Obrázok používateľa CEZ OKNO
Američania tvrdo útočia na Nemcov, aby prestali šetriť. Prečo?

Nositeľ Nobelovej ceny a popredný investor George Soros nezvyčajne tvrdým spôsobom žiadal od nemeckých lídrov, aby prestali šetriť peniaze. V opačnom prípade môže padnúť euro a vypuknúť sociálne nepokoje. Viete, kto bude vinníkom za pád eura (ak, samozrejme, k nemu dôjde)? Dlho zavádzajúce a vzápätí fakticky skrachované Grécko? Alebo snáď Španielsko s jeho prasknutou bublinou na trhu nehnuteľností a veľkým rozpočtovým deficitom? Nie. Bude to Nemecko! A to všetko preto, že po tom, ako vyviazlo z veľmi ťažkej krízy (minúc časť požičaných peňazí na antikrízové programy) samé nechce a iným krajinám nedovolí viac žiť na úver. Pustilo sa do šetrenia a rozhodlo sa znížiť svoj obrovský, aj keď nie bezhraničný štátny dlh.

Autoritné osobnosti odhadzujú akúkoľvek diplomaciu

Taká je, i keď trochu zjednodušená, podstata ťažkých obvinení, ktoré spoza oceána zazneli proti nemeckej vláde nie z úst nejakých druhoradých senátorov, ale dvoch najvýznamnejších predstaviteľov vedeckých a finančných kruhov Spojených štátov amerických.

Nositeľ Nobelovej ceny za rok 2008 v oblasti ekonomiky Paul Krugman odhodil akúkoľvek diplomaciu a priamo vyhlásil, že šéf federálnej nemeckej banky a najperspektívnejší kandidát na post prezidenta Európskej centrálnej banky Axel Weber, podporovaný Berlínom, pre svoju tvrdú antiinflačnú pozíciu predstavuje „riziko pre euro“. Legendárny investor George Soros bez okolkov vysvetlil novinárom, že finančno-ekonomická politika Nemecka „predstavuje pre Európu nebezpečenstvo“ a môže viesť ku krachu EÚ. Preto Nemci by mali buď zmeniť svoju politiku, alebo porozmýšľať o vystúpení z menového zväzku, aby nekazili život ostatným európskym krajinám.

Ozvučovanie washingtonskej pozície alebo konsenzus expertov?

Ťažko uveriť, že ide o náhodu, ak sa v renomovaných nemeckých novinách zrazu súčasne objavili rozhovory s dvoma americkými finančno-ekonomickými expertmi, navyše tesne pred summitom veľkej dvadsiatky v Toronte. Tým viac, že Paul Krugman a George Soros vystupujú proti nemeckej vláde s rovnakými obvineniami.

Títo dvaja intelektuáli vinia nemeckú vládu z toho, že je celkom upnutá na zápas s infláciou, a preto nedokáže odhadnúť nebezpečenstvo deflácie a zdĺhavej stagnácie. Obaja tvrdia, že takáto politika škodí nemeckým partnerom v eurozóne, vháňa ich do stagnácie, a tak ohrozuje ďalšiu existenciu jednotnej meny. Obaja odborníci jednohlasne vyzývajú Berlín, aby si aktívnejšie požičiaval peniaze a prostredníctvom nových antikrízových programov stimuloval ekonomický rast v Nemecku, v Európe a takýmto spôsobom v celom svete.

Dva diametrálne odlišné spôsoby odvrátenia krízy

Je to: ozvučovanie pozície Baracka Obamu autoritnými postavami na summite G20 alebo odraz širokého konsenzu, ktorý sa vytvoril v amerických odborných kruhoch? V skutočnosti to nie je až také dôležité. To najdôležitejšie, čo je celkom očividné, je skutočnosť, že Spojené štáty a Nemecko majú diametrálne odlišné postoje, týkajúce sa spôsobu prekonania dôsledkov globálnej ekonomickej krízy a odvrátenia nových otrasov. Pre Američanov je najvyššou prioritou – ekonomický rast, v mene ktorého sa môže ďalej zvyšovať, už aj bez toho astronomická zadlženosť. Pre Nemcov je zase hlavné dať do poriadku štátne financie. Američania sú pripravení v záujme zvýšenia pôžičky pripustiť vyššiu infláciu. Nemci ju zase rovnako ako v minulosti považujú za najväčšie ekonomické zlo.

Pozícia Nemcov je podmienená trpkou historickou skúsenosťou. Nemecko už dva razy prežilo hrozivú hyperinfláciu a je tvrdo presvedčené, že povojnový rozvoj západného Nemecka bol do veľkej miery podmienený tvrdou národnou menou.

Navyše bežní Nemci posledné desaťročia aktívne šetrili peniaze a teraz majú veľké úspory, ktorým v prípade inflácie, hrozí znehodnotenie. Americkí spotrebitelia nahromadili počas nedávneho hypotekárneho boomu veľké dlhy, preto by im inflácia mohla pomôcť vysporiadať sa s týmto bremenom. Netreba zabúdať ani na to, že pre Nemecko s jeho vysoko rozvinutým sociálnym systémom rast nezamestnanosti nie je taký nebezpečný ako pre Spojené štáty.


Varovanie pred „drogovou závislosťou“

Čo však na tejto záležitosti najviac znepokojuje, je neobyčajne tvrdý, priam hrubý tón dvoch popredných amerických intelektuálov. Vzniká tak dojem, že za ich agresivitou sa skrýva neistota týkajúca sa perspektív americkej, a tým pádom aj svetovej ekonomiky. Nemecké politické, podnikateľské a akademické elity, bez toho, aby sa zriekli konsenzu týkajúceho sa nutnosti politiky prísnej ekonomiky, by mali prísť na to, prečo Američania sú takíto nervózni.

Najpikantnejšie na celej tejto transatlantickej polemike je, že tentoraz v úlohe horlivých stúpencov aktívnej štátnej pomoci podnikaniu nevystupujú nemeckí prívrženci sociálnej trhovej ekonomiky, ale americkí obhajcovia voľného trhu. Nemci prostredníctvom svojho ministra financií Wolfanga Schäubleho varujú pred skutočnosťou, že zdĺhavé stimulovanie makroekonomického dopytu prostredníctvom úverových prostriedkov môže viesť k vzniku „drogovej závislosti“.

Zdroj: inosmi.ru

© Autorské práva na preklad tohto textu patria vydavateľstvu Sergeja Chelemendika Slovanský dom, ktoré prevádzkuje stránku www.chelemendik.sk

Aby ste sa vyhli konfliktu v súvislosti s autorskými právami, prosíme všetkých, ktorí preberajú tento text, nemazať toto varovanie na konci každého článku.

Zdroj: Chelemendik.sk

júl 04, 2010 16:11 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top