Obrázok používateľa CEZ OKNO
Smer globálna mena?

Analytici sa hádajú, či má v prípade pokračujúcich finančných a hospodárskych turbulencií menšiu či väčšiu nádej na prežitie dolár alebo euro. V neprospech dolára hovorí inflačná politika americkej centrálnej banky, nesplatiteľné a stále vzrastajúce zadlženie verejného aj súkromného sektora či miestny priemysel devastujúci obchodný deficit. K optimizmu neprispieva ani nedávna dohoda medzi Čínou a Ruskom, že ich vzájomný obchod nebude prebiehať v dolároch, ale vo vlastných národných menách.

Budúcnosť eura sa však nejaví o nič lepšie. Výbušná situácia v Grécku, Írsku, Portugalsku, Španielsku, Taliansku a najnovšie aj v Belgicku môže eurozónu priviesť na pokraj rozpadu. Nikoho by neprekvapilo, keby si Grécko tajne tlačilo drachmy, aby bolo na život mimo eurozóny aspoň trochu pripravené.

Nie som ekonóm, a preto sa neodvážim prorokovať, ktorý z možných scenárov je pravdepodobnejší. Keď však čítam o tom, že prehlbujúca sa finančná a hospodárska kríza ženie svet do nebezpečenstva menovej vojny, začínam o týchto otázkach rozmýšľať nie striktne ekonomicky, ale predovšetkým politicky. Nebezpečenstvo pre slobodu, spravodlivý spoločenský systém a kresťanský charakter Západu - z ktorého aj tak zostávajú len trosky - predstavuje globalizácia, spojená s centralizáciou hospodárskej a politickej moci. Najprv len v rámci jednotlivých svetadielov, neskôr aj na planetárnej úrovni. Dokazujú to aj vážne myslené návrhy na vytvorenie jedinej svetovej meny, čo by si vyžiadalo zjednotiť svet aj politicky. S týmito návrhmi neprichádzajú nejakí diletanti, ale Inštitút medzinárodných financií, združujúci približne 420 najväčších bánk a finančných inštitúcií sveta, a odbor Medzinárodného menového fondu, zaoberajúci sa strategickými otázkami. MMF navrhuje vznik globálnej banky, ktorá bude spravovať svetovú menu. Touto menou však nebude ani dolár, ani euro, ale bancor. Zúčtovacia menová jednotka, o ktorej sníval už John Maynard Keynes na konci 2. svetovej vojny. Neviem, ako by bolo možné v prípade uskutočnenia tohto plánu ochrániť štátnu suverenitu jednotlivých krajín. Veď na faktickú stratu zvrchovanosti stačí byť členom eurozóny. Gréci či Íri môžu svojim vládam nadávať a aj keby ich v predčasných voľbách vymenili, ak chcú zostať v štruktúrach viazaných na euro, aj tak im bude vládnuť niekto úplne iný.

Neostáva nič iné len konštatovať, že povaha súčasnej finančnej krízy vedie k tomu, aby sa riešila na úrovni presahujúcej právomoci národných štátov či regionálnych organizácií. Rozhodne je to najjednoduchší spôsob, ako krízou postihnuté obyvateľstvo presvedčiť o potrebe globálne riadeného hospodárskeho a politického života, tohto novodobého otroctva. Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú... Alebo sa už nepamätáte, ako Írom nahovárali, že keď v referende schvália Lisabonskú zmluvu, zachráni ich to pred inak nevyhnutným hospodárskym úpadkom?

Michal Semín

Zdroj: Mesačník EXTRA PLUS, www.extraplus.sk

december 08, 2010 21:49 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top