Obrázok používateľa CEZ OKNO
HĽADÁ SA MESAČNÁ ŠACHTA (+VIDEO)


„Zostal som v úžase – stálo tam niečo ako veľké čierne silo zasadené v bielych vápencových útvaroch. Je to stavba zdanlivo postavená človekom s hladkými bokmi ako sklo. Iba pomyslenie na artefakt rozmerov veže uložený v skale, uprostred záhadnej hory, je ohromujúci.“
Denník Antonína T. Horáka – 23. október, 1944


TAJEMNICA KSIEŹYCOWEJ JASKYNI

Koncom roka 2006 som dostal rovno pod vianočný stromček od priateľa Miloša Jesenského zaujímavú publikáciu. Prvú tohoto druhu, ktorá sa zaoberá malebnou slovenskou záhadou zvanou Mesačná šachta. Knižku som dostal aj s venovaním od obidvoch autorov Miloša Jesenského a Roberta K. Lešniakiewicza, za čo som im obom veľmi vďačný. Brožovaná publikácia má 133 strán a vyšla koncom roku 2006 v poľskom vydavateľstve Studio wydawnicze „ZA PROG“ v náklade 1000 kusov.

Vzhľadom na to, že moju „recenziu” ako pridlhú a vhodnú skôr pre publikovanie na internete, redakčná rada Spravodaja SSS nedoporučila začiatkom roku 2007 k publikovaniu, musel tento text celý dlhý rok postáť, kým nastala možnosť ho vytlačiť v inom periodiku. Žiaľ, stalo sa tak až začiatkom roka 2008.

Hoci osobne mám ku knihe oboch autorov množstvo kritických pripomienok a poznámok, nemôžem neoceniť fakt, že sa odhodlali odtajniť ťažko získané informácie. Najmä o osobe kapitána Antonína Horáka, čím sa celý prípad pre viacerých (čo majú problémy s prístupom na internet a s prekladmi z angličtiny) dostáva do nového svetla a sprehľadňuje sa pohľad na túto kontraverznú osobu, z ktorej odrazu akoby spadla gloriola všetkého tajomna.

To, čo si iní bádatelia ako ťažko získané nechávali len pre seba, obaja autori publikovali a odhalili. Všetci fandovia a bádatelia, ktorí sa zaoberajú týmto prípadom, dostávajú knižkou veľmi dôležité informácie. A to nielen o osobe A. Horáka, ale aj formou prvýkrát publikovaných kópií originálov zažltnutých Horákových náčrtkov samotnej situácie v Mesačnej jaskyni a v jej okolí.

Zaujímavý a nový je najmä náčrtok rozvinutého rezu Horákovou jaskyňou, ktorý dokumentuje jej členitosť. Je tu zaznačených viacero komínov a stúpajúcich či odbočujúcich i klesajúcich chodieb. Údaj o Horákom odhadovanom prevýšení medzi vchodom a sieňou s Mesačnou šachtou je však z ľavej časti obrázku ustrihnutý. Tento údaj nie je možné podľa náčrtku odhadnúť, pretože náčrtok je vyhotovený evidente v skrátenej forme a dlhá pomerne strmo zostupujúca chodba je zakreslená s dvojnásobným prerušením. Prevýšenie medzi Mesačnou šachtou a vchodom do jaskyne teda môže byť podstatne väčšie ako 40 metrov.

Knižka sumarizuje informácie všetkých predchádzajúcich bádateľov v tejto oblasti a pamätá na chronológiu okolo celého bádania.

Publikácia spomína všetkých aktérov, ktorí sa po sedemdesiatych rokoch minulého storočia zaoberali aktívne kauzou Mesačná šachta. Počnúc RNDr. Pavlom Mitterom pokračujúc RNDr. Stanom Pavlarčíkom a známou pražskou dvojicou záhadológov Ivanom Mackerlem a Michalom Brumlíkom. Nevynechali samozrejme ani moju osobu a často citovali celé pasáže mojich kritických oponentných názorov k Horákovmu príbehu. Samozrejme nemohli zabudnúť ani na dvoch pražských jaskyniarov Waltera Pavliša a Iva Hlásenského, ktorí sa do dejín pátrania po Mesačnej šachte zapísali najmä skvele zostrihaným dokumentárnym filmom o svojom prieskume, ktorý odvysielala ČT 1 30. júna 1999 v známej relácii Klekánice. Nemohli vynechať ani francúzskeho popularizátora záhad Bergiéra, ktorý ako prvý Horákovu prácu publikovanú v NSS News citoval i s údajným zvolením autora vo svojom populárnom diele „Kniha nevysvetliteľného“.

Autori rozvinuli tému pomerne široko a zaoberajú sa hneď na začiatku staťou o historickej ťažbe kovov a medi v danej oblasti Východných Tatier a Pienin na slovenskej ako i na poľskej strane. Pokúšajú sa analyzovať materiál, ktorý tvorí teleso Mesačnej šachty a vyslovujú domienku, že Mesačná šachta mohla byť vyťažená vo vápencovom masíve na mieste, kde sa nachádzalo ložisko medi a jej zbytky potom doktor Horák považoval za plášť z neznámeho kovu. Medené rudy s podobným sfarbením, aké uvádza Horák, sú napríklad kovelín (modročierny CuS), tetraedrit (oceľovošedý Cu12Sb4S13) a viaceré ďalšie. Problémom pri týchto úvahách však bola mimoriadna tvrdosť Horákom udávaného materiálu.

A napokon aj samo odhalenie osoby Horáka ako skúseného banského inžiniera s erudovaným vzdelaním túto možnosť nepodporuje. Dozvedáme sa, že Horák v roku 1921 získal titul banského inžiniera na univerzite v Banskej Štiavnici a v rokoch 1919 až 1921 pracoval ako inžinier v soľnej bani v Rumunskej Visakne. V roku 1925 pôsobil pol roka v USA, kde navštevoval tamojšie banské diela. V rokoch 1925 až 26 absolvoval postgraduálne štúdium na katedre špeciálnej geofyziky Karlovej Univerzity a získal titul PhDr. z filozofie. V rokoch 1926 až 1930 pracoval ako zástupca riaditeľa bane v Příbrami. Potom na rok odišiel do USA, Argentíny, Kanady a Mexika, kde navštívil tamojšie banské diela. V rokoch 1932 až 33 opäť pracoval ako riaditeľ technického odboru v soľnej bani v Rumunskej Visakne a dokonca v rokoch 1935 až 1939 pracuje ako riaditeľ bane v Banskej Bystrici.

Takže Horák ako odborník o ťažbe kovov a nerastov musel vedieť veľa. Preto nie je možné (ak si celú vec len nevymyslel), aby nedokázal identifikovať medenú rudu..

-pokračovanie-

Eduard Piovarči


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Použité zdroje:

JESENSKÝ, M., LEŠNIAKIEWICZ, R, K.: Tajemnica Ksieźycowej jaskyni, Studio wydawnicze „ZA PROG“ 2006

Úryvok je z publikácie JASKYNIAR 2007
REGIONÁLNY SPRAVODAJ ŽILINSKÉHO KRAJA

S dovolením autora


Pozn. red. Príbeh Mesačnej jaskyne je v záhadologických kruhoch už takpovediac klasikou. Jedného dňa sme však do redakcie dostali e-mail od tajomného “banského inžiniera”. Rozhodli sme sa tému spracovať vo videu. Finálny strih je pred dokončením, ostaňme v kontakte, priatelia ;)


Súvisiace:

MESAČNÁ ŠACHTA KONEČNE LOKALIZOVANÁ?
https://www.cez-okno.net/clanok/mesacna-sachta-konecne-lokalizovana

Tajomná mesačná šachta
http://www.cez-okno.net/clanok/tajomna-mesacna-sachta

Tajemství "Měsíční jeskyně"
http://www.cez-okno.net/clanok/badanie/tajemstvi-mesicni-jeskyne

Bádanie na Slovensku
http://www.cez-okno.net/badanie-na-slovensku


január 08, 2020 04:16 dopoludnia
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top