Obrázok používateľa CEZ OKNO
Tajomstvá Denderského zverokruhu VI.

Ako môže ľad z Grónska a z Antarktídy potvrdiť existenciu planéty X, nazývanú aj Nibiru, Nimiru, Nemesis, Marduk, Maldek, Featon a podobne? Po vykonaní analýzy výjavov zobrazených na severnom paneli stropu v Senmutovej hrobke (obrázok Elunar) vyplynuli nasledujúce závery. Gule nad hlavami postáv, ktoré sa nachádzajú v zástupe na spodnej časti severného panelu predstavujú jednotlivé prílety planéty X (na jej obežnej dráhe) do vnútra slnečnej sústavy. Je tu zobrazených 17 príchodov X (naznačených možno až 18, pretože je tu ešte akoby pripravené jedno miesto) počas celého precesného (zodiakálneho) cyklu (približne 25.800 rokov).

Štúdium histórie zapísanej do ľadu

Tento cyklus symbolizuje na maľbe napríklad aj hroch so zloženým dáždnikom, ktorý po rozopnutí vytvorí celý zverokruh. Podobná symbolika je použitá v Denderskom zverokruhu. Obežná doba okolo Slnka pre X z predchádzajúcich údajov vychodí (25.800/18), čiže okolo 1.500 rokov, alebo o čosi menej (približne 1.430 ak uvažujeme 18 príletov za 25.800 rokov). Gule na výjave sú zobrazené v rôznej veľkosti a aj v mierne odlišných vzdialenostiach. Odzrkadľuje to skutočnosť, že X pri jednotlivých príletoch prelietala ponad dráhu Zeme pri rôznych vzájomných vzdialenostiach a polohách Zeme voči X a aj obežné doby X sa menili v určitom intervale.

Keďže X má veľmi excentrickú dráhu a sú tu aj vplyvy planét našej slnečnej sústavy, prípadne prejavuje sa nezanedbateľne aj gravitačný ťah od najbližšej hviezdnej sústavy, tak perióda pre X sa mení zhruba v intervale od 1.000 do 2.000 rokov, pričom väčšina obehov je s periódou okolo 1.500 rokov. Nezanedbateľná je aj skutočnosť, že orbitálna dráha X pravdepodobne rotuje okolo svojej hlavnej polosi, čo má za následok, že X prichádza do slnečnej sústavy pod uhlami, ktoré sa tiež menia v hodnotách z určitého rozsahu. Táto rotácia eliptickej dráhy X okolo svojej hlavnej polosi má na svedomí, že raz za približne 12.900 rokov, prípadne za 25.800 rokov sú priblíženia X k Zemi extrémne tesné a má to katastrofálne následky (pozri obrázok).

Podľa výsledkov výskumov urobených najmä na základe rozborov vzoriek ľadu z ľadovcov v Grónsku a v Antarktíde, vyplýva, že počas histórie ľadovcov sa vyskytovali prudké teplotné a klimatické zmeny. Prudké výkyvy teplôt sa vyskytovali v intervaloch priemerne o čosi menej ako 1.500 rokov (pozri priložené grafy). Najvýraznejšia teplotná zmena trvala približne medzi rokmi 11.500 pred Kristom až 9500 pred Kristom. Jednalo sa o obdobie s poklesom priemerných ročných teplôt okolo 20 stupňov Celzia. Roky okolo 9.500 pred Kristom sa zhodujú aj s údajom podľa Hérodota, ktorý ho spája s katastrofickým koncom Atlantídy spojeným s prívalmi vôd. Tento údaj Hérodotos prevzal od Egyptských kňazov.

Podľa grafov a záznamov uvedených aj na web. stránkach:

http://www.gisp2.sr.unh.edu/GISP2/,

http://www.gisp2.sr.unh.edu/GISP2/DATA/fancy.html,

sa vyskytlo do 24 extrémnych teplotných zmien medzi 40.000 rokov p. K. až 10.000 rokov p. K. výrazné teplotné zmeny boli teda približne v intervaloch o čosi viac ako 1.250 rokov. Najvýznamnejšie sú kladné teplotné peaky, kde je zrejmé, že póly vtedy museli byť posunuté, alebo preliate vodou, čo spôsobilo výrazné oteplenie na niekoľko rokov, prípadne aj na dlhšie. Grafy, údaje a informácie použité pre tento výskum sú na:



Ak chcete porovnať tieto výskumy s podobnými štúdiami, tak uvádzam niekoľko web. stránok, kde sú patričné publikácie.

http://www.antdiv.gov.au/science/glacio/issues_glacio/index.html

Graf z: Warnings from the Ice Stories in Ice

- pokračovanie -

RNDr. Smutný Pavel

http://web.archive.org/web/20030609033148/mujweb.cz/veda/senmut/

Uverejnené so súhlasom autora

Sekcie: 
marec 12, 2010 23:40 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top