12 ROKOV CEZ OKNO, ďakujeme za priazeň a podporu

V najbližších dňoch budeme testovať nový design portálu, ospravedlňte občasnú nedostupnosť (najmä v nočných hodinách), vďaka za porozumenie

     

Obrázok používateľa CEZ OKNO
SLNOVRAT ROKU 2010 – ROZHODNUTIE PRE KVANTOVÝ SKOK

Sme navyknutí držať sa istôt: ak nemáme dopredu veci „poistené“, neideme do nich. Nechceme byť „prvolezcami“, priekopníkmi nových ciest – máme nesmierny strach z toho, či to vyjde, či si nevykrútime krk, nespadneme na chodníčkoch, ktoré pred nami ešte nikto nepreskúmal... A predsa na to – aby mohla prísť „novosť“ je potrebné rozlúčiť sa s tým, čo „novosti“ bráni, aby sa prejavila... Treba sa odhodlať pre skok...

To čo bráni „novosti“ aby sa prejavila je naše lipnutie na „starom“ - teda na istotách, ktoré nám už síce nevyhovujú, dusia nás a väznia nás, ale na druhej strane sú súčasťou našich každodenných rituálov a zvykov – lipneme na nich ako na čomsi, čo nám pomáha preklenúť večné premeny a nestabilitu Nekonečna...

Vždy, keď chceme, aby sa prejavilo „nové“, musíme sa ešte pred tým vzdať „starého“ - to staré reprezentuje štruktúry nášho navyknutého uvažovania a zaplnenej mysle, v ktorej niet miesto pre nové. Najprv musíme – podobne ako pri sťahovaní – vypratať starý nábytok: aby bol priestor pre nový...

ROK 2010 predstavuje ROK ROZHODNUTIA – v jeho prvej časti, teda do LETNÉHO SLNOVRATU, vrcholia udalosti, ktoré už nemienime „znášať“ - nitky mnohých motívov sa tu schádzajú a ich línie prechádzajú už len do svojich základných prejavov: v praxi sa to prejavuje tak, že to, čo máme skutočne riešiť sa „točí“ okolo oblastí a vzťahov, ktoré akoby predstavovali veľmi tesný okruh – vedomým prežívaním týchto udalostí a vzťahov – ony odchádzajú akoby „samé od seba“.

Najspoľahlivejším spôsobom ako rozviazať dlhoročne „pospletené“ motívy a vzťahy je p r i j a t i e: teda otvorenie sa obom protikladným prejavom reality. Prijatiu predchádza pochopenie. A za prijatím nasleduje láska. Láskou dozrieva ovocie našich činov – a odpadáva od stromu...

Tento rok a jeho LETNÝ SLNOVRAT je ako ihlan na vrchole pyramídy – obsahuje v sebe siločiary celej pyramídy: stretajú sa navzájom vo vrcholovom bode tohto ihlanu.

Tu tvoria TRI základné časti: akýsi KÓD, zložený z troch prvkov, alebo „farieb“. Dve z „farieb“ tvoria svoj vlastný protiklad, tretia je „bezfarebná“ /biela/ a je stredová – je základom oboch farieb, je ich stredom, ich vyvážením. Táto farba – nefarba je našou jedinou spoľahlivou „cestou“ , ako sa dostať nad „vrchol pyramídy“ - teda nad svoj vlastný životný príbeh a vyslobodiť sa z neho.

Ak prijmeme ako fakt skutočnosť, že naša „osobná pyramída“ je uložená paralelne v „pyramíde sveta“, potom sa na vrchole tej „našej“- v našom osobnom „kóde“ stretá KÓD SVETA – ten, ktorý sa po celý život pokúšame rozlúštiť, ona ROVNICA VŠETKÉHO, najmenšia časť Kozmického Hologramu.

Náš osobný príbeh sa „nesie“ na Vlne Času, „kopíruje“ túto Vlnu a na základe jeho poznania môžeme sledovať smerovanie Vlny Času nielen našej planéty, či slnečnej sústavy, ale aj galaxie a celého Kozmu...

V tomto d ô l e ž i t o m, akoby vrcholovom roku sme postavení na hranicu našich najdôležitejších rozhodnutí – môžeme ostať v situáciach a vzťahoch, ktoré už cítime ako zväzujúce, nenapĺňajúce a pritesné – máme v nich však pocit stability a bezpečia, alebo sa môžeme /najprv vnútorne/ a vzápätí aj vonkajškovo /fyzicky/ od nich vzdialiť. Týka sa to individuálneho príbehu, ale aj toho, ktorý vnímame ako celospoločenský a svetový...

Práve v tomto historickom okamžiku, najmä počas posledných siedmych rokov sme zažívali čosi ako POSLEDNÝ DIEL jedného gigantického Príbehu: je to Príbeh Cyklu, ktorý mal svoj začiatok, vyvrcholenie a teraz má i svoj záver.

Neznamená to „koniec sveta“ tak, ako ho vnímame pod vplyvom našich strachov – ak dôjde ku zmenám na globálnej úrovni /ono k nim každodenne už dochádza/ - neznamená to, že prichádza absolútny koniec a zánik všetkého: bude to znamenať, že sa práve končí práve tento Cyklus: merané lineárnym časom, trval „len“ niekoľko tisícročí... Znamená to, že skončíme s ilúziou našej bezmocnosti a staneme sa sebou samými...

Naše r o z h o d n u t i a zotrvať, alebo vykročiť ďalej – teda vzdať sa starého a prijať následne n o v o s ť – sa odohrávajú najskôr v hĺbke našich vlastných bytostí.

Odohrávajú sa v priestore, kde sme len sami sebe svedkami: v tomto priestore konáme svoje s k u t o č n é, autentické a veľmi silné rozhodnutia. V tomto priestore seba samých sa rozhodujeme denno-denne, bez toho, aby sme o tom sami vedeli: navykli sme si totiž na iný druh rozhodnutí – tieto sa odohrávajú na vonkajšej rovine našej psyché a riadia sa napospol našimi prianiami a našim odporom: sú motivované výhodnosťou a nevýhodnosťou vzhľadom na „jednobodové“ ponímanie toho, čím na tomto svete sme. Jednoducho, no trochu skreslene povedané: sú to rozhodnutia nášho malého „ja“- nášho ega.

V praxi sme častokrát prekvapení, ako sa nám deje presný opak toho, čo sme si pre seba priali, pre čo sme sa „rozhodli“ - akoby v nás bolo „čosi“, čo vytvára celkom iný scenár... Toto „čosi“ často búra to, čo sme pracne a roky pre seba a svojich blížnych budovali... Tým „čosi“, ukrytým hlboko v nás, tak hlboko, že sme na to už celkom zabudli je naše „Tiché Ja“ - to, ktoré na naše vonkajšie priania pozerá celkom inak...

Z hľadiska tohto „Tichého Ja“ sú naše „vonkajškové“ a pre nás celkom vážne rozhodnutia totálnou pošetilosťou a čírym bláznovstvom...

Ak sa naučíme byť v e d o m ý m i svedkami sami sebe /keď už nevyžadujeme vonkajškový súhlas či nesúhlas/, pochopíme zároveň „výhodnosť“ rozhodnutí, činených v súlade so svojim „Tichým Ja“ - tým, ktoré sa odohráva v priestore, kde sme svedkami samými sebe a ktoré nie sú iba reakciou na vonkajšie podnety...Tieto rozhodnutia nevyžadujú následnú korekciu a

s tým súvisiace zdržanie...

Rozhodnutia na tejto úrovni sú veľmi účinné – zmena nenechá na seba dlho čakať.

V uplynulom poslednom sedemročí záverečného cyklu padali takéto významné rozhodnutia - realita sa začala meniť a v nej aj náš vlastný osud.

V tomto roku 2010, keď onen sedemročný „malý cyklus“ končí spolu s "veľkými cyklami" sa naša cesta za „novosťou“ uskutočňuje v „realite“.

Aká bude, keď celú pyramídu našich príbehov, za ktoré sme až doteraz považovali, práve opúšťame?

Karol Hlávka

Zdroj: antiluzia.blogspot.com

jún 24, 2010 13:50 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top