Editoriál: MADAM BLAVATSKÁ

„Žiadne náboženstvo nie je vyššie ako Pravda“
Helena Petrovna Blavatská
Dnes môže byť ťažké zorientovať sa v priehrští ezoterických skupín a smerov. Jedno zlaté pravidlo hovorí, že ak sa chceš niečomu naozaj priučiť, musíš ísť k samotnému zdroju. Dá sa teda povedať, že čím staršie, tým lepšie. Niekedy mám však dojem, že ľudia viac reagujú na zaručené novinky. Ich autori sa neraz hrdia vyhláseniami, že síce vychádzajú z prastarých náuk (ako inak), no práve oni ich mimoriadne šťastlivo pretransformovali do jazyka človeka dneška a navyše obohatili o najnovšie poznatky, o ktorých sa našim predkom ani nesnívalo. V praxi to však vyzerá často ako viac či menej okázalá sebaprezentácia so zištnými cieľmi. Našťastie existujú skutoční Zasvätenci, ktorí nám ono zdrojové poznanie sprostredkúvajú. Dnes budeme hovoriť o dáme, ktorú ľudstvo naplno docení zrejme až v budúcnosti...

„Ten ošiaľ začal v USA, kedy v marci 1848 dve sestry, Margaret a Kate Fox, začali zažívať zvláštne špiritistické kontakty prostredníctvom stolíka vo svojom dome, ktorý, ako tvrdili, bol vytvorený duchmi. Čoskoro boli schopné vypracovať druh Morseovho kódu klepaním, takže si mohli s návštevníkmi z iného sveta vymieňať otázky a odpovede.“ (1)

Áno, Madam Blavatská žila v čase boomu špiritizmu, ktorý zrkadlil aktuálnu túžbu západného sveta po spiritualite. Domnievam sa, že tento trend, vtedajší spirituálny mainstream, nemohla prosto odignorovať, pokiaľ mala oboznámiť širšiu verejnosť s vysokými pravdami. Je len logické, že sa neubránila nepochopeniu vtedajšej doslova „duchachtivej“ spoločnosti, čo naplno využili jej neprajníci a ešte i dnes sa spomína špiritizmus ako jej hlavný bod záujmu i ako hlavný argument pre jej údajnú neserióznosť.

Východné náuky sú u nás veľmi populárne a tešia sa veľkej úcte.
O Madam Blavatskej sa v tých krajinách hovorí so skutočným rešpektom ako o Veľkej Zasvätenkyni.
V Európe je považovaná skôr za šarlatánku, čo, nazdávam sa, krásne dokumentuje rozlišovaciu schopnosť v našich končinách a celkovú úroveň mainstreamovej spirituality a duchovna. Či už náboženského, alebo toho tzv. alternatívneho.

Je len jedna vec, ktorá je autorke vyčítaná asi rovnako často – a to že píše nezrozumiteľne. Najvýstižnejšie sa mi zdá vyjadrenie, či skôr vyznanie ›› Ernsta Muldaševa:

„Keď som čítal Blavatskú, samozrejme že som si uvedomoval, že ju možno pochopiť vtedy, ak ti Boh napovie rozlúštenie jej veľkých narážok. Ach, ako veľmi by som si prial, aby Veľká Zasväteňkyňa hovorila o všetkom priamo! Ale... ale svet narážok je určite bohatší ako reálny a známy svet, pretože náznaky pochádzajú z podvedomia. Ani si nevšimneme, koľkokrát za deň prenesieme obšírnu vetu, udivene zdvihneme obočie, skrivíme ústa, pozrieme sa neprítomným pohľadom... a to všetko len preto, aby sme niečo naznačili a nepovedali to výstižne a priamo. Náznaky pôsobia cez podvedomie, ktoré je mocnejšie, než reálne vedomie. Svet náznakov zapĺňa asi 70% našich každodenných reakcií súvisiacich so správaním. Tak prečo by Helena Blavatská nemohla naznačovať v globálnom meradle, veď narážky nehovoria o ničom konkrétnom, ale dávajú priestor tvojej obrazotvornosti, tej obrazotvornosti, s pomocou ktorej by si sa ty sám mohol dovtípiť a vytvoriť niečo tak ohromné... Večná záhada visí nad nami, záhada, ktorá burcuje krv, a ktorá nás každodenne chráni pred nudou všednej Reality. A meno tejto všadeprítomnej záhady je náznak!“ (2)

Vynára sa tu analógia s posolstvom egyptských chrámov, ktoré sa snažíme tak úporne rozlúštiť a pochopiť myslením 20. storočia a ešte sa čudujeme, že po toľkom úsilí máme zväčša len povrchné a mätúce poznatky. Nebyť tzv. alternatívnej egyptológie, nevedeli by sme o Duchovnej podstate pradávneho Egypta prakticky nič. Na záver uvádzam citát velikána modernej egyptológie a zakladateľa symbolistického prístupu, ›› Schwallera de Lubicz. Úprimne verím, že týchto pár riadkov osvetlí Dielo Madam Blavatskej viac, než stohy papiera popísaného viac či menej vedomými odporcami skutočného Poznania:

„Ezoterizmus by nemal byť chápaný ako rébus alebo tajné písmo, ale skôr ako „duch listu“ – t.j. takpovediac to, čo nemôže byť prepísané jasne nie preto, že by tu bola túžba ukryť to, ale kvôli nespôsobilosti „cerebrálneho“ intelektu pochopiť to.
Povaha prostriedkov zápisu tohto ezoterizmu, by teda bola taká, že sa zameria na schopnosti čitateľa. Ten ho bude čítať a rozumieť mu v závislosti na svojich vlastných schopnostiach, či už bežných alebo vyšších (intuícia, priestorové vízie). V podobenstve a architektúre skutočného chrámu každý uvidí, čo vidieť môže: pomôcku, estetiku, mýty a legendy, filozofické princípy, alebo víziu materiálnej a spirituálnej genézy.“
Schwaller de Lubicz: „Chrám v človeku“ 1949 (3)

Poznámky

(1) ›› Madam Blavatská a duchovný svet
(2) ›› HLEDÁNÍ MĚSTA BOHŮ V.
(3) ›› Editoriál: SKRYTÉ ZNALOSTI

Najvýznamnejšie diela Madam Blavatskej:

■ Odhalená Izis, hlavný kľúč k mystériám starovekej a modernej vedy a teológie (1877) ›› Dostupné online v originále
Hľadáme dobrovoľníkov na preklad tohto diela ›› redakcia@cez-okno.net

■ Tajná náuka, syntéza vedy, náboženstva a filozofie (1888) ›› Dostupné online v originále
›› Dosiaľ nami preložené state, dostupné v slovenčine
›› Podcasty TAJNÁ NÁUKA:
►Predhovor a Úvod I.
►Predhovor a Úvod II.

Autorkinu bibliografiu nájdete ›› na tejto adrese

Sokol

vydavateľ a šéfredaktor
www.cez-okno.net
www.kemet.sk

Súvisiace:

H. P. BLAVATSKÁ
http://www.cez-okno.net/rubrika/rubriky/h-p-blavatska