Obrázok používateľa CEZ OKNO
John Anthony West: Uvažujme o Kalijuge 3

Zaznamenaná v grafe, história Egypta neukazuje dlhý, stály, postupný zostup (od slávy Veku Pyramíd po Ptolemaiovskú morálnu a umeleckú dekadenciu až k zániku Egypta ako koherentného celku pod Rímskou nadvládou). Graf skôr ukazuje sériu vĺn s brázdami viac alebo menej rovnakými, a každý vrchol spravidla nižší než ten predchádzajúci – ako vlny na pláži po búrke. Ale nepopierateľne je vo svojej výške veľmi skoro po svojom začiatku (trochu ako štart automobilovej technológie s prvým vozom bez koní, s postupom za pár rokov k Ferrari z roku 2005 a potom postupne vracajúc sa späť k Fordu modelu T).

 

Zostup je pripisovaný kombinácii týchto faktorov: roky hladomoru a nefungujúce povodne na Níle možno priniesli koniec Starej ríše asi v roku 2.300 p.n.l. (Zaujímavá alternatívna teória hovorí, vraj to bol zásah asteroidu alebo kométy, nejaký druh väčšej, ale lokalizovanej udalosti, ktorá zničila nielen Egypt, ale spolu s ním väčšinu Stredného Východu). Ďalej, nadradenosť egyptského vojska bola spochybnená a neskôr bolo porazené bojachtivejšími (rozumej „progresívnymi a modernými”) civilizáciami Anatólie (moderné Turecko), neskoršie Mezopotámiou na východe a ešte neskôr Gréckom na severe. Súbežne, interná centralizovaná politická, umelecká, morálna a náboženská autorita bola narúšaná zvnútra. Jedna pomocná (a príťažlivá) teória tvrdí, že významnú úlohu zohralo používanie a zneužívanie čiernej mágie. Niet pochýb o tom, že mágia bola v Egypte rozšírená (a vlastne stále je).

Civilizácie prichádzajú a odchádzajú; vieme, že Rimania, Svätí Rimania, (asi tak svätí ako je kompletné Lehnerove dielo "Kompletné pyramídy"), Mongoli, Moguli, Holanďania, Francúzi, Briti – všetci sa usadili, vždy silou, panovali krátko (podľa staroegyptských štandardov), zoslabli a definitívne padli. Tak kde je tá údajná záhada?

Leží v rozpoznaní chybného záveru štandardného vedeckého hodnotenia egyptskej sofistikovanosti, ktoré je vlastne úmyselným cvičením v akademickej nedbanlivosti. Pokiaľ je Egypt videný ako druh veľkolepého (ale primitívneho) prechodu ku Grécku, vedúceho napokon (prerušovanými, ale identifikovateľnými stupňami) k nášmu súčasnému stavu technologickej odbornosti, neexistuje žiadny problém a žiadna záhada. Ale akonáhle hodnotenie korešponduje s realitou, tak vyvstanú problémy a vynorí sa záhada.

Prostredníctvom práce Schwallera de Lubicz, Giorgia de Santillana a Herty van Dechend (Hamletov mlyn) a mnohých ďalších opatrných odborníkov za približne posledných 50 rokov, je teraz jasné, že nielen staroveký Egypt, ale staroveké civilizácie po celom svete, boli oveľa sofistikovanejšie než spoločnosti, ktoré ich nasledovali. Inými slovami, niekoľko tisíc rokov, ktoré sú nazývané pokrokom, je vlastne regresom. Naozaj, sú to len veľké pokroky v našom súčasnom kozmologickom a vedeckom chápaní, ktoré umožnili týmto učencom rozpoznať, že Starovekí mali tiež tieto vedomosti; a že sú zapísané v ich mytológii a symbolizme ich chápania matematiky, ich astronómii/astrológii a v ich náboženstve.

Od egyptskej Starej ríše až donedávna, šla civilizácia nadol, nie nahor; tak prosté to je.

Môžeme ten degeneratívny proces v Egypte sledovať fyzicky; je vpísaný do kameňov a je neklamný. Ten istý príbeh je vyrozprávaný v mytológiách a legendách prakticky všetkých ďalších spoločností a civilizácií na celom svete.

Toto je pre našu Cirkev pokroku definitívnym kacírstvom. Pokrok nejde priam od primitívnych predkov k „chytrým-starým-Nám“ s našimi bábkovskými hlavami a zbraňami hromadného ničenia, našimi dopravnými zápchami a znečistenými moriami, oblohami a krajinami. Existuje iný, a oveľa realistickejší spôsob, akým sa dá na históriu pozerať. Platón hovoril o cyklických Vekoch: Zlaté, Strieborné, Bronzové a Železné (alebo Temné) Veky; cyklus ako forma vlny – nie rovnej línie. Podobné chápanie odrážajú prakticky všetky iné staroveké záznamy.

Najznámejší a zďaleka vrcholne najkomplikovanejší z týchto systémov je hinduistický, so svojím cyklom Júg, ktorý súvisí s Platónovou predstavou štyroch definovateľných Vekov (hinduistická Kali Juga – náš súčasný Vek – korešponduje s Platónovým Železným, alebo Temným Vekom). Avšak problémom hinduistickej verzie je časový rámec tradične aplikovaný na samostatné veky: stovky tisícov, alebo dokonca miliónov rokov.

Bez ohľadu na to, ako sa archeológovia môžu vo svojich chronológiách interpretácií Starovekých mýliť, je ťažké si predstaviť, že sa môžu mýliť až tak! Nie je to tak dávno, čo som sa stretol s málo známym dielom ohľadom cyklu Júg, ktoré sa hodí k môjmu cyklu štyroch stupňov v rámci vyše 20.000-ročného cyklu precesie rovnodenností. Niet pochýb o tom, že Starovekí si jav rovnodennosti plne uvedomovali, a považovali ho za záležitosť rozhodujúceho významu, len je ťažké vidieť, prečo. Teraz verím, že integrácia cyklu Júg s rovnodennosťou môže byť kľúčom k pochopeniu, prečo ju Starovekí považovali za tak dôležitú, a tiež snáď vypočítať s určitou presnosťou, kde sa v tom cykle nachádzame.

 

- pokračovanie -


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

John Anthony West

Článok vyšiel v New Dawn No. 97 (júl-august 2006)
http://www.newdawnmagazine.com/articles/consider-the-kali-yuga

Preklad: PH

Korektúry: Sokol

exkluzívne.cez.okno


 

Súvisiace:

Egypt - Odhalenie
http://www.cez-okno.net/zakazana-egyptologia

 


marec 19, 2015 16:12 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top