Obrázok používateľa CEZ OKNO
1. časť: Egyptská minulosť, 1. kapitola: Pramene a zvláštnosti

Hoci sa môže zdať, že archeológia odkryla značné množstvo informácií týkajúcich sa pôvodu dynastického a predynastického Egypta, mnoho z jeho rannej histórie je ešte stále zahalené v závoji tajomstva. Rad nezodpovedaných otázok prirodzene vyvoláva veľké množstvo špekulácií. Ako sa mohlo stať, že sa v týchto oblastiach náhle objavila kvitnúca civilizácia napriek tomu, že sa mnoho vedcov domnieva, že šlo o prirodzený evolučný proces? A potom je tu ešte otázka vzťahujúca sa k mnohým mýtom, legendám a klasickým spisom, ktoré sa nám dochovali a ktoré sa, ako sa zdá, rozchádzajú s názormi ortodoxných egyptológov. Zaujatie starých Egypťanov pre dvojhviezdu Sírius je jedným príkladom.

Nedávno bolo objavené, že kmene v odľahlých oblastiach Afriky disponujú starými a presnými astronomickými informáciami, ktoré sa týkajú tohto jasného nebeského telesa a ktoré mohli získať jedine od vysoko vyspelej civilizácie. Ponúka sa teda otázka – od koho či odkiaľ získali svoje znalosti? V roku 1976 publikoval americký vedec Robert K. G. Temple svoju revolučnú teóriu, že obrovský skok od primitívnej spoločnosti k civilizácii bol výsledkom kontaktu s obyvateľmi planéty v systéme dvojhviezdy Sírius v období pred 3000 rokmi pr. n. l. Na základe citovaných dôkazov z vedomostí, ktoré mali Egypťania a Sumeri a ktoré sa rozšírili i do ďalších častí Afriky, Temple predložil presvedčivé argumenty, že pred vznikom dynastického Egypta sa tu objavili mimozemšťania.

Existujú však i ďalšie, rovnako prijateľné vysvetlenia nielen pre náhle objavenie sa vyspelej egyptskej kultúry, ale tiež pre veľký záujem Egypťanov v ranom období o Sírius, čo stojí tiež za pozornosť. Podľa informácií, ktoré o tomto ranom období skutočne máme, je síriuský vplyv nepopierateľný, ale o tom, či pôvodná populácia v týchto oblastiach skutočne zažila kontakt s cudzincami z vesmíru alebo či jednoducho získala svoje vedomosti od vysoko technologicky a vedecky vyspelej civilizácie tu na Zemi, civilizácie, ktorá dosiahla svoju vyspelosť cestou rozvoja vlastnej technológie alebo bola pôvodným príjemcom mimozemských návštevníkov, môžeme len špekulovať. Zdanlivú starobylosť našej témy a príslušných časových súradníc je možné doložiť skutočnosťou, že tí, ktorých obdivujeme ako „starých Egypťanov“, boli sami taktrochu prehnane sústredení na svoju vlastnú históriu, boli príliš fascinovaní (a pravdepodobne mystifikovaní) svojim pôvodom rovnako, ako sú mnohí z nás i dnes. Napríklad kráľ Neferhotep (pribl. 1750 pr. n. l.) v snahe vytvoriť čo najvierohodnejšiu a najpresnejšiu sochu boha Osirisa, mal k dispozícii vlastných pisárov, ktorí pátrali v starobylom archíve v knižnici v Héliopolise, aby zistili pôvodnú podobu tohto božstva. Ramesse IV., ktorý vládol asi o šesťsto rokov neskôr, prejavoval podobnú záľubu v histórii – a my považujeme starých Egypťanov za prastarý národ! Niekoľko budov okolo stupňovitej pyramídy obsahuje dôkazy, že tento monument bol prístupný návštevníkom viac než tisíc rokov pred dobou kráľa Netjerejcheta, ktorý vládol na začiatku tretej dynastie, teda okolo roku 2660 pr. n. l.

V dobe vlády Ptolemaia II. Filadelfa napísal Egypťan Manéthó (vyvolenec Thovta), ktorý žil v posledných rokoch štvrtého a prvej polovici tretieho storočia pr. n. l., svoju slávnu Históriu Egypta. Manéthó bol veľkňazom v Héliopolise a vierohodným a spoľahlivým historikom. Písal nielen o historických témach, ale sústredil sa tiež na mystickú filozofiu a náboženstvo svojej zeme. Všeobecne platí domnienka, že jeho kniha bola hlavným prameňom vedomostí o celej egyptskej histórii, z ktorého Plutarchos i neskorší autori čerpali svoje informácie. Práve Manéthónovi vďačíme za neúplné spisy a ďalšie fragmenty obsiahnuté v knihe Trikrát najväčší Hermés, ktorou počiatkom 12. storočia zostavil a vydal slávny teozofický učenec G. R. S. Mead. Nanešťastie Manéthónova práca sa nedochovala celá, existuje vo fragmentárnych a taktrochu prekrútených súhrnoch, ako napríklad v diele Josepha a ďalších klasických autorov, ktorých citáty autori obvykle využívajú skôr k podpore vlastných názorov, než ako presné historické odkazy. Ľudia nepochybne týmto spôsobom používali starobylé texty od vynájdenia písma, rovnako aj ja sa budem opierať o texty z dávnych dôb, aby som podporila svoje vlastné výskumy.

Podľa Manéthóna vytvoril egyptský boh písma Thovt 36525 kníh prastarej múdrosti – toto číslo sa zhoduje s počtom pôvodných palcov plánovaného obvodu Veľkej pyramídy.1 Manéthó túto informáciu údajne odvodil z hieroglyfických nápisov na chrámoch a z ďalších kňažských záznamov. Z fragmentov jeho pôvodných spisov, ktoré sa nám dochovali, považuje Mead za najdôležitejší ten, ktorý zachoval byzantský historik Georgius Syncellus (pribl. 8. st. n. l.) z Manéthónovho diela nazvaného Sóthis, ktorého zvyšné časti sa stratili. Pasáž s úvodným slovom mnícha Syncella znie takto:

„Mám teda v úmysle uviesť niekoľko citátov týkajúcich sa egyptských dynastií z Manéthónových kníh. [Tento Manéthó], keďže bol veľkňazom pohanských chrámov v Egypte, postavil svoje odpovede [kráľovi Ptolemaiovi] na písomných pamiatkach, ktoré sa nachádzali v Seriadickej zemi. [Tieto písomné pamiatky], ako nám Manéthó vysvetľuje, boli vyryté v posvätnom jazyku, v znakoch posvätného písma Thovta, prvého Herma; po potope boli z toho posvätného jazyka preložené do vtedajšej bežnej reči, ale zostali napísané v hieroglyfoch a boli zhromaždené v knihách syna Dobrého Daimóna a druhého Herma, otca Tata – vo vnútorných komnatách egyptských chrámov.2

Kráľ bol, ako sa zdá, oboznámený s Manéthónovými obrovskými znalosťami o minulosti, a preto sa tohto kňaza opýtal, či by sa mohol na niektoré z týchto záznamov pozrieť a či by jeho vnímavé schopnosti nemohli byť využité i k predvídaniu budúcnosti. Mead v tomto príbehu pokračuje takto:

„V knihe Sóthis Manéthó oslovil osobne kráľa Filadelfa, druhého Ptolemaia, listom, ktorý nasleduje slovo za slovom:
„List Manéthóna, Sebennyťana Ptolemaiovi Filadelfovi.
Veľkému a ctihodnému kráľovi Ptolemaiovi Filadelfovi: Ja, Manéthó, veľkňaz a pisár svätých chrámov Egypta, obyvateľ Héliopolisu, avšak rodák zo Sebennytu, posielam svojmu pánovi Ptolemaiovi pozdrav.
Musíme urobiť výpočty týkajúce sa všetkých vecí, ktoré si budete priať preskúmať, aby som mohol zodpovedať vaše otázky ohľadom toho, čo sa stane s týmto svetom. Podľa vašich príkazov vám budú posvätné knihy, ktoré napísal náš praotec Trikrát najväčší Hermés a ktoré študujem, ukázané. Môj pane a kráľ, zbohom.““3

Zo zmieneného môžeme vyvodiť, že mená „Thovt“ a „Hermés“ boli čisto titulárne a že sa týkali určitého rádu v kňažských kastách, ktorý sa zaoberal históriou a starými záznamami. Ďalej môžeme pripustiť záver, že prvý Hermés čiže najstarší kňažský rád používal posvätný jazyk – možno archaickú egyptčinu, ale skôr starý atlantský jazyk. Potopa, ktorá oddelila dve postupnosti kňazov a prorokov, bola bezpochyby jednou a tou istou záplavou, o ktorej sa mnoho rokov predtým zmieňovali kňazi zo Saje Solónovi. Manéthónov text podľa všetkého naznačuje, že archaická civilizácia Egypta, ktorá bola potopením Atlantídy zjavne ťažko zasiahnutá, bola považovaná za civilizáciu dokonalú ajedinečnú – za dobu bohov, božských kráľov či polobohov. Ako je môžeme predpokladať, objavili sa obvyklé zástupy učencov, ktorí hlasito prehlasovali knihu Sóthis za novoplatónsky falzifikát, avšak následná obrana, ktorú vyjadril Mead a ďalší neskorší autori, túto takmer úmyselnú predpojatosť viac než odškodnila.

- pokračovanie -

Murry Hope

Odkazy:

1. P. Lemesurier: The Great Pyramid Decoded (Rozlúštenie záhady Veľkej pyramídy), str. 15.

2. G. R. S. Mead: Thrice Greatest Hermes (Trikrát najväčší Hermes), zv. 1, str. 104.

3. ibid., str. 104-5.


Ďalšie časti nájdete na tejto adrese.


SÍRIUS A SÚVISLOSTI, vydavateľstvo PRAGMA 2009

Preložila Hedvika Vlasová

Preklad z češtiny: Sokol

exkluzívne.cez.okno


Knihu môžete objednať na tejto adrese


jún 06, 2010 16:53 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top