácia Kruhu. Spomienka je nejasná, vynára sa ako z hmly – podrobnosti však nateraz nepotrebujem. To, čo potrebujem sú – s ú v i s l o s t i... Vnímam súvislosti s dneškom – ostatné azda nabudúce...

A tak dnes napíšem toto:

Civilizácia Trojuholníka je tá, ktorá vytvorila súčasnú vedu a techniku – a teda aj vieru v linearitu... Na základe tejto viery pôsobí linearita „spoľahlivo“ a trvanlivo...

Napriek nehodám a nešťastiam, veríme v silu nápravy a uvedenia systému do správneho stavu … Vylepšujeme technnológie i bezpečnosť...

Viera v linearitu nás chráni pred „chaosom vonkajšieho sveta“...

Linearita - ako tradícia – je založená na kumulovaní a zaznamenávaní poznatkov s l o v o m – znakom...

Trošku zložitejšie je pochopiť Civilizáciu Kruhu: v základe jej paradigmy je pochopenie fungovania Cyklov a Špirál...

Civilizácia Trojuholníka vytvorila predstavu Úkrytu pred „chaosom Kozmu“ - v rámci jej samotných hraníc... Tento Úkryt poskytuje bezpečie. Týmto Úkrytom je v i e r a: a s vierou oplývajú všetci tí, ktorí sa tešia z „bezpečnej jazdy“ na horskej dráhe...

Všetci dnes potrebujeme KOĽAJNICE – aby sme „videli, kam smeruje naša dráha“...

Nepripúšťame, že v nasledujúcom okamžiku môžeme byť mŕtvi /preto neobraciame poháriky na vodu počas noci hore dnom/...

Veríme v svoju /aj keď len dočasnú/ nesmrteľnosť...

Ukazovatele smeru popri dráhe nám hovoria, že to bude tak a tak – ak urobíme /zabezpečíme/ to a to...

Preto je tak výhodné zamestnať sa a poberať stály plat... Zmluva nám dáva „perspektívu“ a b e z p e č i e /zabezpečenie/ – môžeme si akoby „oddýchnuť“, vydýchnuť si a cítiť sa dobre – cítiť eufóriu a extázu života...

Nečakané katastrofy vo vzduchu, na zemi i na mori, súčasné problémy na trhoch, vo finančnom systéme, potravinovom systéme, rovnako ako ropná kríza – všetko sú to o t r a s y linearity/.

Na druhej strane – súbežne s otrasmi sveta linearity – vyvstávajú „na svetlo božie“ ozveny Civilzácie Kruhu – alebo aj dynamického sveta plynutia...

Potomkovia Civilizácie Trojuholníka dnes ovládajú väčšinu technickej civilizácie - hovorí sa o tajných spolkoch, rodinných klanoch a podobne...

Myslím si, že to, čomu hovoríme „konšpirácie“ je len veľmi vonkajškovo obrátená štruktúra pôvodnej Civilizácie Trojuholníka – ríše v e d o m ý c h bytostí, ktorých pôvod môžeme vystopovať cez antickú civilizáciu /Rím/, civilizáciu Babylonu, až k Egyptu a cez Egypt k Atlantíde...

Atlantída vlastnila tajomstvá Trojuholníka /spočiatku však rešpektovala aj tajomstvá Cyklov/... Postupným odkláňaním sa od Cyklov vytvorila nerovnováhu a upadla – jej tajomstvá prešli do Egypta, ale aj na západ...

Boli tu však stále civilizácie, ktoré boli dedičmi Civilizácie Kruhu...

Civilizácie Kruhu /v ich pôvodnom usporiadaní/ si ctili jedinečnosť a individualitu natoľko, že priama – agresívna moc im bola cudzia...

Boli to v pravom zmysle Bojovníci Pokory...

Ich b o j spočíval v ovládnutí svojho strachu o život – v odovzdaní sa Cyklom a z toho vyplývajúcej Priamej Moci /neagresívnej moci/. Táto Moc bola tvorivosťou – bola priamym s n e n í m a teda vo svojej najčírejšej podobe dokázala vytvárať „miernu krajinu“ - teda rajské podmienky pre život: nepotrebovala budovať zložité stavby – ako úkryty: snením ovplyvňovala ročné cykly natoľko, že vonkajšie podmienky neboli nepriateľské pre život – človek sa nemusel ukrývať pred nepriazňou poveternostných podmienok, dokonca ani pred útokmi dravej zveri – vyváženosť v ich kolektívnej mysli sa prenášal na mier v okolitom svete – boli to civilizácie mieru a pokoja – ten pokoj a mier však neboli statické a mŕtve – boli skutočným životom...

Statickým a mŕtvym však sa však stal takzvaný mier v rámci budúcich kamenných stavieb miest, ktoré sa postupom toku Časopriestoru o d d e l i l i od Cyklov – začali viesť viac menej na prírode nezávislý život...

Táto nezávislosť bola domnelá a iluzórna – bezpečie, ktoré poskytovala vyplývalo so zamerania pohľadu smerom na „obraz“ - na obraz, ktorý vytvorila Civilizácia Trojuholníka sama svojim pôsobením a ovládnutím zákonitostí geometrie... Táto Civilizácia vytvorila aj obraz Boha... Vytvorila náboženstvá, ktoré uctievali obraz, namiesto Skutočnosti – pohľad na Skutočnosť sa – trestal...

Vytvorila fenomén zločinu a trestu – fenomén strachu a kontroly.

Vytvorila mechanizmus sebakontroly – tým že zasiala strach hlboko do ľudskej mysle – vytvorila podriadenosť a skryté otroctvo dneška, kde otroci si už neuvedomujú, že sú otrokmi...

V toku časopriestoru sa obe civilizácie zameriavali každá sama do seba a tak sa stupňovala ich oddelenosť a nepriateľstvo – pôvodný Zdroj v oboch prípadoch vysychal...

Nakoniec zvíťazila a prevládla Civilizácia Trojuholníka – mala po ruke silnejšie technologické nástroje.

Civilizácia Kruhu upadala do čoraz väčšieho zmätku a bezmoci...

Bolo to spôsobené tým, že pôvodná Sila Spoločnej Kreativity trieštila a menila na osobnú čarodejnú moc... Podmienky pre život sa začali zhoršovať – prišli živelné pohromy, výkyvy v počasí a atmosfére, lebo znepriatelení žreci neboli schopní udržať konsenzus...

Ucitevanie Obrazu – ako nákaza Civilizácie Trouholníka sa šíril aj do Civilizácie Kruhu a nakoniec ju rozložil – čarodejníctvo sa v honbe za osobným prospechom oddelilo od služby Cyklom...

Nesprávne použitie mágie malo za následok vpády dobyvateľov a konečnú porobu obyvateľstva... Démoni, ktorých čierna mágia vyvolávala na podporu vlastných mocenských chúťok sa materializovali v podobe dobyvačných kmeňov, ktoré divo napádali zbytky dávnych a slávnych ríší a podrobovali si ich...

Nakoniec sa aj tieto dobyvačné kmene podrobili Civilizácii Trojuholníka a jej stále mocnejšej paradigme, v ktorej základe stojí v i e r a v l i n e á r n o s ť – a teda aj dôvera v o b r a z... Obraz je obrátený opačne, ako Skutočnosť – je to zrkadlový odraz skutočnosti, inak povedané PYRAMÍDA/TROJUHOLNÍK/ NAOPAK...

Klaňanie sa obrazu sveta sa stalo samozrejmým a nespochybniteľným – obraz, ikona, imidž sa stali jedinou možnou s k u t o č n o s ť o u.

/Skutočnosťou sa nakoniec stáva to, čo za skutočnosť považujeme, čomu veríme, že skutočnosťou je.../

Táto viera vyžaduje pre svoj vlastný život čoraz viacej veriacich – preto ich verbuje všetkým možným spôsobom – hlavne však súčasným mediálnym ovplyvňovaním myslí...

Táto viera vyžaduje Pyramídu Moci s Vladárom a úzkym – tajným okruhom na vrchole... Preto je pre ňu dôležitá uniformita a globalizácia... Individualita a jedinečnosť je pre ňu priamou hrozbou...

Pre prebúdzajúce sa zbytky Civilizácie Kruhu je nebezpečím jej vlastný odpor voči premožiteľom a pocity ukrivdenia a sebaľútosť – tieto pocity volajú po „spravodlivej pomste“ a revanši... Ustavičným hľadaním vinníka a nepriateľa sa však len odďaľujú od svojej pravej a skutočnej moci, ktorá bola v pokore voči Cyklom a ich vedeniu... Hľadaním vinníka vo vonkajšom svete tak dávajú vonkajšiemu svetu moc a len ho živia a udržujú pri vláde...

Dedičstvo Otca-Kráľa prichádza /ako v odkaze rozprávok - roztrúsenej to mozaiky dávneho poznanie Civilizácie Kruhu/ cez Princa Popolvára – jeho hlavnou chybou je však vedomie ustavičnej bezmoci, malosti a „popolvárstva“ na Zemi...

Až jeho vlastným s e b a u z n a n í m môže dôjsť k jeho uznaniu Bratmi - všetci Traja Bratia dohromady sú totiž pravými dedičmi Nového Kráľovstva...

Sebauznanie, zbavenie sa pocitov viny, ako aj vzdanie sa lipnutia na minulosti má byť základom Nového Kráľovstva na Zemi...

TICHÁ SILA formuje Časopriestor tak, ako má byť... Vôľa Veľkého Otca je predsa silnejšou horskou dráhou, ako ktorákoľvek iná, zostrojená v rámci obrazu...

A predsa jej neveríme...

A predsa sa spoliehame na Obraz...

A Obraz je čoraz viacej – nepevný...

A Obraz sa nám /v podobe všetkých tých nečakaných udalostí/ rozpadá priamo pred očami.

Vonku zaštekal pes – ten môj mu odpovedal a všetko to, čo som videl, zrútilo sa ako obraz z puzzle: najskôr som hľadal vinníka /psa/ - potom som sa upokojil:

nie som to ja sám, kto mám tú veľkú mozaiku dať dohromady: máme sa ako ľudské bytosti nájsť a skladať ju spolu navzájom... Prevrátil som pohár hore dnom a konečne som spokojne zaspal...

Karol Hlávka

Zdroj: antiluzia.blogspot.com

 


júl 13, 2009 14:44 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top