Slovensko na Ptolemaiovej mape

"Dokiaľ antilopy nebudú mať svojich historikov, príbehy o love budú vždy glorifikovať lovcov." (africké príslovie)
Klaudios Ptolemaios, veľký grécky matematik, astronóm a zemepisec (latinsky písaný Claudius Ptolemaeus) žil v rokoch 85 až 165 po Kristovi. Väčšinu svojho života pôsobil v egyptskej Alexandrii. Najstarší zachovaný mapový obraz celého Slovenska je na mape Uhorska "Tabula Hungariae", ktorú zostavil roku 1513 talian Lazar Roseti, sekretár ostrihomského arcibiskupa. Mapa bola vydaná až po jeho smrti roku 1528. Ptolemaiova mapa MAGNA GERMANIA zachytáva územie strednej Európy približne do roku 150 n.l. Mapa popisuje všetky významné hradiská na Slovensku v období pred Markomanskými vojnami, ktoré historici datujú medzi roky 165 až 180 nášho letopočtu.

Obr. Ptolemaiova mapa MAGNA GERMANIA

Ptolemaios naše územia nikdy nenavštívil, z čoho pramenia veľké rozdiely v zobrazení hradísk na mape. Pravdepodobne vychádzal z diela kartografa Marina z Tyru a z iných jemu dostupných prameňov. Nemalú úlohu zohrali informácie od kupcov a obchodníkov, keďže cez naše územie prechádzala praveká obchodná trasa tzv. Jantárová cesta.

Jantárová cesta bola obchodná, suchozemská trasa v praveku aj staroveku, ktorá spájala Aquileiu pri Jadrane s východobaltskými oblasťami pri ústi rieky Visla. Najviac používaná bola od konca 7. storočia pred Kristom do 5. storočia nášho letopočtu. Najsilnejšia frekvencia bola v 2. storočí po Kristovi, kedy cesta slúžila na diaľkový obchod Rímskej ríše. Prepravoval sa po nej jantár (podľa ktorého dostala svoje pomenovanie) z východobaltských nálezísk, ďalej dobytok, kože, kožušiny, perie a otroci smerom na juh. Sklenené, strieborné, bronzové výrobky a iné smerom na sever. Jantárová cesta mala niekoľko trás. Tá, ktorá prechádzala cez územie Slovenska, bola pravdepodobne najkratšou a teda možno aj najpoužívanejšou trasou vôbec, čo sa prejavilo v počte zaznamenaných obchodných staníc na mape.

Aristoteles, narodil sa v meste Stageira v roku 384 pred Kristom, vo svojom diele "Meteorologica" píše nasledovné: “...Ister (Dunaj) tečie celou Európou do Euxeinského mora. Z ostatných riek tečie väčšina z hôr Arkinských, ktoré sú ako výškou, tak aj rozlohou, v tých krajoch najväčšie, na sever.“ Spomínané hory sú na Ptolemaiovej mape písané v tvare ASBICVRGIVS, ktorý historici prekladajú do tvaru Askiburgion. Tento názov dal súčasné pomenovanie českým Jesenníkom etymológiou slova odvodeného od nemeckého základu pre slovo jaseň. Predstavme si pod slovom Askiburgion však "zasnežené a ľadové pohorie (as-kiburion ako anglické ice, čítané ako ajs, poprípade sneh, lyže od a-ski-burion a nakoniec aski-burgion ako vrch, hora, pohorie. Askimáci resp. eskimáci obývajú krajinu ľadu a snehu).

Podľa Aristotela je pohorie Askiburgion najvyššie. (Jesenníky - Praded 1492 m, Tatry - Gerlachovský štít 2655 m.) Ptolemaios názvom ASBICVRGIVS pomenoval horský pás severného Slovenska s Tatrami.

Oblasť severne nad rímskou provinciou Panónie tvorí Podunajská nížina. Na zodpovedajúcom území nájdeme Ptolemaiove pomenovania pre slovenské mestá a hradiská. Ľahko čitateľný nápis SETINA zodpovedá slovenskému Sitnu. Na internete sa okrem iného dočítame “Na vrchu Sitno bolo v prvých storočiach n.l. opevnené hradisko vybudované Kvádmi“, čomu zodpovedá kmeň CUADI situovaný pri Sitne.

Markomani a Kvádi sa považujú za nemecké kmene, ktoré žili na našom území. Kmeň Markomanov je odvodený, od etymológie nemeckého slova vzťahujúcemu sa k hraniciam – k marke, ako pohraničný kmeň. Slovenský výklad slova je následovný: slovná časť “mar-coma-ni“ ako predpona pre vodu alebo pre oblasť Maravy, u nás oblasť terajších Zlatých Moraviec, ďalej “mar-coma-ni“, ako chumáč vlasov, chochol (Slovania boli vlasatý), no a nakoniec “mar-coma-ni“. Ni je slovenská prípona, ktorú bežne používame napr. Taliani. Obdobným spôsobom pre kmeň Kvádov dostaneme slovenských "kováčov". S kmeňom CUADI - kováčov na mape susedí kmeň FERRI MINERA – baníkov. Podrobnejšiemu rozboru etymológie jednotlivých slov sa budeme venovať v kapitole Slovensko a Markomanské vojny.

Nemecké kmene po svojej kultúre nezanechali na našom území žiadne archeologické stopy a dôkazy. Historické pramene z Ptolemaiovho obdobia spomínajúce germánske kmene sa neviažu na nemecké kmene, ktoré sa v historických prameňoch objavujú oveľa neskôr. Na Ptolemaiovej mape sa ríša MAGNA GERMANIA nachádza výlučne nad územím Slovenska, nepokrýva mapu od Nemecka po Slovensko. Na mape sveta ríša MAGNA GERMANIA pokrýva aj územie Čiech, nie však územie Nemecka. Môžeme uvažovať o MAGNA GERMANIA ako o prvom známom štátnom útvare s vymedzenými hranicami na území Slovenska. (GERMANIA môže byť odvodené od regiónu Gemer, ďalej toponymá Gerlach, Gerlachov, Giraltovce a pod.). Je veľmi pravdepodobné, že kmene Markomanov a Kvádov boli staroslovenské kmene.

Obr. Detail Ptolemaiovej mapy MAGNA GERMANIA

Jediným slovenským mestom lokalizovaným na Ptolemaiovej mape bol Trenčín pod menom Laugaricio. Nápis, ktorý sa zachoval na skale pri Trenčíne “Na počesť Augusta od 855 vojakov II. légie z vojska, ktoré táborilo v Laugaricione. Maximianus, II. Légia pomocná.“, nám nepomôže, nakoľko by Trenčín musel ležať pod Tatrami. Došlo k nesprávnemu výkladu historických prameňov a chybný výklad sa ujal (samotný nápis na skale Laugaricio, sa nemusí vzťahovať na Trenčín. Pokiaľ II. Légia pomocná táborila počas výbojov v Laugaricione, pri presúvaní jednotiek späť do rímskych táborov pri toku Dunaja, sa mohlo vojsko pri Trenčíne dočasne utáboriť).

Trenčín je na mape zobrazený ako STRENIATA. Ďalšie mesto, ktoré vieme určiť podľa názvu je Strečno, na mape ako STRAGONA. Strečno leží na rozhraní Turčianskej a Žilinskej kotliny. Na Ptolemaiovej mape sa pri Strečne nachádza kmeň TARACI, čo je slovenský región Turiec.

Najstaršia známa obchodná cesta na Slovensku je tzv. severná cesta, ktorá spája Bratislavu – Trenčín – Žilinu – Prešov – Košice. Túto trasu na mape vykresľuje fialová čiara. Pre Ptolemaiove pomenovania slovenských miest a hradísk dostávame teda: Bratislava – AB??, Trnava – THURGIFATA, Piešťany – CORIDORGIS, Nové Mesto nad Váhom – MELIODU, Trenčín - STRENIATA, Žilina – GALEGIA, Strečno – STRAGONA, Martin – ?LUGIDUM, Ružomberok – BUDORCIGIUS, Liptovský Mikuláš – LEUKARIFT (Laugaricio), Prešov – ARFEMIUM (na mape TABULA HUNGARIAE je Prešov označený ako Eperješ, čo je maďarské pomenovanie pre “jahodové mesto“. V latinčine je jahodovník alebo jahoda nazývaná fragaria, presmyčka z pôvodneho arf-emium na fra-garia). Posledným mestom na trase sú Košice – CORRODUNION. Historický názov Košíc bol Cassovia, náhrada CORRO-dunion za CASSO-via. Pri oblasti Prešova a Košíc sa naľavo nachádzajú kmene CORRONTI a COGNI. Podľa kmeňa CORRONTI sú pomenované Košice – CORRODUNION. Prešovčania do dnešného dňa volajú Košičanov vraňare podľa vrany túlavej, po latinsky Corvus corone cornic – čiže CORRONTI. Prešovčania si hovoria koňare, čo pomenuváva kmeň COGNI. Je pravdepodobné, že silné germánske (nie nemecké) jazdectvo, spomínané v historických prameňoch, tvoril kmeň COGNI – koniarov resp. jazdcov.

Porovnaním so súčasnou mapou Slovenska, zisťujeme názvy miest pre Nitru – PHILECIA, Nové Zámky – EBURRODA (názov eburroda pre slovanský gorod alebo hrad), Dunajská Streda – MEDIOTAMI (streda, respektíve v strede – označuje pojem medio. Dunajská Streda je mesto ležiace v strednom toku Dunaja), Prievidza – PARIENA?, Skalica – SETUACOTUM?, Iža – SINGONA?, Břeclav – BRONDETIA, Brno – BERGIN?, Uherské Hradište – MAROBU?,...

Prvé písomné zmienky slovenských miest a hradísk sa posúvajú do 2. storočia nášho letopočtu. Štúdium historických prameňov, odkazujúcich sa na Ptolemaiove pomenovania, môže túto hranicu posunúť do čias pred Kristom.

- pokračovanie -

© Ing. Pavol Kleban, 17. 7. 2010

pavol.kleban@gmail.com

exkluzívne.cez.okno
Ďalšie uverejnenie len s povolením redakcie!