Obrázok používateľa CEZ OKNO
NEVIEM...

Dni v hlavnom meste nám pripomínajú naše dobré chvíle v Andalúzii... Je babie leto roku 2010, krátko po splne Mesiaca a veľkej jesennej rovnodennosti... Sedíme na terase kaviarničky; tu však nepočuť španielčinu: počuť maďarčinu mestských Rómov, muzikantov, pokrik povaľača Džepota, ktorý sa na rohu rozpráva sám so sebou, či hrkotanie koliesok cestovného kufra, ktorý ktosi unavene ťahá po dlaždiciach ulice... Okolo prejde predavač novín s tým jeho typickým tenorom, alebo černošský predavač rezbárskych výrobkov vám vnucuje svoj tovar... Od vedľajších stolíkov počuť rozhovory umelcov a potom preletí malá helikoptéra, a hlučne sa mihne vo výseku oblohy, ohraničenej šikmými líniami striech starého mesta...

Je tu s nami Owl Dancer... Otázka kam toto zvláštne stretnutie povedie ostáva mimo logiku... Prišiel na Vlne Času Terrence McKennu, ale aj na sovích krídlach strážcov tajomstva dávnych obyvateľov New Mexika... Hovoríme spolu o oddávaní sa, vzdaní sa...

Chodíme mestom: hrad, Slavín, či Sad Janka Kráľa a lavička, kde som sedával, ešte keď naše stretnutie bolo iba ilúziou a snom; pred nami tri platany so žltnúcimi listami a Owl Dancer v plnej realite, sediaci medzi mnou a Payou...

V sobotu ráno sedeli na školskom plote dve vrany – čakali, až sa s Payou priblížime tesne k nim a potom odleteli... V nedeľu sa počasie zhoršilo – vietor, dážď a zima... V ten istý deň ostal Owl Dancer v apartmáne pod Slavínom sám.

V pondelok som sa s ním však znova stretol na lavičke pred Leviou fontánou a čakali sme spolu na Payu, dokedy sa objaví, kráčajúc krížom cez nástupný ostrovček električky... Potom sme sedeli všetci traja v „našej“ kaviarničke; stoly i stoličky boli prvýkrát po letnej sezóne spratené, zviazané kovovou retiazkou a zamknuté zámkom... Barmanka nám však ochotne dovolila rozložiť stolík a tri stoličky; boli sme jedinými zákazníkmi na prázdnej letnej terase...

Všetci traja cítime, že dni – také aké bývali – práve končia...

Cítime ZMENU... NIET POCHYBNOSTÍ.

AKÁ TO BUDE ZMENA?

O pár dní odchádzame do hôr...

Cítim, že ešte pred tým by som mal čosi napísať na svoj blog; čo je teraz také podstatné, aby som to zverejnil? Uzatvorila sa kapitola leta roku 2010; to je celkom jasné... Cítime však, že sa u z a t v á r a aj iná, širšia a rozsiahlejšia kapitola...

Čo sa nás týka, bol to príbeh, ktorý začal príchodom do hlavného mesta vo februári roku 2007 a ktorý trvá dodnes... Príbeh putovania ZO San Pedra opačným smerom; cez minulosť rovno na centrálne námestie hlavného mesta a k fontáne s levom...

A NA LAVIČKU.

NA LAVIČKU V TIENI...

Sedáva na nej už len Pán Spevák a azda raz za čas aj starý Dongo...

A čoraz viacej bezdomovcov...

Fontána celé leto nefungovala – opravovali ju; holuby v rekordných horúčavách tohto leta nemali čo piť... Potom urobili nový okraj kruhového bazéna a nanovo natreli starobylé nápisy...

„Jak to bude, keď nám zatvoria tú tržnicu?“ pýtali sa starci na lavičke v roku 2008...

Tak teraz už viem, ako to bude...

Najprv príde výstava o magickom Tibete... Vstupné bude 7 Eur...

Bude trvať niekoľko mesiacov, ak by to bolo pred desiatimi rokmi, som tam - no teraz už na ňu nepôjdem... Potom tam bude prebiehať veľká česko-slovenská šou LETS DANCE so zatiaľ veľmi populárnou Adelou Banášouvou... Teraz, v pondelok, sedíme s Owl Dancerom na tej istej lavičke, čakáme Payu a pozorujeme dodávky, ktoré privážajú do priestorov Tržnice zvukovú a svetelnú techniku... Bezdomovkyne za našimi chrbtami nahlas vykrikujú – pýtajú od nás cigaretu a keď poviem, že nefajčíme, počujem z ich strany: „Lakomí sú ludé! Lakomí!“

Pán Spevák už v roku 2010 nebude spievať! Pani Baba nepríde ani raz na lavičku, ale ani pani Manda a jej kamarátky... Nepríde ani pán Starostlivý, nevidel som ani Kavaléra... V uličkách stretám pána Pavla – je však oveľa smutnejší...

Život pred Starou Tržnicou sa zmenil – ustal a vytratil sa...

Babie leto roku 2010 uzatvára sezónu leta... Mám písať, zverejňovať, alebo azda čakať, ako sa toto všetko vyvinie?

Znamenia sveta mi hovoria, že sme blízko pri cieli našej Cesty zo San Pedra naspäť v čase... Znamenia mi hovoria, že v tomto Bode Časopriestoru /okolo jesennej rovnodennosti roku 2010 za veľmi silného splnu Mesiaca/ sa stretajú mnohé a mnohé Cesty...

Znamenia mi hovoria, že sme v Uzlovom Bode – v bode Rozhodnutí, ktoré musí učiniť každý – a nielen my traja v centre tohto mesta.

Na rozdiel od situácie v San Pedre roku 2003, teraz už niet kam sa vracať... Niet minulosti, do ktorej by sa dalo navrátiť...

NIET CESTY NASPAŤ...

Je len Cesta Vpred; Cesta Novosti, neprebádaná Cesta...

Čo napísať v tejto situácii?

Sám neviem.

Neviem.

Naozaj neviem...

Azda to niekoho, kto odo mňa, ako autora tohto príbehu očakáva rozumové východiská nepletie; ono „neviem“ nie je prejavom môjho zabudnutia, ale práve naopak; práve som si spomenul na všetko...

Spomenul som si na svoju cestu až sem.

Spomenul som si na všetky poznania, ktorými som prešiel /hoc aj to tibetské/ a ktoré ma posúvali až do tohto bodu...

Spomenul som si na svoje dávne sľuby – a uvidel som zároveň dôsledky rozhodnutí, ktoré som počas svojho života učinil... Spomenul som si a preto viem, že nič neviem.

Toto „neviem“ v sebe obsahuje prísľub všetkých možností... Toto „neviem“ v sebe obsahuje nekonečne rozsiahly priestor; oveľa rozsiahlejší, ako si dokážeme predstaviť – naše minulé „viem“ nám ho totiž nesmierne zúžilo a zablokovalo nás pred vstupom do Večnosti...

Naše „viem“ je našou minulosťou; všetko čo v i e m je súčasťou mojej minulej skúsenosti; všetko čo „neviem“ však leží predo mnou...

Večer je na terase už chladno – pijeme druhý čaj, no hreje nás stĺp čírej a jasnej a koncentrovanej energie; n e p o c h y b u j e m e, lebo sme sami sebe dôkazom. Ide nás odprevadiť po Šafko; ukážem mu priečelie Univerzity, a vysvetlím, ako sa dostane naspäť k prezidentskému palácu, kde má svoj spoj... Objímeme sa všetci traja, napriek tomu, že autobusár nervózne trúbi, lebo by rád stíhal svoj harmonogram...

Zajtra sa znova stretneme na tom istom mieste; už len tri dni do odchodu, povie Owl Dancer a ešte raz nám zakýva...

 

Karol Hlávka

 

Zdroj: antiluzia.blogspot.com

 

október 07, 2010 14:15 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top