„Dnes je Matica slovenská uzavretá do seba, národu a najmä mladým Slovákom sa stratila v hmlách neviditeľnosti a z toho plynúcej nepotrebnosti. Prišiel teda čas, aby sme Maticu obrodili po každej stránke, a to duchovne i hmotne. Pod nový matičný plášť musíme priviesť najmä mladých, Matica sa musí stať alternatívou pre tých, ktorí sa bez nej pripoja k mase konzumentov sladkastých ponúk moderného sveta. Ktorí sa stanú ľuďmi bez koreňov a bez cieľov, kôpkou otrockých koží. Inej cesty niet, len otvoriť Maticu pre všetkých. Potvrdením jej osožnosti v týchto rokoch nemôže byť nič iné ako stotisícová členská základňa.“
O živote našich predkov hovorí 23-tisíc rokov staré umelecké dielo, soška Venuše z Moravian či mince - biateky spred dvetisíc rokov, razené v starom centre našich predkov, v Bratislave.
V Nitre už v roku 828 vysvätili prvý kostol v strednej Európe. V roku 863 prišli Konštantín a Metod zo Solúna na pozvanie našich vladárov. Náš jazyk sa stal štvrtým bohoslužobným jazykom sveta. V Nitre ustanovil pápež biskupstvo už v roku 880, a nášho najslávnejšieho kráľa Svätopluka korunovali pápežskí legáti v roku 885. Prvé slová napísané v staroslovenčine sú Iskoni bie slovo, Na začiatku bolo slovo. Život slovenský, to je teda tisícročiami a kresťanstvom ovplyvnený spôsob života, založený na ohľaduplnosti, trpezlivosti, húževnatosti a spravodlivosti. Toto sú naše erbové charakteristiky, toto je slovenskosť podľa vôle Božej.
Alternatíva ku konzumu
V najťažšom období našich dejín, na konci 19. storočia sa slovenskosť uchovala v srdci Európy len vďaka Matici slovenskej. V jej prvých stanovách z roku 1863 sa píše, že „Slovenská Matica je jednota milovníkov národa a života slovenského". Aby mohla vzniknúť symbolicky na tisíce výročie príchodu Konštantína a Metoda, bolo treba zozbierať peniaze. Maticu nepodporovala uhorská vláda rovnako, ako ju nepodporovali v cudzom záujme pracujúce vlády po 2. svetovej vojne. Od tisíceho výročia príchodu solúnskych bratov už uplynulo 147 rokov, počas ktorých Matica bola i nebola - lebo nemohla byť, záštitou slovenskosti, pričasto jej v tom bránili. Dnes by ňou byť mala, lebo ňou byť môže, ba musí. V časoch, keď peniaze stratili svoj pôvodný zmysel a ktosi chce, aby sa stali jedinou modlou, má Matica nanovo úlohu byť záštitou národa a života slovenského.
Je ňou?
Obávam sa, že nie. Dnes je Matica slovenská uzavretá do seba, národu a najmä mladým Slovákom sa stratila v hmlách neviditeľnosti a z toho plynúcej nepotrebnosti.
Prišiel teda čas, aby sme Maticu obrodili po každej stránke, a to duchovne i hmotne. Pod nový matičný plášť musíme priviesť najmä mladých, Matica sa musí stať alternatívou pre tých, ktorí sa bez nej pripoja k mase konzumentov sladkastých ponúk moderného sveta. Ktorí sa stanú ľuďmi bez koreňov a bez cieľov, kôpkou otrockých koží. Inej cesty niet, len otvoriť Maticu pre všetkých. Potvrdením jej osožnosti v týchto rokoch nemôže byť nič iné ako stotisícová členská základňa.
Neistá istina
V minulosti sa matičné aktivity financovali zo zbierok, v slávnych časoch Jozefa C. Hronského živila Maticu predovšetkým Neografia. V súčasnosti Matica hospodári s vlastným majetkom (sú to napríklad peniaze, cenné papiere, iné nehnuteľné veci, ako aj iné majetkové práva) a s majetkom štátu (na nakladanie s ním sa vzťahuje zákon o správe majetku štátu). Na plnenie úloh Matice sa jej poskytujú dotácie a účelové dotácie zo štátneho rozpočtu a s nimi hospodári podľa zákona o rozpočtových pravidlách. Tak hovorí zákon. Časť peňazí, z ktorých Matica financuje svoje potreby, získava teda zo svojich podnikateľských subjektov, predovšetkým z Neografie, ďalšiu časť donedávna získavala z úročenia Národného pokladu, o ktorý sa starala Nadácia Matice slovenskej - v skutočnosti však už od roku 2002 nematičný subjekt, s Maticou spojený len svojimi funkcionármi, a tretiu časť dostávala od štátu, a to rozdielne podľa aktuálneho rozhodnutia parlamentu či ministerstva kultúry, v princípe však nesystémovo. Akú máme istotu, že náš „šetriaci" štát poskytne Matici dotácie či účelové dotácie bez toho, aby sa z akejsi náhodnosti stal systém?
Cestou časom sa matičné vedenie nielenže opotrebovalo, ale akoby stratilo prehľad o každom cente matičného majetku. Keďže obroda Matice nemôže obísť chlebovú postať, čaká nás úloha priviesť na pravú mieru všetko, čo súvisí s peniazmi. Správny hospodár nakladá s majetkom nanajvýš obozretne bez toho, aby neustále zdôrazňoval, že „istina Národného pokladu je nedotknuteľná" a zároveň ju vložil do riskantného obchodu. Práve preto sú dnes najviac ohrozené akcie matičnej základne financované donedávna prostredníctvom nematičnej Nadácie Matice slovenskej. Tá vložila „nedotknuteľnú istinu" Národného pokladu „v sume 763 460,14 € (23 miliónov Sk) do cenných papierov - zmenky Podielového družstva Slovenské investície, kde sú zmluvne dohodnuté ročné výnosy 8 percent. Ďalšie voľné finančné prostriedky v celkovej sume 172 608,47 € (5 200 000 Sk) sú uložené takisto v zmenkách PDSI". Podľa Výročnej správy o činnosti nadácie za rok 2009 (SNN č. 30 - 31/2010) ide teda dovedna o 28,2 milióna korún, 936-tisíc €, ktoré sú prinajmenšom ohrozené, ak nie stratené. Vie sa o problémoch PDSI, v ktorom významné slovo mali aj funkcionári Matice. Sú ohrozené aj prostriedky Matičného fondu? Aj prostriedky, ktoré Matici zverili zámožní krajania?
O tom, že Maticu reprezentujúci funkcionári zle investovali, píšu aj americké krajanské noviny. A u nás doma, žiaľbohu, viac o peňažných problémoch Matice informujú bulvárne plátky ako matiční predáci. Navyše v Matici je finančná kontrola, ktorá je zvedavá na nakladanie s peniazmi, ktoré Matica dostala od štátu. Komu pomôže zakrývať si oči, či pchať hlavu do piesku na spôsob pštrosa? Ján Evanjelista to napísal jasne: Poznáte pravdu a pravda vás oslobodí (Ján 8,32).
Niesť zdedenú štafetu
Je nevyhnutné preskupiť matičné financie tak, aby mohli byť podporené matičné akcie organizované po línii miestnych či mládežníckych odborov (členskej základne), akcie odborno-vedeckého charakteru a napokon aj režijné náklady, teda platy funkcionárov a zamestnancov od ústredia až po domy Matice, náklady na udržiavanie budov a majetku. Je prirodzené, že prednosť má mať to, prečo Matica vznikla: podpora slovenskosti, národa a života slovenského.
Musíme sa pokúsiť aj o záchranu aspoň časti peňazí z Národného pokladu. Nie však prelievaním veľkých súm z „bežného účtu" Matice do nematičnej Nadácie Matice slovenskej. Sú len dve možnosti: buď vymoženie zmenkovej pohľadávky, alebo jej speňaženie za cenu určitej straty. Ak Pánboh dá, možno sa aspoň časť stratených či ohrozených peňazí zachráni. Sami sebou zvolení funkcionári Nadácie MS budú mať čo robiť do roku 2015, aby nevyšla nadácia na psí tridsiatok! Mala by to byť dostatočná výstraha pre matičné hnutie, že cez neuvážené podnikanie cesta do matičného neba nevedie, že k peniazom, aj matičným, sa treba správať obozretne. Pretože peniaze - aj matičné - sú ako plachá srnka. Ak chceme, aby sa Matica naďalej nestrácala v hmlách neviditeľnosti, potrebuje a bude potrebovať aj peniaze a mala by ich využívať zmysluplne, efektívne, ale aj obozretne. Ako to robí každý rozumný hospodár s vlastnými peniazmi.
Len takto ponesieme ďalej zdedenú štafetu po našich predkoch, ak oslovíme slovenskú verejnosť prostriedkami 21. storočia. Všetkými existujúcimi nositeľmi informácií, prostredníctvom televízie a internetového denníka. Naša verejnosť má predsa právo aj na iné ako bulvárne informácie. Naša Matica by sa mala dostať na obrazovku verejnoprávnej televízie a do éteru prostredníctvom verejnoprávneho rozhlasu.
Matica musí podporovať neformálne akcie, ktoré potešia našu slovenskú mládež žijúcu vo vlasti i v zahraničí. Tú mládež, ktorá si osvojí matičné myšlienky skôr prostredníctvom činov a mladíckej veselosti ako vznešených slov. Mladých akiste osloví prvok súťaživosti pri podpore folklóru i amatérskeho divadla, ale aj pri odhaľovaní tajov našej histórie a súčasnosti esejami vypracovanými našimi vysokoškolákmi a stredoškolákmi. Súťaže od okresov až po celoštátnu úroveň organizované matičnými orgánmi každoročne vyvrcholia na augustových martinských slávnostiach, na matičnom galavečere, ktorý priamym televíznym i rozhlasovým prenosom zažije celé Slovensko. Matica podnieti vznik nových umeleckých i vedeckých diel, podporujúcich národ a život slovenský, už teraz má na to dostatok možností. Zriadenie matičného televízneho štúdia a možno aj matičného divadelného súboru tieto možnosti ešte rozšíri.
Malo by byť našou svätou povinnosťou postaviť v mestách a dedinách sochy našim svätcom, kráľom, vojvodcom a mysliteľom na trvalú pripomienku dávnej slovenskej histórie a kresťanských koreňov. Budeme mať ambíciu spájať mladých krajanov v zahraničí s ich vlasťou a pokúsime sa aj o zachovanie cenného materiálneho dedičstva odchádzajúcich krajanských generácií jeho sústredením v matičnom centre, v Martine. Matica si ako celoslovenská inštitúcia musí klásť za cieľ aj upevnenie pocitu spolupatričnosti všetkých slovenských občanov. Martin sa pritom musí stať naozajstným tlčúcim srdcom kultúrneho Slovenska.
Dnes sa na nás pozerá naša história i naša budúcnosť. Verím, že Matica slovenská na základe svojich každodenných aktivít bude príťažlivou alternatívou v každej oblasti spoločenského života, ak skutkami dokáže, že jej naozaj ide o slovenskosť, ktorá má duchovnú hodnotu a peniazmi sa vyčísliť nedá. Matici a v Matici naozaj nemôže ísť o nič menšie, ako je národ a život slovenský.
Ing. Marián Tkáč, PhD.
kandidát na predsedu Matice slovenskej
(Nadtitulok a medzititulky redakcia Extra plus)
Zdroj: Mesačník EXTRA PLUS, www.extraplus.sk
Obraz: Ivan Pavlisko „To je zem naša, daná Slovänom od Boha!“
