Obrázok používateľa CEZ OKNO
Prečo otázke tvorby peňazí ani mnohí ekonómovia nerozumejú?

Podstata moderného peňažného systému je fenomén, ktorý sa stará o zmätok dokonca aj v kruhoch etablovaných ekonómov, ale predovšetkým u verejnosti a hlboko v radoch kritikov peňazí a úrokov: Proces tvorby moderných peňazí komerčnými bankami. Je samozrejme bez debaty úplne jasné, že komerčné banky nemôžu tvoriť žiadne zákonné platidlo, čiže žiadne štátne peniaze (mince a bankovky). Čo však môžu, je v rámci poskytovania úverov priznať príjemcovi úveru NÁROK na štátne peniaze, a ten už samy vytvoriť môžu. Je to jednoducho len prísľub banky, že majiteľovi účtu na požiadanie vyplatí hotovostné peniaze. Príjemca úveru však môže v dnešnom modernom peňažnom systéme ísť nakupovať nielen so štátnymi peniazmi, ale práve aj s týmto nárokom na nich – tak, že svoj nárok na štátne peniaze prenesie na niekoho iného – napr. bankovým prevodom.

(Teda, časť viny je možné pripísať definíciám - niektorí ekonómovia budú dokonca tvrdiť, že banky netvoria žiadne peniaze – že tvoria len úvery. V istom zmysle majú pravdu – to, čo tvoria, zákon nedefinuje ako “peniaze“. Ale jedná sa tu len akademický trik s terminológiou – ak sú na Vašom alebo na mojom bankovom konte čísla, všetci vieme, že tieto čísla predstavujú fakticky peniaze. Tieto čísla na mojom bankovom účte sú prijímané ako platba v obchodoch aj ako platba daní štátu. Sú rovnako dobré ako papierové bankovky, a preto sú peniazmi.)

Toto poňatie je mimochodom v plnej zhode s tým, čo sa učia študenti ekonómie a bankovníctva, pretože koniec-koncov sa musia naučiť ako správne účtovať. Poskytnutie úveru klientovi sa u komerčnej banky správne zaúčtuje účtovným predpisom „Pohľadávka voči klientovi oproti Záväzku voči klientovi“.

To znamená, že v tej istej sekunde, kedy vznikne na strane Aktív bilancie komerčnej banky pohľadávka voči príjemcovi úveru (totiž na splatenie úveru), zaúčtuje sa na strane Pasív tej istej bilancie Záväzok komerčnej banky voči príjemcovi úveru; Záväzok, teda záväzok vyplatiť poskytnutý úver, a síce v štátnych peniazoch. Bilancia banky je teda navýšená o sumu úveru, ale na oboch stranách vyrovnane, takže pre banku je všetko ok.

Pokiaľ by klient uplatnil svoj nárok vyplatenia úveru v štátnych (hotovostných) peniazoch, vznikla by komerčnej banke nutnosť prefinancovania štátnymi peniazmi, ovšem to len vtedy keď by si tento nárok klient naozaj uplatnil.

Ale, ak namiesto toho klient svoj nárok na štátne peniaze prenesie na niekoho iného, kto má svoj účet v tej istej banke, bilancia banky sa štrukturálne nezmení, keďže sa iba uskutoční výmena na strane Pasív v rámci položky „Záväzky voči klientom“ (jednému sa pripočíta, druhému sa odčíta). Adekvátne tomu nevznikne v tejto situácii žiadna potreba prefinancovania štátnymi peniazmi.

Inak je to, keď klient (A) svoj nárok prenesie na niekoho (B), kto má účet v inej banke: Teraz musí banka klienta A urobiť prevod do banky klienta B do určitej miery v štátnych peniazoch. Principiálne tým vzniká banke A potreba prefinancovania štátnymi peniazmi. Avšak – a to je rozhodujúce: Mnohé denné tisícky prevodov medzi bankami sem a tam sa takmer úplne vyrovnávajú. Len do tej miery, v akej tomu tak nie je, vzniká na konci bankového dňa potreba vyrovnať zostatok (saldo) v štátnych peniazoch – a samozrejme, ho aj adekvátne prefinancovať.

Komerčné banky teda netvoria žiadny zákonný platobný prostriedok, žiadne štátne peniaze. Avšak, tvoria náhradu štátnych peňazí, ktorá predstavuje takú istú kúpnu silu, môže rovnako pôsobiť na dopyt a štartovať procesy v reálnom hospodárstve ako štátne peniaze.

„Bankový účeň vie odkiaľ prichádzajú peniaze, profesor národohospodárstva to nevie!“ (Gunnar Heinsohn, nem. ekonóm a sociológ) Netýka sa to úplne všetkých profesorov, ale mnohých sa to predsa stále týka. Avšak, prečo?

Keď niekto – teraz doslova – prinesie do banky hotovostné peniaze a tam ich zloží, prizná sa mu pohľadávka a banka si to vo svojej bilancii zaúčtuje na strane Pasív ako „Vklad“. A skutočne bolo niečo vložené, takže zatiaľ je to v poriadku. Ale, v oficiálnej bilancii bánk, aj v tom prípade, keď je niekomu poskytnutý úver a dohodnutá suma mu je pripísaná na bežný účet (v rámci vyššie popísanej tvorby úverov - navýšením bilancie vo výške úveru), objavia sa tieto peniaze na strane Pasív bankovej bilancie TIEŽ pod položkou „Vklady“ na „bežných účtoch“ – hoci to nebol skutočný „vklad“. Tieto „vklady“ neprichádzajú na svet tým, že by ich niekto „vložil“ (ani hotovostne ani bezhotovostným prevodom). Jedná sa o peniaze, ktoré vznikli úplne iným spôsobom než v prvom prípade, avšak v bilancii banky sa objavia v jednom koši - akoby boli rovnocenné. A tak sa mnohí dostávajú do slepej uličky.

Bilancia, aj banková bilancia, je zachytenie stavu v istom okamihu, je v určitom zmysle „fotografiou“ finančnej situácie podniku k určitému momentu, obvykle k Silvestru (31.12.). Samotné pozorovanie bilancie, ako aj porovnávanie rôznych bilancií bánk k rozličným časovým okamihom, sa dá označiť v tom najlepšom prípade ako „statická analýza“, ktorá ale nedokáže riadne zachytiť dynamiku firmy, denné výkyvy hore a dole, smerovania a čiastočne zamotané cesty peňažných tokov. Kto sa tvrdohlavo drží výlučne bankových bilancií, tomu hrozí, že dôjde k chybnému záveru, ktorý z bilancie predsa jasne vyplýva – že „predsa museli byť najprv na pravej strane Pasív urobené mnohé vklady, aby sa potom mohli na ľavej strane Aktív poskytovať úvery“. To znamená, že momentálna snímka – bilancia – nástroj statickej analýzy – sa nevhodne interpretuje dynamicky - tým, že sa z nej nesprávne vyvodzuje chronologická postupnosť a tým aj príčinné súvislosti, ktoré sa však v skutočnosti z „fotografie“ vôbec vyvodzovať nedajú.

Aby bolo možné rozumieť dynamike firmy – a banka je tiež firma – nestačí uspokojiť sa s „fotografiami“. Aby bolo možné chápať dynamické procesy firmy, je nevyhnutné zaoberať sa samotnými týmito procesmi, pochopiť ich, sledovať ich a zobrať ich na vedomie. Preto: Aby sme mohli rozumieť tomu, čím sú vlastne naše moderné peniaze a odkiaľ prichádzajú, predovšetkým však, aby sme mohli posúdiť, čo je na tom dobré alebo zlé a čo je treba zmeniť, je nevyhnutné zaoberať sa výrobnými postupmi produktu „moderné úverové peniaze“ v zodpovedajúcich miestach výroby tohto produktu – a to sú v prvom rade komerčné banky. Iste nie je potrebné preniknúť úplne do všetkého, ale do toho najdôležitejšieho rozhodne áno, a to najdôležitejšie zo všetkého je tvorba úverových peňazí.

Irving Fisher (1867-1947), jeden z najznámejších ekonómov vôbec, ktorého aj dnes cituje súčasný šéf FEDu Bernanke a ktorého nositeľ Nobelovej ceny James Tobin označuje za najväčšieho amerického ekonóma všetkých čias, sa pod vplyvom následkov prvej svetovej krízy 1929-33 (bola to celkom jasne nie jediná a nie posledná kríza) veľmi znepokojoval kvôli úverovej tvorbe peňazí a roli obchodných bánk. V jeho poslednej knihe „100%-peniaze“, ktorú je možné nazvať aj jeho posledným odkazom (a nielen preto, že je posledná), došiel k záveru, že problém spočíva v tom, že štát si nechal odňať svoje výhradné právo na tvorenie verejných peňazí a že ho nechal prejsť do súkromných rúk.

Najväčšia časť platobných prostriedkov – 90-95% – nie je vyrábaná štátnou inštitúciou, ale súkromnými bankami „prostredníctvom istého druhu kúzelníckeho triku.“

Fisher preto žiadal znovuobnovenie výhradného práva štátu tvoriť peniaze a púšťať ich do obehu - 100% štátne peniaze (nielen 5% ako máme dnes), a dáva k tomu konkrétne návrhy: „Podstata 100%-ného plánu spočíva v nezávislosti peňazí od úverov. Proces tvorby a ničenia peňazí musí byť oddelený od bankových obchodov. Pozitívnym vedľajším účinkom bude, že sa banky stanú bezpečnejšie. Ale najdôležitejším efektom bude zabránenie veľkým rozmachom a depresiám.“

Autor: Thomas Betz

Zdroj: www.monetative.de

Preložil: Mira

Prevzaté z: Dôležité.sk

Rubriky: 
november 19, 2009 05:59 dopoludnia
  • krát komentár

1 krát komentár

  1. Obrázok používateľa student
    studentnovember 20, 2009 08:44 dopoludnia

    Komentár: 

    Budu citovat ze zásipu z přednášky:
    "Nazastupitelnou úlohou CB je oblast emise bezhotovostních prostředků prostřednictvím OB(multiplikátor běžných vkladů)
    Podle vzorce: změna depozit/PMR(%)"

    Pokud je budeme předpokládat úrokovou míru 10% pak se z tisíci koruny dá vytvořit 10000 prakticky okamžitě.
    Pokud vám to příde šílený takhle vařit peníze tak nezoufejte protože i běžné papírové peníze jsou nic, nejsou kryty absolutně ničím a jejich hodnota je maximálně cena na její výrobu. Peněžní systém ja založen na respektování bezcených papírů a bezvýznamných elektronických dat lidmy.

 

 

Top