12 ROKOV CEZ OKNO, ďakujeme za priazeň a podporu

V najbližších dňoch budeme testovať nový design portálu, ospravedlňte občasnú nedostupnosť (najmä v nočných hodinách), vďaka za porozumenie

     

Obrázok používateľa CEZ OKNO
HĽADÁ SA MESAČNÁ ŠACHTA III. (+VIDEO)


„Zostal som v úžase – stálo tam niečo ako veľké čierne silo zasadené v bielych vápencových útvaroch. Je to stavba zdanlivo postavená človekom s hladkými bokmi ako sklo. Iba pomyslenie na artefakt rozmerov veže uložený v skale, uprostred záhadnej hory, je ohromujúci.“
Denník Antonína T. Horáka – 23. október, 1944


PROJECT TATRA – TAJNÉ

Skutočný prelom v práci oboch autorov prichádza v roku 2003, keď sa kontaktujú s istým americkým „záhadológom“ Tedom Phillipsom, ktorý v roku 1970 niekde v USA stretol geológa českého pôvodu. Ten mu porozprával príbeh o záhadnej Mesačnej jaskyni, ktorú objavil v slovenských horách počas povstania.

Je to pravdepodobne tá istá osoba, s ktorou sa kontaktovali v roku 1999 Walter Pavliš a Ivo Hlásenský, lebo aj ich informátor sa v Colorade síce o rok neskôr (1971 – alebo išlo len o zámenu rokov?) stretol s majiteľom reštaurácie Tonym Horákom, ktorý rozprával rovnako identický príbeh.

Prezradím ešte jednu neuveriteľnú informáciu. Ted Phillips v roku 2001 prišiel na Slovensko a po troch mesiacoch hľadania sa mu podarilo podľa Horákových inštrukcií nájsť jaskyňu, v ktorej sa celý vojnový príbeh odohral. Zostúpil dokonca jaskynnou chodbou 200 m dovnútra masívu až k miestu, kde sa nachádzal zával. Rozprával, že chodbu videl pokračovať ďalej, ale terén nebol pevný a skaly by sa mohli zosunúť a preto ďalej nepokračoval. Ted sa chcel v roku 2002 do nájdenej jaskyne vrátiť. Faktom však ostáva, že je tu už rok 2008 a nikto ešte záhadnú Mesačnú šachtu neobjavil, aj keď už bol Ted Phillips tak blízko. Údajne, keď o svojom príbehu rozprával v istom kanadskom rozhlasovom štúdiu, ukazoval fotografie zo svojej slovenskej expedície, ktoré pochádzali podľa informátorov z Belianskych Tatier.


Obr: Keď som sa skontaktoval s Jozefom Čepelom, dostal som sa k onakvejšej mapke priečneho rezu Horákovej jaskyne. Čepela túto mapku dostal tiež od Teda. Charakter jaskyne dosť pripomína jaskyňu Mesačný tieň vo Východných Tatrách... Na tejto mapke je najpozoruhodnejší údaj o hĺbke jaskyne „200/300x500 m hloubka”. Je to priam Flintovská mapka s údajným pokladom na konci a hlavne s nezrozumiteľným záhadným a predovšetkým neuveriteľným údajom o hĺbke. Je samozrejme k neuvereniu, aby sa 48-ročný Horák s čerstvým zranením ruky (bajonetom a guľkou) i hlavy po údere pažbou dostal v divokej jaskyni sám do hĺbky čo i len 100 m a nie 200 či dokonca viac. Vo vojnových podmienkach, kde šlo o prežitie, sa to zdá jednoducho nemožné. Na mapke sú podľa Horáka označené zúžené miesta či plazivky

Je Ted Phillips len človek, ktorý má legende predĺžiť život? Alebo sa už z nejakých dôvodov na Slovensko nemohol vrátiť? Čitatelia knižky budú autorom iste klásť podobné nepríjemné otázky. Napokon sám som im ich položil, pretože ich práca vyznela v tomto zmysle akosi nedopovedane. Dá sa preto čakať, že v ďalšom vydaní knižky, zrejme v českej jazykovej verzii, autori tieto informácie objasnia a doplnia.

Všimol som si ešte jedného hlbokého rozporu v rozprávaní Teda Phillipsa. Obaja bádatelia dostali správu o Tedovi Phillipsovi sprostredkovane od svojho poľského kolegu v Kanade 11. októbra 2002.

V tejto správe sa hovorí o tom, že keď sa v roku 1970 Ted stretol niekde v USA s dotyčným českým 72-ročným geológom, musel zachovať tajomstvo a sľúbiť, že nebude hovoriť o žiadnych menách a miestach.

No neskôr po svojej návšteve Slovenska v roku 2001 Ted prezradil, že sa vchod do jaskyne nachádza 750 m pod vrcholom bližšie neurčenej hory a asi 100 m od miesta, kde v roku 1944 havarovalo sovietske lietadlo a na mieste sa nachádza pomník tejto havárie. Havária bola podľa neho zrejme spôsobená podivuhodnými dôvodmi, zlyhaním palubných elektronických zariadení.

Ted prezradil, že má mapu vyhotovenú oným českým geológom, teda Horákom a keď vraj postupoval v roku 2001 po povrchu ponad podzemný koridor jaskyne, dostal sa na miesto, kde by mal byť podľa mapy vchod do tohoto polkruhovitého objektu. Ted bol teda nad ním, pričom vraj narazil na mimoriadnu magnetickú lokalitu, veľkú asi ako menšia miestnosť. Vo vnútri tohoto miesta sa vraj prístroje chovali nenormálne. Ukazovatele intenzity magnetického poľa kolísali každé dve sekundy a kompas pulzoval s frekvenciou 0,5 Hz. (Takže logicky to ruské lietadlo v roku 1944 zrejme preletelo ponad túto anomáliu a vďaka nej zrejme i havarovalo… všetko jasné a jednoduché ako facka).

Opakujem, k týmto informáciám sa bádatelia dostali 11. 10. 2002. Nikto odvtedy pomníček zrejme neidentifikoval. Veď ak by tak presne Ted lokalizoval miesto, to už by na Slovensko druhýkrát ani nemusel chodiť, len by si v televíznych správach pozrel senzačné zábery z nezvyčajného monumentu objaveného v slovenských horách, ktoré by zrejme krátko po uvoľnení jeho informácií obleteli celú planétu. Veď ak hovoril Ted pravdu, stačí nájsť pomník leteckej havárie z roku 1944 ležiaci 750 m pod vrcholom kopca. Horšie by však bolo, ak by žiadny neexistoval, alebo by ich bolo až príliš veľa. No aspoňže pre začiatok môžeme Zadný Gerlach z hry hneď pokojne vylúčiť.

Miloš Jesenský a Robert Lesniakiewicz v závere svojej práce venovali intenzívne úsilie zoradeniu a sumarizácii prehľadu mimoriadnych paleontologických, geologických a archeologických nálezov, ktoré nabúravajú súčasné, vedou zabehnuté pravdy o vývoji ľudstva. Tým sa snažia doložiť i opodstatnenie a možnú existenciu Horákovho podivuhodného artefaktu, ktorého vznik, podľa popisu nájdených zubov Ursusa spelaeusa, by bolo možné s problémami datovať zhruba do obdobia doby ľadovej.

Okrem toho, že mi v tomto súhrne chýbalo slávne kladivo z Glen Rose, najviac ma zaujali Ludvíkom Součkom v Tušení súvislostí spomínané odtlačky ľudských stôp na balvanoch v poliach nad obcou Konské pri Krpeľanoch pod Veľkou Fatrou. Osobne som túto lokalitu navštívil asi v roku 1991 so svojím priateľom Láďom Loutchanom a stojac na balvane so stopami som bol skutočne sklamaný. Klasifikoval som stopy skôr ako krasové škrapy (presne škrapy šľapajovité) a tento názor zdieľa rozhodne viacej speleológov, ktorých táto vec zaujala. Situácia by bola iná, ak by sa také stopy našli v nejakom súvrství alebo na väčšej odkrytej kompaktnej ploche a jasne by smerovali odniekiaľ niekam. Podľa miestnej legendy smerovali vraj „šľapaje“ k jaskyni v Kraľovianskej kope. Po tejto jaskyni sme v roku 1983 pátrali a skutočne sme v južnom svahu cca 25 výškových metrov pod vrcholom Kopy (1187 m n.m.) Jaskyňu pod Kopou i našli. Pritesný vchod sa nachádza pod koreňmi buka. Ani náhodou tu teda nemôže ísť o jaskyňu vhodnú k predhistorickému osídleniu. I keď nie je vylúčené, že tam sú i ďalšie jaskyne. V knižke mi chýba práve fotodokumentácia týchto veľmi zaujímavých, aspoň podľa mňa atmosférickou vodou leptaných, šľapajovitých škrapov.

Verím, že knižka TAJEMNICA KSIEŹYCOWEJ JASKYNI si nájde širšie spektrum čitateľov aj medzi jaskyniarmi, najmä, ak bude vydaná v českom alebo slovenskom vydaní, čo by sa malo stať podľa prísľubu autorov už v priebehu roku 2007. (›› V českom jazyku vyšla v roku 2008 a je vypredaná. Píše sa rok 2020 a ›› kniha práve vyšla i v USA v anglickom jazyku, pozn. red.)

PS: „Tento záznam je o mužovi a jeho objave niečoho, čo môže byť fantastický artefakt z veľmi dávnej minulosti. Počas 21 rokov povedal o náleze iba svojej žene, aby neobyčajnú stavbu ochránil pred vykrádačmi hrobiek.“ Tieto slová som našiel na internetovej stránke nazvanej PROJECT TATRA, venovanej Horákovej záhade. Pre mňa skutočne neuveriteľné. Horák mlčí 21 rokov a zveruje sa len svojej žene. Mlčanie aj pred vojnovými druhmi? No nádej vždy umiera až na samom konci a celkom iste ako posledná… Nuž čo, počkáme si na Teda?

-koniec-

Eduard Piovarči


Všetky časti nájdete na tejto adrese.

Použité zdroje:

JESENSKÝ, M., LEŠNIAKIEWICZ, R, K.: Tajemnica Ksieźycowej jaskyni, Studio wydawnicze „ZA PROG“ 2006

Úryvok je z publikácie JASKYNIAR 2007
REGIONÁLNY SPRAVODAJ ŽILINSKÉHO KRAJA

S dovolením autora


Pozn. red. Príbeh Mesačnej jaskyne je v záhadologických kruhoch už takpovediac klasikou. Jedného dňa sme však do redakcie dostali e-mail od tajomného “banského inžiniera”. Rozhodli sme sa tému spracovať vo videu:


Súvisiace:

Seriál: MESAČNÁ ŠACHTA KONEČNE LOKALIZOVANÁ?
https://cez-okno.net/rubrika/serial-mesacna-sachta-konecne-lokalizovana

Tajomná mesačná šachta
http://www.cez-okno.net/clanok/tajomna-mesacna-sachta

Tajemství "Měsíční jeskyně"
http://www.cez-okno.net/clanok/badanie/tajemstvi-mesicni-jeskyne

Bádanie na Slovensku
http://www.cez-okno.net/badanie-na-slovensku


február 11, 2020 00:14 dopoludnia
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top