Obrázok používateľa CEZ OKNO
TAJNÁ NÁUKA: STROFA I. – NOC UNIVERZA

Syntéza vedy, náboženstva a filozofie
H. P. Blavatská,
Autorka diela „Odhalená Isis“

„Žiadne náboženstvo nie je vyššie, ako Pravda.“

Zväzok I. – Kozmogenéza

London:
THE THEOSOPHICAL PUBLISHING COMPANY, LIMITED
7, Duke Street, Adelphi, W.C.
WILLIAM Q. JUDGE,
117, Nassau Street, New York.
THE MANAGER OF THE THEOSOPHIST,
Adyar, Madras.

---

1888.


[[Zv. 1, Strana 35]]

KNIHA I.

ČASŤ I.

KOZMICKÁ EVOLÚCIA

---------------------

KOMENTÁRE

K SIEDMIM STROFÁM A ICH TERMÍNOM, V SÚLADE S ICH ČÍSLOVANÍM, V STROFÁCH A VERŠOCH

STROFA I.

1. „VEČNÍ RODIČIA (Priestor), JU ZAHALILI DO VŽDY NEVIDITEĽNEJ RÓBY DRIEMAJÚC OPÄŤ SEDEM VEKOV (a).“

„Rodičovský Priestor“ je večný, vždy poskytuje príčinu všetkého – nepochopiteľné BOŽSTVO, ktorého „neviditeľné róby“ sú mystickým koreňom všetkej hmoty a Univerza. Priestor je jedno večné niečo, ktoré si môžeme ľahko predstaviť, nehybné vo svojej abstrakcii a neovplyvnené ani prítomnosťou ani jeho absenciou v objektívnom Univerze. Je bez dimenzií a samostatné. Duch je prvým rozlíšením od TOHO, bezdôvodná príčina oboch – Ducha i Hmoty. Nie je to, ako vyučujú v ezoterickom katechizme, ani neohraničená prázdnota, ani nepodmienená plnosť, ale oboje. To bolo a vždy bude. (Viď Začiatok s. 2 a nasl.)

Teda „Róby“ predstavujú noumenon nerozlíšenej Kozmickej Hmoty. Nie je to hmota, ako ju poznáme, ale duchovná esencia hmoty, a je rovnako večná a dokonca zajedno s Priestorom v jeho abstraktnom zmysle. Koreňová podstata je tiež zdrojom jemných neviditeľných vlastností vo viditeľnej hmote. Je to Duša, takpovediac, z toho JEDINÉHO nekonečného Ducha. Hindovia to nazývajú Mulaprakriti, hovoria, že je to prvotná substancia, ktorá je základom Upadhi alebo dopravného prostriedku každého javu, či fyzického, mentálneho alebo psychického. Je to zdroj, z ktorého Akáša vyžaruje.

(a) Siedmimi „Večnosťami“, je myslené eónmi alebo periódami. Slovo „Večnosť“, chápané v kresťanskej teológii, nemá pre ucho Ázijca žiaden význam, s výnimkou jeho uplatnenia v JEDINOM bytí; tiež nie je


[[Zv. 1, Strana 36]] TAJNÁ NÁUKA

stálym termínom, večnosťou len v posmrtnom živote, čokoľvek lepšie než chybné pomenovanie.* Také slová nie sú a vo filozofickej metafyzike nemôžu jestvovať, a boli do príchodu cirkevného kresťanstva neznáme. Sedem Vekov znamená sedem periód, alebo periódu potvrdzujúcu vo svojom trvaní sedem periód, z Manvantara, a predlžujúcu cez Mahá-Kalpa alebo „Veľký Vek“ – 100 rokov Brahmu – tvoriaci celkove 311.040.000.000.000 rokov; každý rok Brahmu sa skladá z 360 „dní“ a toho istého počtu „nocí“ Brahmu (vypočítané od Čandrajána alebo slabého roku); a „Deň Brahmu“ pozostáva zo 4.320.000.000 ľudských rokov. Tieto „Veky“ patria k najtajnejším výpočtom, ktorým aby sa prišlo na pravdivý úhrn, každé číslo musí byť 7x (7 k sile x); x sa mení podľa povahy cyklu v subjektívnom alebo reálnom svete; a každé číslo alebo počet týkajúci sa, alebo reprezentujúci všetky rozdielne cykly od najväčších po najmenšie – v objektívnom alebo nereálnom svete – musí nevyhnutne byť mnohonásobok siedmich. Kľúč k tomu nemôže byť daný, pretože je v ňom tajomstvo ezoterických výpočtov a pre účely štandardných výpočtov nemá žiadny zmysel. „Číslo sedem“, hovorí Kabala, „je veľkým číslom Božských Mystérií“; číslo desať je číslom všetkých ľudských vedomostí (pytagorejská dekáda); 1.000 je číslom desať na tretiu, a preto číslo 7.000 je tiež symbolické. V Tajnej Náuke číslo a počet 4 je mužským symbolom len na najvyššej úrovni abstrakcie; na úrovni hmoty je 3 mužským a 4 ženským: vertikála a horizontála v štvrtom stupni symbolizmu, kedy symboly sa stali glyfmi plodiacimi mocnosti na fyzickej úrovni.

---------------------

STROFA I. - Pokračovanie

2. ČAS NEBOL, LEBO LEŽAL SPIACI NA NEKONEČNÝCH PRSIACH DOBY (a).

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* Stanovené je to v Knihe II., k. viii., Višnu Purány: "Nesmrteľnosťou sa mieni bytie ku koncu Kalpy;" a Wilson, prekladateľ, postrehol v poznámke pod čiarou: "To, podľa Véd, je všetko, čo má byť pochopené z nesmrteľnosti (alebo večnosti) bohov; zahynuli na konci všeobecného zániku (alebo Pralaje)." A ezoterická filozofia hovorí: Oni „nezahynuli“, ale sa re-absorbovali.


[[Zv. 1, Strana 37]] ČAS A UNIVERZÁLNA MYSEĽ

(a) Čas je len ilúzia produkovaná následnosťou našich stavov vedomí počas našej cesty večným trvaním, a neexistuje tam, kde neexistuje nijaké vedomie, v ktorom by ilúzia mohla byť vyrobená; ale „leží spiaca“. Súčasnosť je len matematickou líniou, ktorá delí časti večného trvania, ktoré voláme budúcnosťou, a ktoré voláme minulosťou. Nič na zemi nemá reálne trvanie, nič nezostáva bezo zmeny – alebo také isté – ani na miliardtinu sekundy; a máme zdanie reality, úseku „času“ známeho ako prítomnosť, pochádzajúceho z rozmazania toho krátkodobého záblesku, alebo následnosti zábleskov, všetkého, čo nám dajú naše zmysly, ako všetko pochádzajúce z oblasti myšlienok, čo nazývame budúcnosť, a z oblasti spomienok, čo nazývame minulosť. Rovnako zažijeme senzáciu trvania v prípade okamihu elektrickej iskry, kvôli rozmazanému a pokračujúcemu dojmu na sietnici oka. Skutočná osoba alebo vec sa formálne neskladá z toho, čo je videné v nejakom jednotlivom momente, ale skladá sa zo súčtu všetkých jeho početných a meniacich sa podmienok od jeho vystúpenia v materiálnej forme až po jeho zmiznutie zo zeme. Je to tento „celkový súčet“, ktorý existuje z večnosti v „budúcnosti“, a prebieha v stupňoch cez hmotu, existujúc pre večnosť v „minulosti“. Nejeden môže povedať, že tyč z kovu hodená do mora prišla do bytia keď opustila vzduch, prestala existovať, keď vstúpila do vody, a že tyč sama o sebe pozostávala len z priečneho rezu, toho ktorý sa na nejaký daný moment zhodoval s matematickou rovinou, ktorá oddeľuje a súčasne spája atmosféru a oceán. Dokonca osoby a veci, ktoré prechádzajú z „bude“ do „bolo“, z budúcnosti do minulosti – prezentujú na okamih našim zmyslom takpovediac prierez úhrnu ich samotných, ako prejdú časom a priestorom (akože hmotou) na ich ceste od jedného veku k ďalšiemu: a tieto dve ustanovujú „trvanie,“ v ktorom samotné niečo má pravdivú existenciu, len naše zmysly boli schopné to tam spoznať.

---------------------

STROFA I. - Pokračovanie

3. . . . UNIVERZÁLNA MYSEĽ NEBOLA, PRETOŽE TAM NEBOLI ŽIADNE AH-HI (nebeské bytosti), KTORÉ BY JU OBSAHOVALI (a preto prejavovali) (a).


[[Zv. 1, Strana 38]] TAJNÁ NÁUKA

(a) Myseľ je pomenovanie dané súčtom stavov Vedomia zoskupeného pod Mysľou, Vôľou a Cítením. Počas hlbokého spánku predstavivosť na fyzickej úrovni ustane a pamäť je latentná; takže pre časové-bytie „Myseľ nie je“, pretože orgán, cez ktorý sa Duša manifestuje predstavivosťou a pamäťou na materiálnej úrovni, dočasne prestane fungovať. Noumenon sa môže stať javom na hociktorej úrovni bytia len manifestáciou na úrovni cez vhodnú bázu alebo dopravný prostriedok; a počas dlhej noci odpočinku nazývaného Pralaja, kedy všetky existencie sú rozpustené, „UNIVERZÁLNA MYSEĽ“ ostáva ako trvalá možnosť mentálneho činu, alebo ako abstrakt absolútnej myšlienky, z ktorých myseľ je konkrétnou relatívnou manifestáciou. AH-HI (Dhjána-Čohanovia) sú kolektívnym základom duchovných bytostí – Anjelským Vojskom Kresťanstva, Elohimami a „Poslami“ Židov – ktorí sú dopravným prostriedkom manifestácie duchovnej alebo univerzálnej myšlienky a vôle. Sú Inteligentnou Armádou, ktorá poskytuje a uzákoňuje v Prírode jej „práva“, zatiaľ čo sami činia podľa zákona ním predpísaného podobným spôsobom ešte vyššími Mocnosťami; ale nie sú „zosobnenia“ mocností Prírody, ako sa chybne myslelo. Táto hierarchia duchovných Bytostí, cez ktorú Univerzálna Myseľ pôsobí, je ako armáda – „Vojsko“, skutočne – pomocou, ktorého bojová sila vlasti manifestuje samú seba, a ktorá sa skladá z armádnych zborov, divízií, brigád, regimentov, a tak ďalej, každý so svojou zvláštnou individualitou respektíve životom a svojou limitovanou slobodou v konaní a limitovanými úlohami; každý obsiahnutý vo väčšej individualite, ktorej sú jej vlastné záujmy nápomocné, a každý obsahujúci v sebe menšie individuality.

---------------------

STROFA I. - Pokračovanie

4. SEDEM CIEST DO BLAŽENOSTI (Mókša* alebo Nirvána) NEBOLO (a). NEBOLO ANI VEĽKEJ PRÍČINY UTRPENIA (Nidana† a Mája) PRETOŽE TAM NEBOL NIKTO, KTO BY ICH PRODUKOVAL A BOL NIMI CHYTENÝ DO PASCE (b).
(a) Je tam sedem "Trás" alebo "Ciest" k blahu Ne-Existen-

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* Nippang v Číne; Neibban v Barme; alebo Mókša v Indii.

† "12" Nidán (v Tibetskom Ten-brel čug-nji) vrchných príčin bytia, účinku vytváraného zreťazením vyrobených príčin (pozri Poznámku II).


[[Zv. 1, Strana 39]] PRÍČINY BYTIA

cie, ktoré je absolútnou Bytosťou, Existenciou a Vedomím. Neboli tam, pretože Vesmír bol, až doposiaľ, prázdny a existoval len v Božskej Mysli. Pretože to je . . .

(b) Dvanásť Nidán alebo príčin bytia. Každá je následkom svojej predchádzajúcej príčiny a príčiny v jej otočení k svojmu nástupcovi; celkový súčet Nidán je založený na štyroch pravdách, náuke obzvlášť charakteristickej pre systém Hínajány.* Patria k teórii toku zreťazeného zákona, ktorý produkuje zásluhy a vinu a nakoniec prináša Karme plnú moc. To sa zakladá na ohromnej pravde, že reinkarnácia má byť obávaná, akože bytie na tomto svete pôsobí človeku len utrpenie, biedu a bolesti; samotná Smrť je neschopná z toho človeka uvoľniť, smrť je iba dvermi, cez ktoré plynie na zem ďalší život po tom, čo trochu spočíval na svojom prahu – Dévačane. Systém Hínajány, alebo Školy „Malého Vozu“ má veľmi starý pôvod; zatiaľ čo Mahájána je z neskoršieho obdobia, vznikla po smrti Buddhu. Už doktríny z tohto obdobia, starého ako svet sám, obsahujú podobné školy od nepamäti a Školy Hínajány a Mahájány (neskôr „Veľkého Vozu“) obe v skutočnosti učia tú istú náuku. Jána, alebo Voz (v Sanskrte Vahan) je mystické vyjadrenie, oba „vozy“ hlásajú, že človek môže uniknúť utrpeniu znovuzrodení a dokonca falošnej blaženosti Dévačanu získaním Múdrosti a Poznania, ktoré samotné môže rozohnať mraky Ilúzie a Nevzdelanosti.

Mája alebo ilúzia je prvkom, ktorý vstupuje do všetkých konečných vecí, do všetkého, čo existuje len relatívne, nie absolútne, reálne, pretože zjavenie sa skrytého noumenonu akémukoľvek pozorovateľovi závisí na jeho sile poznávania. Netrénovanému oku divocha sa maľba na prvý krát javí ako nezmyselný chaos pruhov a vrstiev farby, zatiaľ čo vzdelané oko vidí okamžite tvár alebo krajinu. Nič nie je trvalé okrem jediného skrytého absolútneho bytia, ktoré obsahuje v sebe samom noumenony všetkých skutočností. Existencie náležiace ku každej úrovni bytia až k najvyšším Dhjána-Čohanom sú pre porovnanie ako tiene vrhané laterna magica na bezfarebnú stenu; ale všetky veci sú relatívne reálne, pre poznávajúceho je ním aj odraz a veci poznávané sú pre neho tak reálne ako on sám. Akúkoľvek realitu vecí musíme hľadať v sebe

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* Viď Vasiljev v Buddhizme, stránky 97-950.


[[Zv. 1, Strana 40]] TAJNÁ NÁUKA

predtým alebo potom, čo prešli ako blesk materiálnym svetom; ale my nemôžeme poznať nejaké také bytie priamo, pokiaľ máme zmyslové nástroje, ktoré prinášajú do oblasti nášho vedomia iba materiálnu existenciu. Akokoľvek môže byť úroveň nášho vedomia činná v obidvoch, my a veci náležiace k určitej úrovni sú zatiaľ našimi jedinými realitami. Ako povstávame v škále vývoja, všímame si, že v priebehu stupňov, ktoré sme prešli, sme nesprávne pochopili tiene realít a stúpajúci pokrok Duše je sériou progresívnych prebudení, každým pokrokom so sebou prinášajúc ideu, že teraz, konečne, dosahujeme „realitu“, ale len keď budeme mať dosiahnuté absolútne Vedomie, a zmiešané s našim vlastným, budeme oslobodení od klamov vyrobených Májou.

---------------------

STROFA I. - Pokračovanie

5. TEMNOTA SAMOTNÁ ZAPĹŇALA NEKONEČNÉ VEŠKERENSTVO (a), PRETOŽE OTEC, MATKA A SYN BOLI ZNOVU JEDNO A SYN EŠTE NEBOL PREBUDENÝ DO NOVÉHO KOLA* A SVOJHO PUTOVANIA (b).

(a) „Temnota je Otec-Matka: svetlo ich syna“, hovorí jedno východné príslovie. Svetlo je nepredstaviteľné, jedine ako prichádzajúce z nejakého zdroja, ktorý je jeho príčinou; a ako v prípade prvotného svetla, zdroj je neznámy, i keď tak silno požadovaný rozumom a logikou, preto je to nami nazývané z rozumového hľadiska „Temnotou“. Čo sa týka vypožičaného alebo sekundárneho svetla, akýkoľvek jeho zdroj môže mať len prechodný májický charakter. Temnota, potom, je večný

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* To, čo je nazývané „kolom“, je symbolickým výrazom pre svet alebo zemeguľu, ktorý ukazuje, že ľudia žijúci v staroveku si boli vedomí, že naša Zem bola otáčajúcim sa glóbusom, nie nehybným štvorcom, ako vyučujú niektorí kresťanskí predstavení. „Veľké Kolo“ je celým trvaním nášho Cyklu bytia, alebo Mahá Kalpa, t.j., celé otočenie našej špecifickej reťaze siedmich planét alebo Sfér od začiatku do konca; „Malé Kolá“ znamenajú Kruhy, ktorých je tiež Sedem.


[[Zv. 1, Strana 41]] ČO JE TEMNOTA VO FILOZOFII?

Matrix, v ktorom sa zdroje svetla zjavujú a miznú. Nič nie je na tejto našej úrovni pridané k temnote, aby bola svetlom, alebo aby bolo svetlo temnotou. Sú zameniteľné a, vedecky, svetlo je len modus temnoty a vice versa*. I tak sú obidva javmi toho istého noumenonu – ktorý je pre vedeckú myseľ absolútnou temnotou, a sivým súmrakom vo vnímaní priemerného mystika, no pre duchovný zrak Zasvätenca je absolútnym svetlom. Do akej miery rozoznáme svetlo, ktoré žiari v temnote, závisí na našej moci vidieť. Čo je svetlo pre nás je temnota pre hmyz a oko jasnovidca vidí ilumináciu tam, kde obyčajné oko vníma iba čerň. Keď bol celý vesmír ponorený do spánku, vrátil sa do neho jediný prvotný element – nebolo tam vôbec centrum jasnosti, nijaké oko nevnímalo svetlo a temnota bez rozdielu vypĺňala všetko bez hraníc.

(b) Otec-Matka sú mužským a ženským princípom v koreni-prírode, protiľahlé póly, ktoré sa manifestujú vo všetkom na každej úrovni Kozmu, alebo Ducha a Substancie v menej alegorickom aspekte, výsledkom ktorých je Vesmír, alebo Syn. Sú „znovu Jednotou“ keď v „Noci Brahmu“, počas Pralaje, sa všetko v objektívnom Vesmíre vracia do svojej jedinej prvotnej a večnej príčiny, znovu sa ukazujúc v nasledujúcom Úsvite - periodicky. „Karana“ – večná príčina – bola osamelá. Jednoducho povedané: Karana je osamelá počas „Noci Brahmu“. Predchádzajúci objektívny Vesmír sa rozpustil do jedinej prvotnej a večnej príčiny, a je, takpovediac, držaný rozpustený v priestore, aby sa znova odlíšil a vykryštalizoval následkom Manvantarického úsvitu, ktorý je začiatkom nového „Dňa“ alebo novej aktivity Brahmu – symbolu Vesmíru. V ezoterickom žargóne, Brahma je Otec-Matka-Syn, alebo Duch, Duša a Telo v jednom; každá osobnosť je symbolom vlastnosti, a každá vlastnosť alebo kvalita je postupné vytekanie Božského Dychu v jeho cyklickej diferenciácii, involučnej a evolučnej. V kozmofyzikálnom zmysle, je to Vesmír, reťaz planét a zem; v čisto duchovnom, Nepoznanom Božstve, Planetárny Duch a Človek – Syn dvojky, bytosť Ducha a Hmoty a ich manifestácia v jeho periodických objavovaniach sa na Zemi počas „kôl“ alebo Manvantarov. (Viď. Časť II. §: "Dni a Noci Brahmu.")

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* naopak, pozn. prekl.


[[Zv. 1, Strana 42]] TAJNÁ NÁUKA

---------------------

STROFA I. - Pokračovanie

6. SEDEM VZNEŠENÝCH PÁNOV A SEDEM PRÁVD PRESTALO EXISTOVAŤ (a), A VESMÍR, SYN NUTNOSTI, BOL PONORENÝ V PARANIŠPANE (b) (absolútna dokonalosť, Paranirvána, ktorá je Jong-Grup) VYDYCHOVANÝ TÝM, KTORÝ JE A PREDSA NIE JE. NEBOLO NIČ (c).

(a) Sedem vznešených pánov je Sedem Tvorivých Duchov, Dhjána-Čohanov, ktorí zodpovedajú hebrejským Elohimom. Je to tá istá hierarchia Archanjelov, do ktorej v kresťanskej teogónii patrí Sv. Michal, Sv. Gabriel a ďalší. Len zatiaľ čo napríklad Sv. Michal má v dogmatickej latinskej teológii povolené dozerať na všetky zákutia, v ezoterickom systéme Dhjánovia sledujú postupne ponad jeden z Kruhov a ohromný Koreň-rasu nášho planetárneho reťazca. Sú navyše vyslancami svojich Bhodisatvov, ľudských dopisovateľov Dhjáni-Budhov (vide infra*) počas každého Kola a Rasy. Zo Siedmich Právd a Odhalení, alebo skôr odhalených tajomstiev, z ktorých nám boli odhalené iba štyri, sme stále v Štvrtom Kole, a svet mal zatiaľ tiež len štyroch Buddhov. Je to veľmi komplikovaná otázka a neskôr sa jej dostane rozsiahlejšieho spracovania.

Až doposiaľ „Sú len Štyri Pravdy a Štyri Védy“ – hovoria hinduisti a buddhisti. Z podobného dôvodu Ireneus trval na potrebe Štyroch Evanjelií. Ale ako každý nový Koreň-rasa musí mať na čele Kola svoje odhalenie a odhaliteľov, ďalšie kolo prinesie Piatu, nasledujúce Šiestu, a tak ďalej.

(b) "Paranišpana" je absolútna dokonalosť, do ktorej všetky existencie dospejú na konci ohromnej periódy aktivity, alebo Mahá-Manvantara, a v ktorej zostanú počas nasledujúcej periódy odpočinku. V Tibete to volajú Jong-Grub. Od čias školy Jógačarja bola povaha Paranirvány vyučovaná verejne, ale od tej doby sa stala úplne ezoterickou, preto tak veľa protichodných interpretácií. Iba skutočný Idealista tomu môže porozumieť. Všetko musí byť videné ako ideové, s výnimkou Paranirvány, tým, kto by pochopil ten stav, a nadobudol vedomosti, že Ne Duša, Prázdnota a Temnota sú Tri v Jednom a samotné Seba-existujúce a dokonalé. Je absolútna, avšak, len v relatívnom

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* viď nižšie, pozn. prekl.


[[Zv. 1, Strana 43]] POHYBY, „VEĽKÝ DYCH“

zmysle, preto musí dať priestor vždy ďalšej absolútnej dokonalosti, podľa vyššieho štandardu dokonalosti v nasledujúcej perióde aktivity – práve tak ako dokonalý kvet musí prestať byť dokonalým kvetom a umiera, aby sa stal dokonalým ovocím, - ak môžem trochu použiť írsky spôsob vyjadrenia.

Tajná Náuka učí o progresívnom vývoji všetkého, tak svetov ako aj atómov; a tento úžasný vývoj má nepredstaviteľný počiatok a koniec. Náš „Vesmír“ je len jedným z nekonečného počtu Vesmírov, všetkých „Synov Nutnosti,“ pretože je zapojený v ohromnej Kozmickej reťazi Vesmírov, kde každý jeden je efektom vzhľadom k svojmu predchodcovi a ktorý je príčinou vo vzťahu k svojmu nasledovníkovi.

Objavenie sa a zmiznutie Vesmíru je zobrazené ako výdych a nádych „Veľkého Dychu,“ ktorý je večný, a ktorý je Pohybom, jedným z troch aspektov Absolútna – Abstraktný Priestor a Trvanie sú ďalšími dvomi. Keď je „Veľký Dych“ premietaný, nazýva sa Božským Dychom a je považovaný za dýchanie Nepoznateľného Božstva – Jediného Bytia – ktoré vydychuje myšlienky, ktoré sa takpovediac stávajú Kozmom. (Viď „Odhalená Isis.“) Taktiež je to vtedy, keď Božský Dych je inšpirovaný opätovným zmiznutím Vesmíru na prsiach „Veľkej Matky“, ktorá vtedy spí „zahalená svojimi neviditeľnými šatami.“

(c) „Tým ktorý je a predsa nie je“ je myslený Veľký Dych samotný, čo môžeme povedať len o absolútnej existencii, ale nemôžeme si to predstaviť ako nejaký tvar existencie, ktorý môžeme odlišovať od Ne-existencie. Tri periódy – Prítomnosť, Minulosť a Budúcnosť – sú v ezoterickej filozofii zložkami času; pretože tie tri sú zloženým číslom len vo vzťahu k úrovni javov, ale v ríši noumenonu nemajú žiadnu oddelenú platnosť. Ako sa hovorí v Svätých písmach: “Minulý čas je Prítomný čas, a tiež Budúci, ktorý aj keď sa neuskutočňuje, stále je“; podľa pravidla v učení Prasanga Madhjamika, ktorého dogmy sú známe odvtedy, čo sa odtrhol od čisto ezoterických škôl.* Naše myšlienky, v krátkosti, v trvaní a čase, sú všetky odvodené z našich

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* Viď Džungarskú "Mani Kumbum," "Knihu 10,000 Nariadení." Tiež konzultujte s Vasiljevovou knihou "Buddhizmus," s. 327 a 357, atď.


[[Zv. 1, Strana 44]] TAJNÁ NÁUKA

pocitov podľa zákona Asociácie. Neuvoľniteľne zviazaný relativitou ľudského poznania, napriek tomu nemajú žiadnu existenciu s výnimkou skúsenosti individuálneho ja, a zanikajú keď jeho evolučný marš rozoženie Máju existencie javov. Čo je Čas, len panoramatická následnosť našich stavov vedomia? Slovami Majstra, „irituje ma, keď mám použiť tieto tri nemotorné slová – Minulosť, Prítomnosť a Budúcnosť – biedne koncepty objektívnych fáz subjektívneho celku, sú asi tak vhodné pre tento účel, ako sekera na jemnú rezbársku prácu.“ Človek musí získať Paramartha aby sa časom nestal príliš ľahkou korisťou Samvriti – je filozofická axióma.*

---------------------

STROFA I. - Pokračovanie

7. PRÍČINY EXISTENCIE BOLI PREČ (a); TO VIDITEĽNÉ, KTORÉ BOLO A NEVIDITEĽNÉ, KTORÉ JE, ULOŽENÉ VO VEČNOM NE-BYTÍ – JEDINOM BYTÍ (b).

(a) „Príčiny Existencie“ znamenajú nielen fyzické príčiny známe vede, ale aj metafyzické príčiny, vodcom ktorých je túžba existovať, výsledok Nidany a Máje. Túžba po čulom živote sa prejavuje vo všetkom, od atómu po slnko a je odrazom Božskej Myšlienky poháňanej do objektívnej existencie, do zákona, aby Vesmír mohol existovať. Podľa ezoterického učenia, skutočná príčina tejto predpokladanej túžby a všetkej existencie, ostáva navždy skrytá a jej prvé emanácie sú najkompletnejšie abstrakcie, aké myseľ môže pochopiť. Tieto abstrakcie musia byť nutne postulované ako príčiny materiálneho Univerza, ktoré sa prezentuje zmyslom a intelektom; a oni tvoria základ sekundárnych a podriadených mocností Prírody, ktoré personifikované boli uctievané ako Boh a bohovia davom každého veku. Je nemožné pochopiť čokoľvek bez príčiny; pokus o to robí myseľ prázdnou.

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* Stručne povedané: „Jeden musí získať pravé Seba-Uvedomenie za účelom pochopenia Samvriti, alebo ´pôvodu klamu.´“ Paramartha je synonymum sanskritského termínu Svasam-vedana, alebo „reflexia, ktorá analyzuje seba.“ Tam je medzi Jógačarjami a Madhjamikmi rozdiel v interpretácii významu „Paramartha“, z ktorých však žiadny nevysvetľuje skutočný a pravdivý ezoterický zmysel vyjadrenia. Viď ďalej, verš č. 9.


[[Zv. 1, Strana 45]] BYTIE A NE-BYTIE

To je v skutočnosti podmienka, ku ktorej myseľ musí prísť ako k poslednej, keď sa vraciame späť reťazou príčin a následkov, ale oboje, veda i náboženstvo, preskočia do tohto stavu prázdnoty omnoho rýchlejšie než je nevyhnutné; pretože ignorujú metafyzické abstrakcie, ktoré sú jedinou predstaviteľnou príčinou fyzických zhutnení. Tieto abstrakcie sa stávajú ešte konkrétnejšími, ako sa blížia k našej úrovni existencie, až kým definitívne sfenomenalizujú vo forme materiálneho Vesmíru, procesom prechodu z metafyziky do fyziky, podobne ako para môže byť kondenzovaná na vodu a voda zmrznutá na ľad.

(b) Idea večného Ne-Bytia, ktoré je Jediným Bytím, sa javí ako paradox každému, kto si nepamätá, že naše názory na bytie limitujeme našou súčasnou vedomou existenciou; činiac ho špecifickým namiesto všeobecného termínu. Nenarodené dieťa, ak by dokázalo myslieť v našom bežnom výklade tohto termínu, nevyhnutne by limitovalo svoje ponímanie bytia, podobným spôsobom, na vnútromaternicový život, ktorý samé pozná; a keby sa malo snažiť vyjadriť svojím vedomím myšlienku života po narodení (preň smrť), tak by, v neprítomnosti údajov, o ktoré by sa opieralo, a schopností pre pochopenie takých údajov, pravdepodobne vyjadrilo ten život ako „Ne-Bytie, ktoré je Skutočným Bytím.“ V našom prípade to Jediné Bytie je noumenonom všetkých noumenonov, ktoré poznáme, musí ležať pod javmi, a dávať im nejaký tieň reality, ktorý vlastnia, ale ktorý teraz zmyslami alebo intelektom nemáme poznávať. Nehmatateľné atómy zlata roztrúsené v hmote tony zlatonosného kremeňa môžu byť pre oko baníka nepostrehnuteľné, a predsa vie, že nielenže sú tam, ale že oni samotné dávajú svojmu kremeňu všetku oceniteľnú hodnotu; a tento vzťah zlata ku kremeňu môže vytvoriť nejasný obrys vzťahu noumenonu k javu. Ale baník vie, ako zlato bude vyzerať, keď ho vyextrahuje z kremeňa, zatiaľ čo bežný smrteľník nemôže vytvárať žiadny koncept reality vecí oddelených od Máje, ktorá ich zahaľuje, a v ktorej sú skryté. Osamotený Zasvätenec, bohatý na vedomosti získané nesčíselnými generáciami jeho predchodcov, mieriac „Oko Dangmy“ k esencii vecí, v ktorej nijaká Mája nemôže mať žiadny vplyv. Je to tak, že náuky ezoterickej filozofie, vo vzťahu k Nidanám a Štyrom Pravdám sa stali najdôležitejšími; ale sú tajné.


[[Zv. 1, Strana 46]] TAJNÁ NÁUKA

---------------------

STROFA I. - Pokračovanie

8. OSAMOTENÁ JEDINÁ FORMA EXISTENCIE BEZMEDZNE ROZTIAHNUTÁ, NEKONEČNÁ, BEZPRÍČINNÁ, V SPÁNKU BEZ SNOV (a); A ŽIVOT PULZUJÚCI NEVEDOME V UNIVERZÁLNOM PRIESTORE, SKRZE TÚ VŠADE-PRÍTOMNOSŤ, KTORÁ JE VNÍMANÁ OTVORENÝM OKOM* DANGMY (b).†

(a) Tendenciou moderného myslenia je vracať sa k prastarej predstave rovnorodého základu očividne značne rozdielnych vecí – rôznorodosť vznikla z rovnorodosti. Biológovia teraz hľadajú svoju rovnorodú protoplazmu a chemici svoju hypotetickú pralátku, zatiaľ čo veda hľadá silu, z ktorej je odvodená elektrina, magnetizmus, teplo a tak ďalej. Tajná Náuka prináša túto ideu do oblasti metafyziky a predpokladá „Jedinú Formu Bytia“ ako základ a zdroj všetkých vecí. Ale možno slovné spojenie „Jediná Forma Bytia,“ nie je vcelku korektné. Sanskritský výraz je Prabhavapjaja, „miesto, či skôr úroveň, odkiaľ sa vynoril počiatok, a v ktorej sa všetky veci rozpúšťajú,“ hovorí komentátor. To nie je „Matka Sveta,“ ako prekladá Wilson (viď Kniha I., Višnu Púrana); za Džagad Joni (ako je ukázané Fitzedwardom Hallom) je sotva „Matka Sveta“ alebo „Lono Sveta“ ako „Materiálna Príčina Univerza.“ Vykladači Purán to vysvetľujú Karanou – „Príčinou“ – ale Ezoterická filozofia, ideálnym duchom tej príčiny. Je to, vo svojom druhom stupni, Svabhavat Buddhistického filozofa, večná príčina a následok, všadeprítomná a predsa abstraktná, samostatná plastická Esencia a koreň všetkých vecí, videná v tom istom dvojitom svetle ako Védantisti vidia svoj Parabrahm a Mulaprakriti, ten pod dvoma aspektmi. Zdá sa skutočne výnimočným nájsť ohromných bádateľov premýšľajúcich o možnostiach Védanty, obzvlášť Uttara-Mimansa, ktorú „evokovali učeniami Buddhistov,“

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* V Indii sa to nazýva „Oko Šivu,“ ale za ohromným horským hrebeňom je to v ezoterickej frazeológii známe ako „Otvorené oko Dangmy“.

† Dangma znamená očistenú dušu, ktorá sa stane Džívanmuktom, najvyšším adeptom, alebo skôr takzvaným Mahátmom. Jeho „otvorené oko“ je vnútorné duchovné oko proroka, a schopnosť, ktorou sa manifestuje nie je jasnozrivosťou v bežnom slova zmysle, t.j., mocou vidieť vzdialené, ale je skôr schopnosťou duchovnej intuície, cez ktorú sú dosiahnuteľné vedomosti priamo a spoľahlivo. Táto schopnosť je dôverne spojená s „tretím okom“, ktoré mytologická tradícia prisudzuje nepochybne rasám človeka. Úplné vysvetlenia budú nájdené v Knihe II.


[[Zv. 1, Strana 47]] OKO DANGMY

zatiaľ čo, je to naopak Buddhizmus (Gautamu, Buddhu), ktorý bol „evokovaný“ a úplne pozdvihnutý doktrínami Tajnej Náuky, z ktorých sa tu pokúšame o čiastočný náčrt, a na ktorom tiež spočívajú Upanišády.* Hore uvedené, podľa náuk Šri Šankaračarju,** je nesporné.

(b) Spánok bez snov je jedným zo siedmich v orientálnom ezoterizme známych stavov vedomia. V každom z týchto stavov prichádza do činnosti iná časť mysle; alebo ako to vyjadruje Védanta, jedinec je vedomý v rôznych úrovniach svojho bytia. Termín „spánok bez snov,“ je v tomto prípade použitý alegoricky k Univerzu vyjadrujúc okolnosť trocha podobne, ako stav vedomia v človeku, ktorý si v bdelom stave nepamätá, zdá sa byť prázdnotou, práve ako sa mu spánok zhypnotizovaného subjektu zdá byť bezvedomou prázdnotou, keď sa vráti do svojho normálneho stavu, hoci rozprával a jednal vedome.

---------------------

STROFA I. - Pokračovanie

9. ALE KDE JE TU DANGMA, KEĎ ALAJA VESMÍRU (Duša ako základ všetkého, Anima Mundi) BOLA V PARAMARTHA (a) (Absolútne Bytie a Vedomie, ktoré sú Absolútnym Ne-Bytím a Nevedomím) A OHROMNÉ KOLESO BOLO ANUPADAKA (b)?

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* A predsa jedna reklamujúca autorita, menovite Sir Monier Williams, Boden profesor sanskritu v Oxforde, popieral práve tento fakt. Tu je to čo vyučoval svojich poslucháčov 4. júna 1888 vo svojom každoročnom vystúpení pred Viktóriiným inštitútom Veľkej Británie: „Pôvodne bol Buddhizmus proti akémukoľvek osamotenému asketizmu . . . na dosiahnutie vznešených výšin poznania. Nemá nijaký okultný, nijaký ezoterický systém náuky . . . odoprený obyčajnému človeku“ (!!) a opäť: „Keď neskôr Gautama Buddha začal svoju kariéru, nižšie formy Jógy, zdá sa, boli málo známe.“ A potom, popierajúc sám seba, učený prednášateľ okamžite informuje svoje obecenstvo „Dozvedáme sa z Lalita-Vistara, že rôzne formy fyzických múk, sebatrýznenie, a prísnosť boli v Gautamových časoch bežné.“ (!!) Ale prednášajúci zdá sa nemá vôbec vedomosť o tom, že tento druh múk a sebatrýznenia je správne povedané nižšou formou Jógy, Hatha Jógou, ktorá bola „málo známou“ a predsa tak „bežnou“ v Gautamových časoch.

** Argumentuje sa dokonca, že všetkých Šesť Daršanov (Škôl filozofie) nesie znaky Buddhovho vplyvu, buď prevzatých z Buddhizmu alebo ovplyvnených gréckym učením! (Viď Weber, Max Muller, atď.) Pracujeme pod vplyvom toho, že Colebrook, „najvyššia autorita“ v takých záležitostiach, dávno dokázal, že „Hindovia boli v tomto príklade učiteľmi, nie žiakmi.“


[[Zv. 1, Strana 48]] TAJNÁ NÁUKA

(a) Máme tu pred sebou predmet stáročí učených dišpút. Dva termíny, „Alaja“ a „Paramartha“, spôsobili rozdelenie školy a rozštiepenie pravdy do viac rozdielnych aspektov, než ktorékoľvek iné mystické termíny. Alaja je doslova „Duša Sveta“ alebo Anima Mundi, „Nad-Duša“ Emersona, a podľa ezoterického učenia pravidelne mení svoju povahu. Alaja, večná a nemenná vo svojej vnútornej esencii na úrovniach, ktoré sú pre ľudí alebo Kozmických Bohov (Dhjáni-Buddhov) nedosiahnuteľné, mení sa počas aktívneho života – periódy vzhľadom na nižšie úrovne, vrátane našej. V tom čase nielen Dhjáni-Buddhovia sú zajedno s Alajou v Duši a Esencii, ale dokonca človek silný v Jóge (mystickej meditácii) „môže s tým spájať svoju dušu“ (Arjasanga, Škola Bumapa). To nie je Nirvána, ale jej podmienka. Preto rozpor. Teda, zatiaľ čo Jógačarjovia (z Mahájánskej školy) hovoria, že Alaja je zosobnenie Prázdnoty a predsa Alaja (Nyingpo a Tsang v Tibete) je základom každej viditeľnej a neviditeľnej veci, a že i keď je to večné a nezameniteľné vo svojej podstate, odzrkadľuje sa v každom objekte Univerza „tak ako mesiac v čírej pokojnej vode“; iné školy o tomto vyjadrení diskutujú. Rovnako o Paramartha; Jógačarjovia termín interpretujú ako to, ktoré je závislé na iných veciach (paratantra); a Madhjamikovia hovoria, že Paramartha je limitovaná Paranišpanou alebo absolútnou dokonalosťou; t.j., vo výklade týchto „dvoch právd“ (mimo štyroch), predchádzajúci verí a zastáva názor, že (na tejto úrovni, rozhodne) tam existuje len Samvritisatva alebo relatívna pravda; a tento vyučuje existenciu Paramarthasatja, „absolútnej pravdy.“ * „Žiaden Arhat, ach žobráci, nemôže dosiahnuť absolútne poznanie predtým, ako sa spojí s Paranirvánou. Parikalpita a Paratantra sú jeho dvaja veľký nepriatelia“ (aforizmus Bodhisattvov). Parikalpita (po tibetsky Kun-ttag) je omyl vyrobený tými, ktorí nie sú schopní uvedomiť si prázdnotu a iluzórnu povahu všetkého; ktorí neveria, že existuje niečo, čo neexistuje – napr., Ne-Duša. A

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* „Paramartha“ je vedomie vlastného Ja v Sanskrite, Svasamvedana, alebo „sebaanalyzujúca reflexia“ – z dvoch slov, parama (nad všetkým) a artha (pochopenie), Satja znamená absolútne pravdivé bytie, alebo Esse. V tibetskej Paramarthasatja je Dondampaidenpa. Opak tejto absolútnej reality, alebo skutočnosti, je Samvritisatja – len relatívna pravda – „Samvriti“ znamená „nepravdivú koncepciu“ a iluzórne bytie, Máju; po tibetsky Kundzabchi-denpa, „ilúzia-vytvárajúca zovňajšok.“


[[Zv. 1, Strana 49]] ALAJA, UNIVERZÁLNA DUŠA

Paratantra je tým všetkým, čo existuje len skrze závislosť alebo príčinné spojenie, a ktoré musí zmiznúť akonáhle príčina, z ktorej pochádza, je odstránená – napr. svetlo knôtu. Zničte alebo zhasnite ho a svetlo zmizne.

Ezoterická filozofia učí, že všetko je živé a vedomé, ale nie, že celý život a vedomie sú podobné ľudskému alebo dokonca zvieraciemu bytiu. Na život sa dívame ako na „formu existencie,“ manifestujúcu sa v takzvanej hmote; alebo v človeku, nesprávne ich separujúc, nazývame Duchom, Dušou a Hmotou. Hmota je dopravným prostriedkom pre manifestáciu duše na tejto úrovni bytia, a duša je dopravným prostriedkom na vyššej úrovni pre manifestáciu ducha, a tieto tri sú trojicou syntetizované Životom, ktorý všetkým preniká. Predstava univerzálneho bytia je jednou z tých starovekých koncepcií, ktoré sa v tomto storočí vracajú do ľudskej mysle v dôsledku jej oslobodenia od antropomorfnej teológie. Veda, to je pravda, obsahuje kópie alebo postulujúce znamenia univerzálneho života a dokonca dosť nesmelo šepká „Anima Mundi!“. Idea „kryštalického života,“, ktorá je teraz vede dôverne známa, by bola pred polstoročím zosmiešnená. Botanici hľadajúci teraz nervstvo rastlín, nepredpokladajú, že rastliny môžu cítiť alebo myslieť ako zvieratá, ale pretože veria, že nejaká štruktúra, funkčne nesúca pre život rastliny ten istý vzťah, ktorý nervstvo nesie pre zvierací život, je nutná na vysvetlenie rastu a výživy rastlín. Zdá sa byť ťažko možné, že veda môže obyčajným použitím termínov ako „sila“ a „energia,“ maskovať oveľa dlhšie skutočnosť, že veci, ktoré majú život sú živými vecami, aj keď sú atómami alebo planétami.

„Aká je ale viera skrytých ezoterických Škôl?“, môže sa opýtať čitateľ. Aké sú náuky vyučované o tejto veci Ezoterickými „Buddhistami“? S ich „Alajou“ má dvojaký a dokonca trojaký význam. V systéme Jógačarja kontemplatívnej mahájánskej školy, je Alaja oboje: Univerzálnou Dušou (Anima Mundi) a Ja pokročilého adepta. „Ten, kto je silný v Jóge, môže sa uviesť podľa priania svojej Alaje prostredníctvom meditácie do pravdivej Povahy Bytia.“ „Alaja má absolútne večné bytie,“ hovorí Arjasanga – rival Nágárdžunu.* V jednom zmysle to je Pradhana; ktorá

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* Arjasanga bol predkresťanský Majster a zakladateľ Buddhistickej ezoterickej školy, hoci Csoma di Koros ho umiestňuje, z určitých jemu vlastných dôvodov, do siedmeho storočia [[Poznámka pokračuje na nasledujúcej strane]]


[[Zv. 1, Strana 50]] TAJNÁ NÁUKA

je vysvetlená vo Višnu Puráne ako: „tá, ktorá je nevyvinutou príčinou, je dôrazne spomínaná najvýznamnejšími mudrcmi Pradhany, pôvodný základ, ktorý je jemnou Prakriti, viď to čo je večné a ktoré súčasne je (alebo obsahuje) čo je a čo nie je, alebo je iba procesom.“ „Prakriti,“ hoci je nesprávnym pomenovaním a Alaja to vysvetľuje lepšie; pre Prakriti nie je „nepoznateľné Brahma.“* To je omyl tých, ktorí nevedia nič o Univerzalite Okultných náuk od úsvitu ľudskej rasy, a obzvlášť tak tých bádateľov, ktorí odmietajú samotnú predstavu „prvotného odhalenia,“ učiac, že Anima Mundi, Jediný Život alebo „Univerzálna Duša,“ je známa len od Anaxagorasa, respektíve od jeho doby. Tento filozof posunul učenie vpred jednoduchým postavením do protikladu príliš materialistických koncepcií v Kozmogónii Démokrita, založených na jeho exoterickej teórii slepo sa ženúcich atómov. Anaxagoras z Klazomen nebol jej tvorcom, ale jej jediným propagátorom, tak ako bol Platón. Ten, ktorého nazýval Svetskou Inteligenciou ([[nous]]), princípom, ktorý podľa jeho hľadiska je rozhodne separovaný a oslobodený od matérie a jedná podľa plánu,** ktorý bol nazývaný Pohybom, JEDINÝM ŽIVOTOM, alebo Dživatma, veky pred rokom 500 p.n.l. v Indii. Iba árijskí filozofi nikdy neobdarili princíp, ktorý je spolu s nimi nekonečný, konečným „prívlastkom myslenia.“

To samozrejme čitateľa vedie k „Najvyššiemu Duchu“ Hegela a nemeckých transcendentalistov ako kontrast, ktorý by mohlo byť užitočné zdôrazniť. Schellingove a Fichteho školy značne nesúhlasia s primitívnou archaickou koncepciou ABSOLÚTNEHO princípu, a odrážajú len aspekt základnej predstavy Védanty. Dokonca „Absolútny Intelekt“ načrtnutý vo von Hartmanovej pesimistickej filozofii Nevedomia, zatiaľ čo je to možno najbližším priblížením sa hindským náukám Advaity, vyprodukovanom európskym premýšľaním, podobne značne zaostáva za realitou.

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

[[Poznámka pokračuje z nasledujúcej strany]] n.l. Tam bol iný Arjasanga, ktorý žil počas prvého storočia našej éry a maďarský bádateľ si ho najpravdepodobnejšie s ním splietol.

* Súvislou príčinou, ktorá je jednotná, a obojím, príčinou i následkom, a ktorá pre tých, čo sú oboznámení s prvými princípmi hovorov Pradhana a Prakriti, je nepoznateľným Brahmom, ktorý bol nad všetkým“ (Vaju Purana); t.j., Brahma neprejavuje svoju evolúciu alebo tvorbu, ale len ukazuje svoje rôzne aspekty, z ktorých jeden je Prakriti, aspekt Pradhana.

** Myslím Konečné Sebauvedomenie. Pretože ako ho môže absolútno dosiahnuť inak, než jednoducho ako aspekt, ktorý najvyšší nám známy, je ľudským uvedomením?


[[Zv. 1, Strana 51]] MÔŽE KONEČNÉ POCHOPIŤ NEKONEČNO?

Podľa Hegela by „Nevedomý“ nikdy nebol prevzal nedohľadnú a namáhavú úlohu vývoja Univerza, mimo nádej na dosiahnutie jasného Seba-uvedomenia. V tejto spojitosti je to byť zrodený v mysli, ktorá je v prejavenom Duchu, pre ktorý európski panteisti používajú ekvivalent Parabrahm, ako nevedomý, nepriraďujú k tomu výraz „Duch“ – použitý kvôli neprítomnosti lepšieho symbolu hlbokého mystéria, – ktorého je zvyčajne nositeľom.

„Absolútne Vedomie,“ hovoria nám, „za“ javmi, ktoré je len označené ako nevedomie za neprítomnosti nejakého elementu osobnosti, presahujúc ľudskú predstavu. Človek, neschopný utvoriť jediný koncept mimo termínov empirických javov, je bezmocný zo samotnej povahy svojho bytia zdvihnúť závoj, ktorý zväzuje majestát Absolútna. Len oslobodený Duch je schopný mdlo si uvedomiť povahu zdroja odkiaľ pochádza a kam sa musí napokon navrátiť. . . . Ako najvyšší Dhjána Čohan, napokon, nemôže nič iné, iba sa v nevedomosti skloniť pred vznešeným mystériom Absolútneho Bytia; a keďže, dokonca v tej kulminácii vedomého bytia – „spájajúc individuálne s univerzálnym vedomím“ – použijúc Fichteho frázu – Konečné nemôže pochopiť Nekonečno, ani naň nemôže aplikovať svoj vlastný štandard mentálnych skúseností, môžeme povedať, že „Nevedomý“ a Absolútno môže mať dokonca inštinktívny podnet, alebo nádej dospieť k jasnému seba-uvedomeniu?* Védantin by nikdy neuznal túto hegelovskú ideu; a Okultista by povedal, že to platí perfektne pre prebudenú MAHAT, Univerzálnu Myseľ už premietnutú do sveta javov ako prvý aspekt nemenného ABSOLÚTNA, ale nikdy nie pre to posledne spomenuté. „Duch a Hmota, alebo Puruša a Prakriti sú len dva pôvodné aspekty Jediného a Druhého,“ tak nás učili.

Intelekt hýbuci hmotou, oživujúca Duša, imanentná v každom atóme, manifestujúca sa v človeku, latentná v kameni, má rozdielne stupne sily; a táto panteistická predstava celkového Ducha-Duše prenikajúceho celou Prírodou je najstarší zo všetkých filozofických názorov. Archaeus nebol objavom Paracelsusa, ani jeho žiaka Van Helmonta; pretože je to zasa ten istý Archaeus alebo „Otec-Éter,“ – manifestovaný základ

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* Viď Schweglerovu "Príručku histórie filozofie" v Sterlingovom preklade, s. 28.


[[Zv. 1, Strana 52]] TAJNÁ NÁUKA

a zdroj nespočetných fenoménov života – umiestnených. Celé série nesčíselných špekulácií tohto druhu sú len variácie na túto tému, základný tón, ktorý bol rozozvučaný týmto pôvodným Odhalením. (Viď Časť II., „Prvotná Substancia.“)

(b) Termín Anupadaka, „osirelý,“ alebo bez pôvodcov, je mystický opis majúci vo filozofii osobitné významy. Pod týmto pomenovaním sú obvykle mienené nebeské bytosti, Dhjána-Čohanovia alebo Dhjáni-Buddhovia. Ale ako títo mysticky korešpondujú s ľudskými Buddhami a Bodhisattvami, známymi ako „Manuši (alebo ľudskí) Buddhovia,“ neskoršie nazývaní tiež ako „Anupadaka,“ akonáhle je ich celá osobnosť zlúčená zmiešaním šiesteho a siedmeho princípu – alebo Átma-Buddhi, a že sa stali „diamantovými dušami“ (Vadžra-sattvami),* plnými Mahátmami. „Skrytý Pán“ (Sangbai Dagpo), „ten, čo je spojený s absolútnom,“ nemôže mať rodičov odvtedy, čo je Seba-existujúci a s Univerzálnym Duchom (Svadžambhu),** Svabhavat v najvyššom aspekte. Mystérium v hierarchii Anupadaka je ohromné, jeho vrchol je univerzálnym Duchom-Dušou, a nižšia priečka Manuši-Buddhom; a každý Dušou obdarený človek je Anupadaka v latentnom stave. Preto, keď hovoríme o Vesmíre v jeho beztvarom, večnom, alebo absolútnom stave, predtým, ako bol tvarovaný „Staviteľmi“ – vyjadrujeme ho výrazom, „Univerzum bolo Anupadaka.“ (Viď Časť II., „Prvotná Substancia.“)

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* Vadžra – držiteľ diamantu. V tibetčine Dordžesempa; sempa znamená dušu, jeho nepoddajnosť odkazujúca na nezničiteľnosť v budúcnosti. Vysvetlenie dané v Kálačakre vzhľadom k „Anupadaka“, prvom v Gju(t) oddiele Kandžur, je poloezoterické. Ono má orientalistov zviesť k chybným špekuláciám pokiaľ ide o Dhjáni-Buddhov a ich pozemských korešpondentov, Manuši-Buddhov. Skutočný princíp je naznačený v ďalšom Zväzku, (viď „Tajomstvo o Buddhovi“), a bude úplnejšie vysvetlené na náležitom mieste.

** Znova citujúc Hegela, ktorý so Schellingom prakticky akceptovali panteistickú koncepciu periodických Avatarov (špeciálnych inkarnácií Sveta – Ducha v Človeku, ako môžeme vidieť v prípade všetkých veľkých náboženských reformátorov) . . . . „esencia človeka je duch . . . . len odstraňovaním samého seba zo svojej konečnosti a vzdávajúc sa samého seba pre číre seba-uvedomenie on dospeje k pravde. Kristus-človek, ako človek, v ktorom sa zjavila Jednota Boha-človeka (totožnosť individuálneho s Univerzálnym vedomím ako vyučuje Védanta a niektorí Advaitisti), vo svojej smrti a histórii sám prezentuje večnú históriu Ducha – históriu, ktorú každý človek musí uskutočniť v sebe samom aby existoval ako Duch.“ – Filozofia Histórie. Sibreeho anglický preklad, str. 340.

[[Pokračovanie v nasledujúcej časti]]


Preklad: Sokol, PH

© 2009 CEZ OKNO, Všetky práva vyhradené

Vydané s láskavým dovolením THEOSOPHICAL UNIVERSITY PRESS

Zdroj: The Secret Doctrine

Tajná Náuka: Komentáre k siedmim strofám a ich termínom v súlade s ich číslovaním, v strofách a veršoch - STROFA I.

exkluzívne.cez.okno

júl 23, 2009 23:59 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top