Obrázok používateľa CEZ OKNO
Vedci dnes už vedia: nie sme odtiaľto!

Predstavte si ten šok, že vyrastáte v milujúcej rodine s ľuďmi, ktorých voláte „mama“ a „otec“ a potom odrazu zistíte, že ste boli adoptovaní!
Tak asi takýto šok nastal, keď vedci oznámili, že Slnko, Mesiac, naša Zem a ostatné planéty našej slnečnej sústavy neboli zrodené medzi nám známymi hviezdami v galaxii Mliečnej dráhy, ale že v skutočnosti patríme do zvláštnej galaxie s ešte zvláštnejším názvom trpasličia galaxia Strelec!
24. 1. 2010 - Aktualizácia Jaroslava Merca, člena Klubu astronómov Pallas

Ako je to možné?

Astronómovia odpovedajú na otázky, ktoré po dekády miatli vedcov, dokazujúc tak, že naša Mliečna dráha pojedá jedného zo svojich susedov, čo je dramatickou ukážkou neustáleho galaktického kanibalizmu. Používajú množstvo dát z výskumu 2MASS (Two-Micron All Sky Survey), ktorý je jedným z najväčších projektov na výskum oblohy v infračervenom spektre, vedených Univerzitou v Massachusetts. Štúdia publikovaná vo vedeckom časopise Astrophysical Journal je prvou, ktorá mapuje v celom rozsahu galaxiu Strelca a v obrazovo živých detailoch ukazuje ako jej ruiny obaľujú a prechádzajú cez Mliečnu dráhu. Strelec je 10.000 krát menšia galaxia ako naša Mliečna dráha, takže ju vlastne väčšia Mliečna dráha naťahuje, trhá a pohlcuje.

• (http://www.ipac.caltech.edu/2mass/overview/about2mass.html)

Nový digitálny prieskum oblohy v infračervenej oblasti spektra bol vykonaný v roku 2003. Výskumné tímy univerzít Virginia a Massachusetts na rozlíšenie miliárd hviezd použili superpočítače a vytvorili NOVÚ HVIEZDNU MAPU, na ktorej je naša slnečná sústava (žltý kruh) presne v spojivku križovatiek dvoch galaxií.

"Je úplne jasné, kto je tu ten silnejší," hovorí Steven Majewski, U.Va. profesor astronómie a hlavný autor dokumentov opisujúcich následky.

"Ak by ľudia mali oči citlivé na infračervené žiarenie, útroby Strelca by boli nemennou súčasťou našej oblohy," povedal Majewski. "Ale pre ľudí sa tieto vizuálne vlnové dĺžky ukryli medzi nespočetnými hviezdami a zahaľujúcim prachom. Obrovský rozsah Strelca ostal pohľadu ukrytý."

To sa však zmenilo. Za pomoci infračervených máp astronómovia vyfiltrovali milióny hviezd v popredí a sústredili sa hviezdnych obrov typu M. Tieto obrovské, infračervené žiarivé hviezdy sú početné v galaxii Strelec, ale nezvyčajné v Mliečnej dráhe. Hviezdna mapa (2MASS) gigantických hviezd typu M analyzovaná Majewskim a jeho spolupracovníkmi je prvou, ktorá poskytuje kompletný pohľad na hviezdy Strelca. Tie slúžia ako potrava Mliečnej dráhy, obtáčajúca sa okolo nej ako špagety. Pred týmto výskumom astronómovia odhalili iba zopár rozptýlených kúskov roztrhaného trpaslíka Strelca. Dokonca aj existencia Strelca bola neznáma, až pokiaľ britský tím astronómov roku 1994 neobjavil srdce tejto najbližšej satelitnej galaxie.

Tu je animácia (http://www.astro.wesleyan.edu/~kvj/mw.html) ich „svadby“.

Fakt, že Mliečna dráha je na oblohe pozorovateľná pod istým uhlom, vždy astronómov miatol. Ak by sme pochádzali z Mliečnej dráhy, mali by sme byť orientovaní smerom ku galaktickej ekliptike, kde sú planéty zoradené okolo nášho Slnka približne pod takým uhlom, ako je naše Slnko postavené voči Mliečnej dráhe. Namiesto toho tento zvláštny uhol naznačuje, že naše Slnko je pod vplyvom inej sústavy, tak ako to ako prvý popísal výskumník Matthew Perkins Erwin. Vďaka informáciám z výskumu 2MASS vieme o čo ide. Patríme do trpasličej galaxie Strelca.

"Preskúmali sme niekoľko tisíc zaujímavých hviezd z pol miliardy," hovorí spoluautor Michael Skrutskie, U.Va. profesor astronómie a hlavný výskumný pracovník v projekte 2MASS. "Tým, že sme našu hviezdnu mapu nastavili podľa „správneho typu“ hviezdy, okamžite sme mohli pozorovať galaxiu Strelca."

Sme z inej galaxie, ktorá sa práve zlučuje s Mliečnou dráhou. Mliečna dráha nie je naša domovská galaxia. Záhada prečo je Mliečna dráha na našej nočnej oblohe vždy akosi bokom, nebola nikdy predtým objasnená – až doposiaľ.

"Táto prvá úplná hviezdna mapa Strelca zobrazuje interakciu medzi ním a Mliečnou dráhou." hovorí Majewski. "Hviezdy a hviezdokopy, ktoré sa teraz nachádzajú na okraji Mliečnej dráhy boli „ukradnuté“ z galaxie Strelca, pretože ich pritiahla gravitačná sila Mliečnej dráhy, ktorá pohlcuje svojho trpasličieho suseda. Tento príklad poukazuje na spôsob, akým Mliečna dráha rastie."

Mapa hviezdnych obrov typu M vyobrazuje galaxiu Strelca, ktorá bola 2 miliardy rokov poškodzovaná Mliečnou dráhou a naznačuje, že dosiahla kritické obdobie v jej pomalom tanci smrti.

"Po pomalom trýznení sa Strelec dostal do pozície, kedy je už nie je možné, aby držal pokope," hovorí člen vedeckého tímu 2MASS a spoluautor štúdie Martin Weinberg z Univerzity v Massachusetts. "Pozorujeme úplný koniec galaxie Strelca."

Znamená to teda, že sa nachádzame v jedinečnom momente, kedy prichádza k smrti našej galaxie? Áno aj nie.

"Pri každej príležitosti astronómovia apelujú na to, že toto nie je ani výnimočná doba, ani výnimočné miesto v našom vesmíre," hovorí Majewski. "Za viac ako 14 miliárd rokov existencie Mliečnej dráhy je veľmi nepravdepodobné, že by sme práve teraz mali tú jedinečnú možnosť zachytiť tak krátku udalosť akou je smrť galaxie Strelca a preto usudzujeme, že podobné udalosti musia byť bežné v živote veľkých špirálových galaxií akou je tá naša. Mliečna dráha pravdepodobne pohltila množstvo trpasličích galaxií už aj v minulosti."

Na druhej strane však Majewski a jeho kolegovia ostávajú prekvapení blízkosťou Zeme k časti ruín Strelca.

"Existuje iba veľmi malá pravdepodobnosť, že naša Slnečná sústava počas svojho orbitu 240 miliónov rokov okolo galaxie Mliečna dráha pretne dráhu ruín zo Strelca," hovorí Majewski. "Je pozoruhodné, že hviezdy z galaxie Strelca padajú práve na to miesto v Mliečnej dráhe, kde sa nachádzame. Hviezdy cudzej galaxie sú pri nás relatívne blízko. Mali by sme prehodnotiť naše domnienky o tom, čo sa podieľa na takomto znečistení Mliečnej dráhy."

Nové objavy pomôžu astronómom zmerať hmotnosť Mliečnej dráhy a Strelca a preskúmať v nich kvantitu a rozloženie neviditeľnej temnej hmoty.

"Tvar, ktorý má dráha ruín galaxie Strelca poukazuje na to, že sa nepozorovateľná temná hmota v Mliečnej dráhe nachádza v sférickom usporiadaní, čo je dosť neobvyklé," tvrdí Weinberg.

"Pozorovania nám poskytujú nové pohľady na povahu záhadných temných hmôt," hovorí zástupca z Princetonu, Spergel. "Buď je neobvyklá naša galaxia, alebo má temná hmota inú povahu ako sa doposiaľ predpokladalo podľa tradičných modelov."

Aké sú dôsledky v globálnom otepľovaní?

Predpokladá sa, že toto je aj skutočný dôvod globálneho otepľovania. Silnejšie energie v Mliečnej dráhe zohrievajú naše Slnko, ktoré potom emituje silnejšie žiarenie. A naozaj, nárast teploty je pozorovaný na všetkých planétach nášho slnečného systému. To je teda celkom iná záležitosť ako nejaký lokálny fenomén miznúcej ozónovej vrstvy spôsobený plynmi.

Tento obrat vo výskumoch je aj pravdepodobne základnou príčinou konca Mayského kalendára (najpresnejšieho na tejto planéte). Orientačný bod – hviezdokopa Plejády, ktorý sa pokladá za základ kalendára, nemôže byť viac konštantou, pretože sa doteraz predpovedateľné momenty začínajú meniť.


Ostatné zmeny, ktoré sa dejú v našom slnečnom systéme

„Sobáš“ našej rodnej galaxie s novo adoptovanou Mliečnou dráhou spôsobuje kolísanie energií, ktoré je citeľné skoro všade. Tu sú príklady zmien, pozorovaných vedcami:

* Nárast škvŕn na Plute.

* Hlásenie Aurór na Saturne.

* Hlásenie výmeny pólov na Uráne a Neptúne (Magneticky spojené planéty), a náhly nárast intenzity magnetosféry na Uráne.

* Zmena svetelnej intenzity a dynamiky svetelných bodov na Neptúne.

* Zdvojnásobenie magnetického poľa na Jupiteri (podľa informácií z roku 1992) a séria nových štádií a procesov pozorovaných na tejto planéte ako následok sérií výbuchov v júli 1994 [spôsobených „Kométou“ SL-9]. Takými sú zmiernenie prúdenia plazmoidu (koherentná štruktúra plazmy a magnetického poľa, pozn. prekl.), ktoré narúšalo magnetosféru Jupitera, indukujúc tak nadmernú tvorbu plazmy a jej uvoľnenie rovnakým spôsobom ako sa to deje pri Solárnych koronálnych dierach, ktoré indukujú vznik radiačného pásma žiariaceho v decimetroch (13.2 and 36 cm), ale aj vznik obrovských anomálií Aurór a zmena prúdov medzi Jupiterom a jeho mesiacom Io.


Aktualizácia: Prúd ionizovaného vodíka, kyslíka a dusíka atď. práve smeruje z vulkanických oblastí Io na Jupiter cez jeden milión ampérový flux kanál (oblasť vo vesmíre v tvare cylindra s väčším magnetickým poľom, pozn. prekl.). Ovplyvňuje charakter magnetických procesov na Jupiteri a zosilňuje proces vzniku plazmy. [Z.I.Vselennaya "Earth and Universe" N3, 1997 plo-9 by NASA data]

* Séria transformácií atmosféry na Marse, ktoré zvyšujú kvalitu jeho biosféry. Konkrétne je to nárast hmloviny na úrovni jeho rovníka a nezvyčajný nárast ozónovej koncentrácie.


Aktualizácia: Satelit Mars Surveyor hlásil hustotu atmosféry dvojnásobnú oproti výpočtom NASA, ktoré boli plánované pre vstup do orbitu Marsu. Táto zvýšená hustota ohla jedno z ramien slnečného kolektora až došlo k úplnému a nečakanému zastaveniu. Kombinácia týchto udalostí spôsobila oneskorenie plánovanej fotografickej misie o jeden rok.

* Prvé štádium tvorby atmosféry na Mesiaci, kde nárast sodíkovej atmosféry dosahuje 9.000 km do výšky.

* Pozoruhodné fyzikálne, chemické a optické zmeny pozorované na Venuši; prvé pozorovania inverzie tmavých a svetlých bodov a ostrý pokles plynov obsahujúcich síru v jej atmosfére.

* Zmena v kvalite medziplanetárneho priestoru, spočívajúca vo zvýšení jeho prenosových vlastností medzi planétami a medzi Slnkom a jeho obežnicami.

Keď sa spomínajú energetické a materiálové kvality medziplanetárneho priestoru, musíme najprv spomenúť nárast energetického náboja tohto priestoru a hladinu materiálovej saturácie. Zmena typického stavu medziplanetárneho priestoru má dve hlavné príčiny:

* Dodávanie/prítok hmoty z medzihviezdneho priestoru. (Radiačný materiál, ionizované prvky a ich kombinácie.)

* Efekt po aktivite Slnečného Cyklu 22, hlavne ako dôsledok rýchleho výronu koronárnej zmagnetizovanej slnečnej plazmy [CME].

Čo to všetko znamená?

My, členovia trpasličej eliptickej galaxie Strelca, sme sa konečne dostali blízko, ba dokonca až do masívne silnej rovníkovej oblasti galaxie Mliečnej dráhy so špirálovitými ramenami.

Počas nášho pohybu vesmírom, Zem začala plne reagovať na oveľa silnejšie galaktické energie a elektro-gravitačné prúdenie masívnej Mliečnej dráhy. Dosiahli sme rovníkovú diskovitú oblasť s vyššími energiami v masívnom ramene špirály. Začína si nás „adoptovať“ nová sústava, silnejšia a s väčšou mocou a tak môžeme očakávať zmeny na skoro každej úrovni energie.

Nech to budú akékoľvek zmeny, sú súčasťou prirodzeného zrodu, smrti, znovunarodenia a transformácie vesmíru. A s nárastom našich vedomostí o vesmíre môžeme len porozumieť, ako veľmi tomu ešte nerozumieme. Taký je život.

Dan Eden, Viewzone
Zdroj: http://www.viewzone.com/milkyway.html
Podľa originálu z angličtiny spracovala Lucia Oboňová
exkluzívne.cez.okno


Aktualizácia 24. 1. 2010: Galaktický kanibalizmus dvoch alebo viacerých galaxií nie je vo vesmíre nezvyčajný. Vplyvom gravitácia sa galaxie ku sebe priblížia a potom väčšia „požiera“ menšiu až nakoniec splynú v jednu. Galaktické kolízie v rôznych štádiách zachytáva aj Hubblov atlas kozmických kolízií. (http://hubblesite.org/newscenter/archive/releases/galaxy/interacting/200...)

Podobne je to aj s našou Mliečnou dráhou, ktorá v Miestnej skupine galaxií pohlcuje menších členov. Pri takomto pohlcovaní dochádza k premiešavaniu hviezd jednej a druhej galaxie. Hviezdy sú však od seba natoľko vzdialené, že je priam vylúčené, aby sa pri premiešavaní galaxií zrazili. Výsledok je vlastne obohatenie väčšej galaxie o pár miliónov hviezd z menšej galaxie.


Trpasličia galaxia Strelec (SagDEG – Sagittarius Dwarf Elliptical Galaxy) je trpaslíčia galaxia v Strelcovi. Jej jadro sa nachádza pomerne blízko k jadru našej Galaxie, len 50.000 svetelných rokov. Na oblohe je však príliš slabá a uhlovo veľmi rozsiahla (10°), aby bola viditeľná voľným okom alebo menším ďalekohľadom. Objavená bola až v roku 1994 Rodrigom Ibatom, Gerardom Gilmorom a Mikom Irvinom. Gravitačná pole našej Galaxie túto malú galaxiu deformuje do tvaru, ktorý je pretiahnutý smerom k nám. Postupom času bude SagDEG úplne roztrhaná a pohltená Mliečnou dráhou.


Preto je teoretický možné, že Slnko a celá slnečná sústava pochádza z menšej galaxie, ktorá bola alebo je pohlcovaná našou Galaxiou.

Jaroslav Merc
člen Klubu astronómov Pallas
www.jaroslavmerc.estranky.sk

Sekcie: 
január 09, 2010 04:07 dopoludnia
  • krát komentár

3 krát komentár

  1. Obrázok používateľa Peacemaker
    Peacemakerjanuár 13, 2010 19:46 popoludní

    Komentár: 

    Vedecka komunita to potvrdila ? Inak presne toto hovoril Ruský vedec Dimitrijev.

  2. Obrázok používateľa admin
    adminjanuár 24, 2010 13:00 popoludní

    Komentár: 

    Galaktický kanibalizmus dvoch alebo viacerých galaxií nie je vo vesmíre nezvyčajný. Vplyvom gravitácia sa galaxie ku sebe priblížia a potom väčšia „požiera“ menšiu až nakoniec splynú v jednu. Galaktické kolízie v rôznych štádiách zachytáva aj Hubblov atlas kozmických kolízií. (http://hubblesite.org/newscenter/archive/releases/galaxy/interacting/200...)

    Podobne je to aj s našou Mliečnou dráhou, ktorá v Miestnej skupine galaxií pohlcuje menších členov. Pri takomto pohlcovaní dochádza k premiešavaniu hviezd jednej a druhej galaxie. (http://burro.cwru.edu/JavaLab/GalCrashWeb/collide.gif) Hviezdy sú však od seba natoľko vzdialené, že je priam vylúčené, aby sa pri premiešavaní galaxií zrazili. Výsledok je vlastne obohatenie väčšej galaxie o pár miliónov hviezd z menšej galaxie.


    Trpasličia galaxia Strelec (SagDEG – Sagittarius Dwarf Elliptical Galaxy) je trpaslíčia galaxia v Strelcovi. Jej jadro sa nachádza pomerne blízko k jadru našej Galaxie, len 50.000 svetelných rokov. Na oblohe je však príliš slabá a uhlovo veľmi rozsiahla (10°), aby bola viditeľná voľným okom alebo menším ďalekohľadom. Objavená bola až v roku 1994 Rodrigom Ibatom, Gerardom Gilmorom a Mikom Irvinom. Gravitačná pole našej Galaxie túto malú galaxiu deformuje do tvaru, ktorý je pretiahnutý smerom k nám. Postupom času bude SagDEG úplne roztrhaná a pohltená Mliečnou dráhou.


    Preto je teoretický možné, že Slnko a celá slnečná sústava pochádza z menšej galaxie, ktorá bola alebo je pohlcovaná našou Galaxiou.

    Jaroslav Merc
    člen Klubu astronómov Pallas
    www.jaroslavmerc.estranky.sk

  3. Obrázok používateľa Gouster4
    Gouster4júl 26, 2016 00:59 dopoludnia

    Komentár: 

    Ak to správne chápem, tak galaxie sú ako Agar.io

 

 

Top