Obrázok používateľa CEZ OKNO
Zabijaci riek

Vláda Ivety Radičovej schválila Návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030, ktorý otvoril dvere masovej výstavbe malých vodných elektrární na väčšine slovenských riek. Toto rozhodnutie však malo jednu chybu - padlo bez predchádzajúceho posúdenia vplyvov na životné prostredie. Odborníci varujú, že plánovaná výstavba 368 hatí a zdrží vodných elektrární smeruje z hľadiska cestovného ruchu, rozvoja rybárstva a ekológie k úplnej devastácii našich riek.

Vlna nevôle

Schválený návrh ministerstva životného prostredia a následné masové povoľovanie výstavby elektrární príslušnými stavebnými úradmi vyvolali vlnu nevôle najmä medzi ochranármi a obyvateľmi obcí, v katastri ktorých sa majú stavby uskutočňovať. Jeden z posledných protestov sa udial začiatkom septembra v Banskej Bystrici.

Dôvodom nespokojnosti bola plánovaná výstavba 36 malých vodných elektrární na Hrone. To znamená, že na hornom a strednom toku rieky má byť takáto stavba na každom piatom až šiestom kilometri. Podľa Antona Žabenského z Občianskeho združenia Hron pre slobodné rieky tak príde k jednej z najväčších devastácií na Slovensku, ktorá sa udeje po regulovaní riek.

Nekoordinovaná a nesystémová výstavba prinesie nielen výrub pobrežných drevín, ale aj zmeny odtokových pomerov povodí a prúdenia spodných vôd, zvýšenie rizika záplav či zničenie mnohých živočíšnych druhov. Za pravdu mu dáva aj ichtyológ Richard Štencl: „Po prehradení riek príde k zmene vodného prostredia z tečúceho na stojaté a ryby tu nenájdu vhodné podmienky na život."

Nezanedbateľný je aj negatívny vplyv na rozvoj turizmu. Výstavba elektrární už spôsobila úplný zánik vodáckeho rekreačného športu napríklad na dolnom toku Hrona. „Keď sa postaví jedna priečna hať od jedného brehu k druhému, rieka je už nevyužiteľná. Nehovoriac o tom, že pre vodákov je absolútne neatraktívne splavovať stojatú vodu," hovorí aktivista Jaroslav Baran.

Nespokojnosť obyvateľov je však vo väčšine prípadov ignorovaná. Nedávno spustili elektráreň Ružbašská Miľava na rieke Poprad, na spadnutie je výstavba na Hrone v Šášovskom Podhradí či v Jalnej, pre protesty obyvateľov dostala načas červenú aspoň malá vodná elektráreň pri Šalkovej, mestskej časti Banskej Bystrice.

Devastácia za peniaze EÚ

Situácia je však podľa odborníkov oveľa zložitejšia, keďže ani jedna stavba malej vodnej elektrárne na rieke Hron nespĺňa kritériá a požiadavky Rámcovej smernice o vodách. Tá ukladá majiteľom elektrární v členských štátoch EÚ napríklad povinnosť vytvoriť vhodné podmienky na migráciu rýb, ktorú zabezpečujú takzvané rybochody.

Mnohé z nich sú však nefunkčné, navyše to, ako majú vyzerať a aké majú mať parametre, naša legislatíva nestanovuje. Slovenský vodný zákon tiež veľmi nejasne formuluje to, kto je zodpovedný vykonávať kontrolu elektrární. Pritom nedodržanie nariadení Rámcovej smernice o vodách môže viesť k vážnym sankciám. Na margo nich bývalý minister životného prostredia József Nagy vyhlásil, že ak príde k pokute, rezort ich bude prenášať na dotknuté obce.

Ďalší problém nastáva pri posudzovaní ekonomického efektu. Z celkového počtu elektrární u nás tvoria vodné elektrárne 35 percent, vyrobia však iba 18 percent energie. Podiel výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov na jej celkovej výrobe sa pohybuje približne na úrovni 16 percent, z toho až 90 percent zabezpečujú veľké elektrárne.

Energetický prínos malých vodných elektrární je teda zanedbateľný, no ekologické dosahy budú obrovské. Odborníci tiež upozorňujú, že energetický výkon plánovaných 368 elektrární je porovnateľný s 20 veternými turbínami, ktoré zaťažujú životné prostredie podstatne menej.

Zarážajúci je aj fakt, že zatiaľ čo v Európe sa migračné bariéry na tečúcich vodách z ekologických dôvodov odstraňujú a rieky sa revitalizujú, Slovensko koná naopak a z prostriedkov EÚ devastuje pomerne zachované úseky riek.

A čo na to súčasná vláda? Koncepciu vraj prehodnocuje a podrobuje dôslednej analýze, pričom bude prísne posudzovať vplyv na životné prostredie. Mala by zvážiť, či uprednostní celospoločenský prínos z takto vyrábanej elektrickej energie pred prínosom zo zachovania jedinečných prírodných hodnôt a prostredia, v ktorom žijú a budú žiť aj nasledujúce generácie.


NOVÉ ČÍSLO EXTRA PLUS VO VAŠOM STÁNKU!


Nedávno dokončená malá vodná elektráreň Ružbašská Miľava na rieke Poprad

Dana Madarová

Zdroj: EXTRA PLUS, www.extraplus.sk


Súvisiace:

VODA
http://www.cez-okno.net/rubrika/voda


Sekcie: 
marec 04, 2013 16:22 popoludní
  • krát komentár

5 krát komentár

  1. Obrázok používateľa Anonym
    Anonymmarec 04, 2013 21:16 popoludní

    Komentár: 

    S týmto tvrdením nesúhlasím. Vodné elektrárne sú v prípade svetovej krízy Slovenským strategickým majetkom na zabezpečenie chodu celej republiky. Z jednej stany všetci nadávajú, že nie sme sebestační a všetko dovážame a potom ak sa niečo môže zmeniť, tak prti tomu budeme bojovať? Nie všetky hrádze vybudované na slovensku sú na škodu. Ja si dovolím tvrdiť že z dlhodobého hľadiska budú prínosom aj pre turistov a aj pre zverinu vtáctvo ryby či iné živočíchy. Skôr treba bojovať proti tomu, aby vypadali ako betónové monštrá. Ja by som už v štádiu projektovania nádrží počítal s možnými spôsobmi využitia pre rekreáciu a turizmus. napríklad, ak by sa z priehrady vypúštala voda rýchlejšie v určitej dobe a upravil by sa kanál dalo by sa počítať z raftingom a celkom slušným adrenalínom. Niektoré menšie hrádze by mali mať rybárske využitie a poskytovať rybárom servis. Okolie priehrad by malo byť udržiavané a na pohľad ako lesopark s prevažne ihličnatými porastmi. Vzbudzuje to dojem vysokohorskej rybačky. A určite by sa dalo ešte veľa vymyslieť. Príroda sa tomu prispôsobí a poskytne nové možnosti iným druhom. Nikdy nejde o katastrofu ak k tomu pristupujeme s rozumom. A nezabúdajme, že aj naše priehrady robia Slovensko tým čím je. A sú krásne(opýtaj sa rýb a vtákov)Šírava, Domaša,Senecké jazerá a aj menšie vodné plochy slúžia turistom už roky.V roku 1985 mal v letnej sezóne Zemplínska šírava 107 tisíc návštevníkov a dodnes k nej vedie štvorprúdová cesta. Prečo sa nepokúsime obnoviť ich slávu?

  2. Obrázok používateľa Vladimír
    Vladimírmarec 05, 2013 06:05 dopoludnia

    Komentár: 

    Absolútne nesúhlasím s Vašou vetou: Príroda sa tomu prispôsobí. Naopak, mi by sme sa mali prispôsobiť a budovať len elektrárne nezasahujúce do prírody. Kludne by stačili veterné, geotermálne, možno by sa u nás dali prispôsobiť prílivé elektrárne na dne riek...Môžem povedať, že žijem na strednom Považí a ako sa dívam na staré mapy a ako ten Váh vyzeral, tak škoda, že som sa nenarodil o tých 100 skôr. Žiaden kanál, žiadna elektráren, v koryte Váhu viac vody, ramená rieky, určite viac života... A tiež nepodporujem, aby sa vodné toky prispôsobovali turizmu, totižto, čím viac ľudí, tým viac znečistenia

  3. Obrázok používateľa Choa
    Choamarec 05, 2013 10:55 dopoludnia

    Komentár: 

    Áno súhlasím, že MVE sú svojim spôsobom zásahom do prírody, ale všetko sa dá robiť v súlade s prírodou. V dnešnej dobe máme len niekoľko druhov obnoviteľnej energie - fotovoltaika, veterné elektrárne,malé vodné elektrárne, biomasa a geotermálna energia. A na každej by sme našli niečo čo podľa nás škodí ekosystému. Z vlastnej skúsenosti viem, že MVE majú aj niekoľko podstatných pozitívnych vplyvov:

    1. čistia tok rieky - neviem či ste sa boli niekedy prejsť popri Hrone napr., ale to je jedna katastrofa, čo sa v tej rieke nájde. Povedzte mi, ako môže niečo zdravé v taktom s prepáčením hnoji, žiť? To nikoho nezaujíma, ani tzv. rybárov...
    2. Synergickým efektom niektorých elektrárni sú nádrže pre ryby. Keďže pre bobrov je to zabezpečením pravidelného príjmu potravy, obnovujú sa prirodzene stavy tohto hlodavca.
    3. MVE regulujú alebo aspoň by mali (záleží od typu a majiteľa) prívalové vody a tým znižujú riziko povodní.
    4. nulové emisie a nulová spotreba vody, keďže ju iba usmernia...

    Netvrdím, že ich treba stavať hlava nehlava. Vždy treba robiť zásahy, tak ako aj v iných činnostiach, v súčinnosti rozumu so srdcom.

  4. Obrázok používateľa Anupew
    Anupewmarec 04, 2013 23:12 popoludní

    Komentár: 

    Ktovie ako to je. Ak chcú postaviť taký typ priehrady ktorí zahatí tok rieky tak v tom prípade som proti. Našťastie tu v okolí mám jednu takú aj s elektrárňou V.N. Veľké Kozmálovce (je na Hrone a slúži na reguláciu toku do J.E. Mochovce). Je na projektovaná skutočne odborne má voľný prietok pre migráciu rýb a slúži aj rekreáciu. Ak postavia približne takýto typ elektrárne tak určite to bude mať nejaký prínos. To množstvo by mali tiež nejak obmedziť 36 je neúmerné množstvo. A taká perlička niekde som čítal že bola prvá hrádza na Hrone postavená niekedy v polovici 80. rokov.

  5. Obrázok používateľa dana
    danamarec 06, 2013 12:54 popoludní

    Komentár: 

    veru,kedysi krasna cista rieka..ako decka sme sa na Horehroni pri Sliaci v pohode kupali v rieke..bola CISTA.Dnes? hroza pozriet co v nej plava a ake nanosy nesie.Mali by sme sa lepsie starat o bohatstvo co nam priroda poskytuje!

 

 

Top