Obrázok používateľa CEZ OKNO
55 miliárd dolárov na kybernetickú vojnu

DER STANDARD | Stavby z pálenej tehly sú idylicky rozložené. Bývalé baraky cárskej armády pri jazere Ülemiste boli promptne renovované a vybavené najlepším IT vybavením. Na rozdiel od cárskych jednotiek bojujú vojaci, ktorí tu teraz slúžia, už nie s puškami a kanónmi. Toto „Nato Cyber Defense Center of Excellence“ v Tallinne operuje na poli, kde nepadajú žiadne výstrely – tam, kde sú nasadené počítačové zbrane.


Každý konflikt bude v budúcnosti vybojovaný aj v kybernetickom priestore

 

 

Estónsko obeť kybernetickej vojny

Nie je žiadnou náhodou, že toto centrum stojí v Tallinne. V roku 2007 bolo Estónsko obeťou veľkého kybernetického útoku. Estónska vláda nechala vtedy ruský pamätník z 2. svetovej vojny, bronzového vojaka, premiestniť z centra mesta na jeden vojenský cintorín. Došlo k výtržnostiam na uliciach – a k masívnemu preťaženiu estónskych dátových sietí, ktoré vládu, ako aj súkromné podniky na niekoľko dní ochromili. Estónsko označilo za vinníka Rusko a vyhlásilo, že servery, z ktorých boli masovo odosielané z Moskvy. Kremeľ dementoval akúkoľvek účasť.

 

"Začiatok novej éry"

Estónsky minister obrany Jaak Aviksoo rozpoznal v tomto útoku na dáta napriek tomu "začiatok novej éry". Pretože tieto útoky ukázali, ako efektívne, bezhlučne a čisto môže byť vedená vojna v dátových sieťach (cyber warfare). US thinktanky, ako Center for Strategic and International Studies (CSIS) vo Washingtone v tom vidia dokonca bezpečnostno-politickú zmenu paradigmy, akú priniesli naposledy atómové zbrane v rokoch 1940-tych.

Len jeden rok po tallinskej akcii vystavala - údajne - Moskva svoju zručnosť na tomto poli výrazne dopredu. V Gruzínskej vojne v lete 2008 sprevádzala akcie ruskej armády na pevnine, vode a vo vzduchu, kybernetická operácia. Webové stránky vlády v Tbilisi boli mŕtve, práve tak gruzínska komunikačná infraštruktúra.

 

Nebolo možné preukázať žiadne priame prepojenie

Aj vtedy sa nedal dokázať žiadny priamy kontakt k Rusku. Dátová stopa sa stratila u hackerov v okolí organizovanej kriminality, ktorá zrejme len náhodou najlepšie vedela o timingu a cieľoch Rusov v Gruzínsku. "Takto kybernetické útoky budú v budúcnosti sprevádzať väčšinu konfliktov, keď tieto budú eskalovať", povedal John Bumgarner z US-Cyber Consequences Unit, nezávislého výskumného ústavu v Severnej Karolíne, ktorý tento prípad vyšetroval.

Že táto téza má svoje opodstatnenie hovoria čísla a fakty: mimo Rusov sú v súčasnosti na čele kybernetickej vojny USA, Čína a Izrael. Celkove bežia v 140 štátoch na celom svete programy dátovej vojny. Predovšetkým USA masívne nastúpili: v minulom roku bolo zriadené vlastné kybernetické veliteľstvo, ktorému predsedá šéf tajnej služby NSA, štvorhviezdičkový generál Keith Alexander. 55 miliárd dolárov bolo investovaných, tisícky hackerov bolo prevzatých do štátnej služby – predovšetkým preto, "pretože sme celosvetovo najzraniteľnejší cieľ číslo 1“, hovorí expert CSIS James Lewis, ktorý pre Obamovu vládu vypracoval strategický plán (Securing Cyberspace for the 44th Presidency). Denne má dochádzať k státisícom útokov na zariadenia USA.

 

Za útokom údajne Čína

Ide predovšetkým o vojenskú a hospodársku špionáž, ako aj o ochranu vitálnych infraštruktúr ako sú komunikačné nervy a energetické zásobovanie. Hackeri čínskej Ľudovej armády mali pri pokuse, inštalovať do elektrizačnej siete spolkového štátu Florida škodlivý softvér. Pri veľkoorganizovanom kybernetickom útoku na Google v decembri 2009, ktorý US-ministerka zahraničia Hillary Clintonová začiatkom roka v jednom svojom dôraznom prejave pranierovala, boli Číňania zameraní aj na e-mailové kontá.

Kto je v tejto vojne nepriateľom a priateľom, kto bojovníkom, sa ťažko zisťuje – so všetkými následkami. Napríklad odstrašovanie tu funguje len podmienečne, hovoria experti, pretože útočník má vždy väčšiu výhodu, ako pri nukleárnych útokoch. Preto aj Obama stavia na preventívnych úderoch v kybernetickom priestore.

 


Na druhej strane sa pred nedávnom nechal počuť šéf Cybercomu Alexander, že USA sú pripravené, medzinárodne limitovať kybernetické operácie. Rusko žiada už dlhšiu dobu, analogicky k nukleárnemu režimu, istý druh kybernetickej odzbrojovacej dohody pri OSN.

 

 

Christoph Prantner/DER STANDARD, Printové vydanie, 7./8. 8. 2010

55 Milliarden Dollar für den Cyberkriege

http://derstandard.at/1280984155231/55-Milliarden-Dollar-fuer-den-Cyberk...

 

Zdroj: protiprudu.info

 

Sekcie: 
august 10, 2010 11:49 dopoludnia
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top