Z množstva artefaktov, ktoré s nám do dnešných dní zachovali, sú povestné krištáľové lebky, bezpochyby jednou z najväčších záhad. Nad ich pôvodom, technológiou ich výroby, účelom a množstvom ďalších záhad si dodnes lámu hlavy najlepší svetoví vedci. Ako prvá bola nájdená „lebka osudu“. Jedna historická verzia tvrdí, že „lebku osudu“ (E.T.), našiel v roku 1927 anglický bádateľ Frederick A. Mitchell-Hedges, v ruinách mayského chrámu v Lubaantun (dnešné Belize). Podľa inej verzie kúpil tento predmet v aukcii v „Sotheby“, v Londýne v roku 1943. V každom prípade na to, že je táto lebka, vyrobená z horského krištáľu, považovaná, umelecky, za bezcennú, je vybrúsená nanajvýš dokonale. Ale vedci sa stále skôr prikláňajú k prvej hypotéze, podľa ktorej je nález výtvorom Mayov.
Vedci sa domnievajú, že „lebka osudu“ je v istom zmysle technicky nemožná. Pri váhe 5 kg, súc vernou kópiou ženskej lebky, je ideálna vo všetkých parametroch. Podľa názoru odborníkov sa nedá podobná dokonalosť dosiahnuť ani použitím súčasných technológií.
Tento výtvor púta už veľmi dlhú dobu pozornosť vedcov, a pravdepodobne nestratí na svojom význame ani v budúcnosti. Lebka je dokonale vybrúsená. Čeľusť predstavuje samostatnú časť, ktorá sa ku zvyšku lebky pripája pomocou kĺbu. Jedným z neobjasnených faktorov je skutočnosť, že lebka je vyrobená z jedného kusa kryštálu kremeňa, ktorý má na Moosovej stupnici (tvrdosti minerálov od 0 do 10) hodnotu 7.
Aj inžinieri a technici objavili niečo zaujímavé. Ukázalo sa, že v očných jamkách niektorých nájdených lebiek sa nachádzajú majstrovsky zhotovené šošovky a hranoly. A ak sa lebka osvieti zospodu, z očných jamiek vychádzajú tenké lúče svetla.
Vedci konštatovali aj fakt, že k opracovaniu došlo bez použitia akýchkoľvek rezných nástrojov. Podľa výskumu lebky americkou spoločnosťou Hewlett - Packard v 70. rokoch minulého storočia, by ju, k dosiahnutiu takej dokonalosti, bolo treba brúsiť pieskom po dobu 300 rokov.
Vedci došli k záveru, že presnú kópiu ľudskej lebky z uceleného krištáľu nie je schopná vytvoriť ani jedna v súčasnosti známa technológia. Odmena pre toho, kto by to dokázal – pol milióna dolárov - zatiaľ ani vyplatená nebola.
Treba tiež spomenúť neustále snahy ezoterikov prisúdiť záhadnej lebke rôzne nadprirodzené vlastnosti: ako telekinéza, zmena farby, šírenie nezvyčajnej vône. Existencia všetkých týchto magických vlastností sa dosiaľ nepotvrdila.
V knihe: “Nebezpečenstvo - môj priateľ.“ (1954) Mitchell Hedges napísal, že lebka je stará najmenej 3600 rokov. „Ako tvrdí legenda, používal ju najvyšší Mayský veľkňaz pri ezoterických obradoch. Hovorí sa, že ak si prial niekoho smrť, hľadiac na lebku, ten človek čoskoro nevyhnutne zomrel.“
Krištále majú jednu pozoruhodnú vlastnosť: rovnako, ako živé biologické objekty, majú vlastnú biologickú pamäť. Z veľkej časti to súvisí s tým že kryštály majú tvrdú štruktúru. Každý kryštál má svoju jedinečnú mriežku a práve tá určuje základné fyzikálne vlastnosti. Inými slovami, nájdené lebky môžu byť nositeľmi a vodičmi informácií svojho druhu.
Posledná verzia predpokladá, že poslaním lebky bolo učiniť vedomosti kňazov nesmrteľnými, keď tí už boli príliš starí na to aby pokračovali vo svojej misii. Počas slávnostnej ceremónie starý šaman a jeho určený nástupca položili zároveň ruky na krištáľovú lebku a všetky informácie obsiahnuté v mozgu starého šamana s presunuli do mozgu jeho nástupcu.
S istotou možno povedať len toľko, že „lebka osudu“ nie je svojho druhu jediná. Na rôznych miestach planéty bolo nájdených niekoľko podobných predmetov, ktoré sú vyrobené z iných, kremeňu podobných materiálov. Patrí k nim kompletná kostra zo zeleného minerálu jadeit, nájdená v oblasti Číny/Mongolska (Shui Ting Er) vytvorená v období približne 3500 – 2200 rokov pred našim letopočtom, v menšej mierke ako je ľudská kostra.
Začiatkom 18. storočia bola nájdená ďalšia dokonalá lebka, vyrobená z ružového kremeňa (Baby Luv) s hmotnosťou 7,5 kg. Našiel ju ruský mních v r. 1710 na starom pahorku neďaleko od starodávneho ukrajinského mesta Luv. Pozostatky nájdené spolu s lebkou patria pravdepodobne do skýtsko-sarmatského obdobia. Záhadný nález sa dostal opäť do pozornosti až v roku 1993. Táto lebka sa stala súčasťou zbierky slávneho nemeckého aukcionára Hansa Van Dietena.
Zdroj: http://www.pravda.ru/science/mysterious/past/07-02-2010/1010730-skull-0/
Preklad: -maeve-
Zdroj: crystalskulls, youtube.com
-
- prečítané 9991x
Myslím, že sa okolo toho robí veľké haló. To, že sú tie lebky tak perfektne spracované, a že mi to nevieme teraz spraviť rovnako je len záležitosť technológie.
..."iba" technologie?!
Vies si vobec predstavit, aka technologia urobila z kusov kristalu vysledne lebky?! Lebo ja nie...
O lebkách je známo poměrně dost v kruhu zasvěcených, jedná se o součást magického zařízení. Je to záležitost pocházejíci z doby předatlantské a tyto lebky jsou součástí nesmírně mocného a sofistikovaného nástroje komunikace s vyššími bytostmi a současně nástrojem nesmírné tvořivé síly. Zařízení bylo chráněno proti negativním informačním tokům, protože by mohlo dojít ke katastrofě nebývalých rozměrů.K tomuto zneužití nakonec došlo. Vzhledem k náslendým událostem bylo zařízení zničeno, nebo poškozeno, nicméně lebky se dále vesměs nacházely v dlouhých obdobích v rukou různých osob. Působí jako velmi silné zesilovače informačních toků, tedy i magie.Stále jsou snadno zneužitelné.
tak si predstavte, že na zhmotnenie alebo opracovanie kryštálu nepotrebujete prístroje, a niekto to vie opracovať/vytvoriť myšlienkou, tak ako kopec zatial neobjavených svätýň, kaplniek či podzemných priestorov nielen s lebkami, alebo kompletnými kostrami, ale kopec iných zaujímavých predmetov, v ešte zaujímavejších komnatách/katakombách napríklad v Peru.