Obrázok používateľa CEZ OKNO
Existujú brány do iných svetov?

Každý rok vraj zo sveta záhadne zmiznú zhruba dva milióny ľudí. Niektorí z nich sa stanú obeťami násilných trestných činov a páchatelia zametú dokonale stopy, iní zmiznú v dôsledku tragickej nehody a ich pozostatky sa trebárs nájdu až po desiatkach rokov, niektoré osoby sa zámerne ukrývajú. Každopádne určité percento ľudí skutočne doslova zmizne z povrchu zemského a racionálne vysvetlenie neexistuje.


V istých anglických novinách bol 30. 7. 1889 zverejnený článok o neobvyklom zmiznutí 48-ročného Roberta Maxmillana, majiteľa nakladateľstva Maxmillan. Ten 15. júla vystúpil na horu Olymp v Grécku, z jej vrcholku zamával a potom sa doslova rozplynul vo vzduchu. Pátranie bolo neúspešné, nezostala po ňom jediná stopa.

Nemecká bádateľka Sabine Baring-Guld opísala vo svojej knihe "Historické zvláštnosti" prípad z roku 1899, kedy istý pán Bathurst vyšiel z krčmy a mieril k dostavníku. Bol od neho pár krokov, keď znenazdajky zmizol, ako by sa vyparil. Udalosť videlo na vlastné oči niekoľko svedkov: dvaja Bathurstovi priatelia, kočiš a cestujúci v dostavníku. Bathursta už potom nikto nikdy nevidel.

Je známy ešte jeden prípad, kedy sa človek akoby rozplynul v priestore. Došlo k nemu vo Francúzsku v roku 1867. Istý Lucien Bousse prišiel na prehliadku k lekárovi, vyzliekol sa a ľahol na lehátko. Doktor sa na malý moment otočil k stolíku s nástrojmi a keď sa obrátil späť, lôžko bolo prázdne. Veci, ktoré si na lehátko pacient odložil, tam ale zostali.

Známe sú tiež prípady miznutia väčšieho počtu ľudí v štyridsiatych rokoch na severovýchode USA. Noviny štátu Vermont prinášali takmer každý deň správy, že nejaký ďalší človek zase záhadne zmizol zo svojho domu alebo z rušnej ulice. Ľudia veľmi často mizli pred očami svedkov.

Tiež nasledujúci príbeh je zaujímavý a pokúša sa pre záhadné zmiznutia nájsť vysvetlenie. Na predmestí mestečka Bonneville v americkom štáte Connecticut bol v 19. storočí dom, ktorému sa všetci miestni vyhýbali oblúkom. Hovorilo sa, že jeho majiteľ jednej noci zmizol aj s celou svojou rodinou. Všetky ich veci, odevy aj domáce zvieratá pritom zostali na svojich obvyklých miestach.

Jedného dňa okolo domu prechádzal plukovník národnej gardy Jack MacCurdle a sudca Myron Bey a znenazdania sa strhla prudká búrka. Obaja muži sa preto rozhodli, že ju prečkajú v dome. Vo vnútri ich zarazilo hlboké ticho a tma. Skrz steny a okná neprenikalo ani svetlo bleskov a nebolo počuť ani burácajúce hromy. Ako potom vypovedal MacCurdle, chytil kľučku a chcel vyjsť na verandu. Ešte držal kľučku a veľmi ho prekvapilo, že sa dvere otvorili smerom do miestnosti, nie von.

Izba, v ktorej sa zrazu ocitol, bola ožiarená zelenkastým svetlom, ale jeho zdroj nebolo nikde vidieť. Na podlahe miestnosti ležalo osem alebo deväť tiel, jedna žena sedela pri stene a v náručí držala malé dieťa. Všetky telá boli už v značnom štádiu rozkladu. Plukovník onemel hrôzou a keď chcel do miestnosti vstúpiť aj sudca, pokúsil sa mu v tom zabrániť. Lenže sudca ho ľahko odstrčil a sklonil sa k jednému z tiel, aby si ich prezrel. "Pán Bey, musíme okamžite z tejto miestnosti preč!" Kričal vydesený plukovník, ale sudca ho nepočúval. Zrazu sa MacCurdleovi zatočila hlava a aby nespadol, chytil sa kľučky dverí. Mal pocit, že ho niečo ťahá von a dvere sa zavreli. To bolo to posledné, na čo si plukovník dokázal spomenúť.

Plukovníka našli po usilovnom pátraní až šesť týždňov po tejto udalosti v jednom hostinci v Manchestri, sudca sa ale nikdy nenašiel. Predpokladá sa, že miestnosť, v ktorej sa obaja ocitli, patrila do iného sveta. Napokon, bolo v nej úplné ticho a tma a predpokladá sa, že v inom rozmere neexistuje život. Sudca sa zrejme dostal do slučky, ktorá ho v inom časopriestore navždy uväznila spolu s rodinou pôvodného majiteľa.

Brány do iných svetov vraj existujú a je len na nás či tomu budeme veriť, alebo nie.

Zdroj: www.zivaplaneta.com


Súvisiace:

Priestor a čas
http://www.cez-okno.net/rubrika/rubriky/priestor-a-cas


apríl 19, 2015 19:31 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top