Obrázok používateľa CEZ OKNO
Každý môže poznať budúcnosť

Som skeptik. Neverím na veštice ani na jasnovidcov. Samozrejme, že som pochyboval, že by som mohol predpovedať budúcnosť. Práve preto som si robil výskum pre tento článok a zistil som, ako sa mýlim. Každý môže nahliadnuť do budúcnosti a dokonca tak robíme neustále. Tak toto sa mi nemalo stať!
Výlet začína pri experimente, ktorý sa uskutočnil v roku 1976. Doktor Kornhuber požiadal niekoľko dobrovoľníkov, aby sa dali napojiť na EEG elektródy, ktoré im budú merať mozgovú aktivitu. Potom ich požiadal, aby neočakávane ohli ukazovák na pravej ruke a aby to zopakovali ľubovoľne niekoľkokrát za sebou. Chcel zmerať ako rýchlo došlo od vnútorného rozhodnutia pohnúť prstom k skutočnému pohybu prsta. Výsledky boli nečakané.

Kornhuber totiž očakával, že zistí výrazné maximum v elektrickej aktivite v momente, kedy došlo k vedomému rozhodnutiu ohnúť prst, pričom by od toho bodu začal merať svoj experiment. Zistil však niečo pozoruhodné. Pri tomto pokuse vzniká postupné zvyšovanie elektrického potenciálu po dobu celej sekundy, niekedy dokonca až do jeden a pol sekundy predtým, ako sa prstom naozaj zohne. Zdá sa teda, že proces od vedomého rozhodnutia niečo urobiť po jeho uskutočnenie trvá v skutočnosti viac ako sekundu! Ešte prekvapujúcejší je fakt, že dobrovoľníci, podrobení tomuto experimentu netušili o tomto oneskorení a verili, že jednajú spontánne a okamžite.

Takže čo sa vlastne stalo? Mohol mozog nejako „vedieť“, že dôjde k rozhodnutiu ohnúť prst a začal sa na to dopredu pripravovať?

Tento experiment si nezískal veľa pozornosti do doby, kým Doktor Libet v roku 1979 neuskutočnil ďalší experiment, pri ktorom vznikli otázky o našom vedomom vnímaní času a pojmu „teraz“.

Všetko čo je „teraz“ sa už vlastne stalo!

Libet testoval ľudí, ktorí sa mali podrobiť operácii mozgu z nejakej príčiny nesúvisiacej s experimentom a dali súhlas na priloženie elektród na určité body na mozgu, v somatosenzorickej kôre. Monitoroval elektrickú aktivitu počas stimulovania ich pokožky. Na jeho prekvapenie trvalo približne pol sekundy, kým subjekty pocítili stimuláciu. Ďalšie experimenty ukázali, že rovnaké oneskorenie, približne pol sekundy, nastalo kým si všetky senzorické vstupy uvedomili.

Tieto výsledky majú obrovský význam. Všetko, čo o vonkajšom svete vnímame ako „teraz“ – zvuky, obrazy, pocity, je vlastne v oneskorení. Všetko, čo si myslíte, že sa práve odohráva, sa v skutočnosti už stalo približne pred pol sekundou!

Ako je to možné? Ako teda šoférujeme autá, ako chytáme loptičku, ako zabíjame muchy a ako píšeme či kreslíme, keď je to všetko oneskorené? Očividne je odpoveďou to, že sme sa naučili kompenzovať túto odchýlku plánovaním si svojho správania do budúcnosti, ktorá je reálnym „teraz“.

Ťažko pochopiteľné? Tak čítajte ďalej, bude to ešte lepšie.

Päť sekúnd do budúcnosti

Marilyn Schlitz napojil dobrovoľníkov na niekoľko monitorov, podobných detektoru lži, aby zmeral ich tlkot srdca, potenie a iné nervové činnosti. Potom ich usadila pred obrazovku počítača a nechala ich pozerať na kolekciu počítačom náhodne zoradených obrázkov. Tieto obrázky boli označené buď ako „neutrálne“ (nudné) alebo „emocionálne“ (erotické alebo morbídne). Ako sa očakávalo, subjekty vykazovali fyzické a mentálne vzrušenie pri „emocionálnych“ obrázkoch a slabšiu reakciu pri „neutrálnych“ obrázkoch. No ako experiment pokračoval, odhalil niečo pozoruhodné.

Výskumníci si všimli, že väčšina ľudí začala podvedome reagovať na „emocionálne“ obrázky a celých 5 sekúnd skôr ako ich počítač vybral! Na „neutrálne“ obrázky nereagovali. Tento výsledok bol z hľadiska štatistiky pozoruhodný (p=0.00003) a veľa krát zopakovaný. Výrazne naznačuje, že subjekty dokážu vnímať budúcnosť.

Ďalšiu štúdiu, uverejnenú v Žurnále alternatívnej a doplnkovej medicíny (Journal of Alternative and Complementary Medicine), opísal psychofyziológ Rollin McCraty a jeho kolegovia z Inštitútu Heartmath v Boulder Creeku v Kalifornii. McCratyho skupina simultánne merala vodivosť kože, pulz srdca a bioelektrickú aktivitu mozgu pred, počas a po tom, ako si 26 účastníkov pozrelo emocionálne ladené a nevzrušujúce obrázky. Zistili, že aj pri srdci (p

Ako sa cítite?

Tu je osem obrázkov, niektoré majú emocionálny a niektoré neutrálny podtón. Predtým, ako si pozriete každý obrázok, skúste si uvedomiť ako sa cítite. Je obrázok neutrálny alebo emocionálny? Nejde o skutočný test, ale takto nejako to vyzeralo aj pri uvedenom experimente.

BUDÚCE GLOBÁLNE VEDOMIE

Päť sekúnd neznamená vidieť ďaleko do budúcnosti. Neumožní vám vidieť čísla zajtrajšej lotérie alebo predpovedať zajtrajšie titulky novín. Existuje však silný dôkaz, že máme schopnosť vidieť budúce udalosti až niekoľko hodín vopred.

Doktor Roger Jahn z Princetonskej Univerzity vyvinul malý počítač (Generátor náhodných udalostí alebo „black box“) generujúci náhodné čísla. Čísla boli skonvertované do jednotiek a núl a zaznamenávané v rôznych časových intervaloch. Zariadenie sa podobalo hádzaniu mince a výsledkom bol vždy rovnaký počet jednotiek a núl.

Štruktúra jednotiek a núl – hláv a čísel, tak ako padali, mohla byť potom zaznamenaná do grafu. Zákony náhody určujú, že generátory náhodných čísel by mali zamiešať rovnaký počet jednotiek a núl, čím by vlastne mala na grafe vzniknúť skoro rovná čiara. Každá odchýlka od rovnakého počtu by sa na grafe ukázala ako jemne narastajúca krivka.

Koncom sedemdesiatych rokov sa Jahn rozhodol zistiť, či by samotná sila ľudskej myšlienky dokázala zasiahnuť nejakým spôsobom do zvyčajných strojových výkladov. Zavolal úplne cudzích ľudí z ulice a požiadal ich, aby sa svojou mysľou sústredili na tento generátor náhodných čísel. Účelom malo byť pokúsiť sa donútiť ho, aby padla viac krát hlava ako číslo.

V tom čase to bola absurdná, smiešna myšlienka. Výsledky však boli šokujúce a nikdy neboli uspokojivo vysvetlené.

Doktor Nelson, tiež pracujúci na Princetonskej Univerzite, neskôr opäť oživil prácu Profesora Jahna, keď zobral generátory náhodných čísel na skupinovú meditáciu, ktoré boli v Amerike v tom čase veľmi populárne. A opäť boli výsledky do očí bijúce. Skupiny dokázali kolektívne spôsobiť dramatické zmeny v štruktúrach čísel.

A tak sa Doktor Nelson stal závislým...

Za pomoci internetu zapojil 60 generátorov náhodných čísel z celého sveta na jeho laboratórny počítač v Princetone. Tieto neustále pracovali, deň za dňom generujúc milióny rôznych dát. Väčšinu času, vyzeral výsledný graf na jeho počítači viac-menej ako rovná čiara.

Potom sa 6. septembra 1997 stalo niečo neobyčajné: graf zaznamenal nečakaný a značný posun v sekvencii čísel a stúpol prudko hore, pričom stroje po celom svete hlásili obrovské odchýlky z normy. Tento deň bol však dôležitý aj z iného dôvodu. Bol to deň, kedy viac ako miliarda ľudí na celej Zemi sledovala pohreb milovanej Diany, Princeznej z Walesu, vo Westminister Abbey.

Zdá sa, že aj bez vedomej snahy sústrediť sa na „čierne skrinky - black boxes“ kolektívne psyché ľudstva dokázalo zmeniť náhodný výber. Tento ohromujúci prípad pohnal Nelsona k nainštalovaniu „čiernych skriniek“ v 41 krajinách po celom svete a napojiť ich spolu cez internet, aby mohol kolektívne výsledky ihneď monitorovať. A v tom momente si všimol niečo čo bolo ešte pozoruhodnejšie.

Niečo sa udialo tesne pred 11. septembrom 2001!

11. septembra 2001 inak rovné čiary na grafe čiernych skriniek začali rásť, varujúc tak pred udalosťou hrozivých rozmerov a to celé 4 hodiny pred tým ako prvé lietadlo narazilo do World Trade Centra! Mohlo kolektívne vedomie „vedieť“ čo sa ide udiať?

Podľa výskumníkov: „Jedným spôsobom ako uvažovať nad týmito zarážajúcimi súvzťažnosťami je akceptovať možnosť, že stroje zachytili reakciu globálneho vedomia, ktoré sa práve začínalo formovať. Ich sieť bola vytvorená práve na ten účel, aby bolo možné získať dôkaz o spoločnej, zdieľanej mysli, na ktorú sme všetci napojení, hoci si to neuvedomujeme.

Skupiny ľudí, vrátane skupiny, ktorú tvorí komplet celý svet majú vo vedomom vesmíre svoje miesto a za zvláštnych okolností „oni“, „A“ alebo „my“ vytvoria novú realitu. Na základe dôkazov, že nie len individuálni ľudia, ale aj skupiny vytvárajú niečo čo by sme mohli neisto nazvať ako vedomé pole, sme si vytvorili hypotézu, že by mohlo existovať globálne vedomie, schopné zvládnuť rovnakú úlohu. Keď sa zamyslíme nad touto špekuláciou, mohlo by sa zdať, že nová, integrovaná myseľ sa práve začína prebúdzať, pričom dôraz kladie len na udalosti, ktoré podnecujú silnú súvislosť medzi pozornosťou a citom. Možno najlepšou ilustráciou je dieťa, ktorému sa pomaly rozvíja vedomie, ale je už schopné silných emócií, ktoré sú odpoveďou na príjemné objatie alebo nepríjemnú bolesť.“

V posledných týždňoch decembra 2004 sa rôzne „čierne skrinky“ opäť zbláznili a vykazovali dramatické maximá, zatiaľ čo sa všetko zdalo byť pokojné a mierne. Iba o 24 hodín neskôr zemetrasenie hlboko pod hladinou Indického Oceánu spôsobilo tsunami, ktoré zdevastovalo juhovýchodnú Áziu a vyžiadalo si životy približne štvrť milióna ľudí. Ide o ďalší prípad „budúceho šoku“?

Touto metódou sa podarilo zaznamenať niekoľko ďalších „emocionálnych“ udalostí, ktoré potvrdzujú, že jej efekt je skutočný, hoci stále nevysvetlený. Skrinky sú momentálne pod kontrolou Projektu Globálne Vedomie a výsledky a grafy týkajúce sa minulosti a budúcnosti sú voľne dostupné verejnosti na webstránke projektu.

Čo sa práve teraz deje vo svete?

Akej farby je bodka?

[Zvyčajne je zelená alebo žltá. Ak sa zmení na oranžovú alebo červenú... stane sa niečo zlé!] Táto farebná bodka ukazuje súčasnú situáciu v Projekte Globálne Vedomie. Je napojená na počítač projektu. Farby sa rôzne menia v závislosti na výsledkoch z viac ako 68 „čiernych skriniek“ alebo „vajíčok“ (tak sa teraz volajú), ktoré sú umiestnené po celom svete a každú sekundu mnohokrát aktualizované. Farebný kód reprezentuje hladinu súvislosti alebo súvzťažnosti medzi „vajíčkami“, čo sa odráža v pravdepodobnosti Chí-kvadrátu (test dobrej zhody, pozn. prekl.). Primeraná je hladina okolo 50% (zelená) a výrazný posun akýmkoľvek smerom je dôležitý. Formálne testy Projektu Globálne Vedomie sledujú zvýšenú spoluprácu medzi „vajíčkami“, čo sa potom prezentuje oranžovou až červenou farbou. Znamená to, že niečo znepokojuje globálne vedomie... a pravdepodobne sa stane niečo zlé! • Modrá stráca farbu pri 90% a viac • Zelená reprezentuje okolo 50% • Žltá sa mení zo zelenej pri 40% • Oranžová bledne pri približne 15% • Červená je 5% a považuje sa za „významnú“ • Najjasnejšia červená je 1%, s pravdepodobnosťou, že sa niečo stane 1 ku 100

Čo to znamená?

Keďže náš nervový systém pracuje s oneskorením približne pol sekundy, museli sme si vyvinúť schopnosť očakávať budúcnosť. Takáto funkcia je nie len že výhodou, ale je pre nás zároveň životne dôležitá. Koordinácia medzi rukou a okom a vyhnutie sa nebezpečenstvu v „reálnom čase“ si túto schopnosť vyžadujú. Nie je prekvapujúce, že sa dá posunúť za hranicu pol sekundy, hoci čím ďalej do budúcnosti, tým viac sa stráca. Je tiež možné, že sa táto schopnosť koncentruje zo skupiny ľudských myslí a to spôsobom, ktorý sme zatiaľ neotestovali. Spiritualisti si vážia kolektívnu modlitbu a meditáciu ako efektívnu silu, ktorá dokáže zmeniť povahu vyššej moci. Doposiaľ sa schopnosť vidieť do budúcnosti považovala za mystickú alebo paranormálnu. Teraz, s poznaním, že je ľudom vrodená, by sme si ju možno mohli rozvinúť a vylepšiť do takej miery, aby sme vytvorili lepší svet a krajšiu budúcnosť pre našich potomkov.

Dan Eden pre Viewzone Zdroj: http://www.viewzone.com/future/ Z angličtiny preložila Lucia Oboňová exkluzívne.cez.okno

Prevzatie na web www.osud.cz je možné len s výrazným uvedením zdroja WWW.CEZ-OKNO.NET, pre ostatné weby platí obvyklý copyright

marec 21, 2010 23:58 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top