Obrázok používateľa CEZ OKNO
GRÉCKO III: Mykény

„Teória je len nástroj. Keď nástroj nie je pre prácu potrebný, musí sa vymyslieť iný.“
H. Schliemann

Mykény boli hlavným mestom mykénskeho sveta, dnes predstavujú archeologickú lokalitu na severovýchodnom Peloponéze. Mykény dali názov civilizácii, ktorá sa rozprestierala po celom vtedajšom Grécku od 16. do 12. storočia pred Kr. Mykény ležali na veľmi strategickom mieste a kontrolovali všetky cesty na Peloponéz a aj na pevninské Grécko. Za zakladateľa tejto pevnosti sa považuje legendárny Diov syn Perseus. Po ňom nasledovala dynastia Atreovcov a jeho potomkov Agamemnóna, Oresta a Teisamena.


Vykopávky tu začali byť vedené roku 1874 pod dohľadom nemeckého podnikateľa, obchodníka a amatérskeho archeológa Heinricha Schliemanna, ktorému sa ešte pred začatím vykopávok v Mykénach podarilo objaviť mesto, ktoré dnes označujeme ako Homérovu Tróju. Povolenie kopať v Mykénach dostal pod podmienkou, že všetko čo nájde ostane v Turecku a tieto vykopávky postupne uvrhli Tróju do úzadia.

V Mykénach bola práca nepríjemná, aby sa zabránilo zatajeniu nejakého významného objavu, bol Schliemannovi pridelený dohliadajúci úradník. Mykénske vykopávky boli veľmi rozsiahle a konečný počet robotníkov predstavoval 130. Prieskum začal klenutou pokladnicou, neskôr bolo nájdených pochovaných pár jedincov s krásne spracovanými šperkmi zo zlata a striebra.

Avšak k najzásadnejšiemu objavu došlo až keď objavil 5 hrobiek s kostrami pokrytými zlatými maskami a s úžasne spracovanými dýkami, mečmi, diadémami a šperkmi. Schliemann si s istotu myslel, že sa jedná o hrob Homérovho Agamemnóna a jeho druhov, avšak ignoroval Homérove správy o kremácii ako pohrebnom rituály. Objav bol prijatý so zmiešanými pocitmi a názormi. Roku 1878 sa Schliemann vrátil do Turecka.

Mykény mali slúžiť ako ťažko dostupná vojenská pevnosť s výhľadom na dôležité strategické body, čomu zodpovedá aj vnútorné členenie mesta. Palác panovníka ležal na samom vrchu a bol obklopený silnou hradbou. Medzi najvýznamnejšie mykénske monumenty patria okrem paláca – Atreova pokladnica, ktorá predstavuje najlepší príklad tholového hrobu, aký bol kedy nájdený, pohrebný okruh A a B s kráľovskými hrobkami, či levia brána predstavujúca monumentálny vstup.

V 12. storočí pred Kr. podľahli Mykény kočovným kmeňom tkz. Morským národom.


Mapa Mykén


Levia brána


Výhľad na okolie


Atreova pokladnica – vchod

Bibliografia

JAMES, N., PALMER, D., SPARROW, G. Štěstí a sláva. Praha: Fortuna Libri 2009
ZAMAROVSKÝ, V. Objevení Tróje. Praha: ROZVID 1992
ZANGGER, E. Nový boj o Tróju. Praha: BRÁNA 1995

-pokračovanie-

Kristína Rašlová

exkluzívne.cez.okno


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Súvisiace:

ARCHEO
http://www.cez-okno.net/sekcia/archeo


apríl 01, 2015 20:45 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top