Obrázok používateľa CEZ OKNO
VÁM, CUDZINCOM V KOLEKTÍVNOM SNE...

Snívame kolektívny sen, v ktorom sa začalo diať čosi veľmi nezvyčajné – akoby sa nám chvela zem pod nohami, začíname sa cítiť neisto, krúti sa nám hlava a zdiaľky počujeme temné dunenie... Dejú sa nezvyčajné veci; nič nie je naporiadku, blýska sa a prší, prichádzajú lejaky, ktoré zaplavujú naše príbytky, naše najistejšie istoty... Prichádzajú tornáda, zemetrasenia a katastrofy všetkého druhu... Otriasa sa kolektívny sen a my máme strach – dúfame však, že nás sa to nedotkne, že náš sen sa pri istom vyvinutom úsilí nezmení...

ZMENÍ SA!

Viem to celkom iste; bez zaváhania prehlasujem, že „realita“ tohto sna sa z m e n í a to každej bytosti; NIKOHO TO NEOBÍDE... Bol som na tejto púti snom čímsi ako prieskumníkom – mal som česť byť vo výskumnej hliadke a preskúmať možnosti záchrany aj pre iných ľudí; učinil som to... Podriadil som celý svoj život úlohe, ktorá sa stala zmyslom môjho života, ak chcete dôvodom toho, prečo som sa sem narodil, prečo som vstúpil do sveta zabudnutia a odhodlal sa sám zabudnúť...

A to vám poviem; zabudnutie je pre mňa horšie ako vlastná smrť...

Svet zabudnutia je svetom tieňov – na rozdiel od sveta 3D je to svet v 2D...

Aby ste boli v tomto svete 2D videný, aby ste sa ho mohli účastniť a prežiť v ňom, musíte sa aj vy stať 2D – musíte sa „vtesnať“ do veľmi úzkeho, veľmi obmedzujúceho a plochého priestoru... V sne nežiari skutočné slnko – v sne „žiari“ len odrazené svetlo... V tomto svete strácate vlastnú energiu – odchádza z vás a vy nemáte ako prijímať novú... Chátrate a napokon umierate...

Úloha prieskumníka je jednou z najťažších v armáde – pohybujete sa v neprebádaných oblastiach veľmi nepriateľského sveta... Na vašom úspechu, či neúspechu v tejto misii však závisí osud tých, ktorých milujete najviac: vašich bratov a sestier, uväznených svetom tieňov celé veky...

Áno – rozpoznávate tlkot mnohých sŕdc a statočných duší, trpiacich, no stále hľadajúcich cestu – neviete im však pomôcť, ak sami neuveria tomu, čo sa im usilujete v ich vlastnom prostredí oznámiť; usilujete sa dať im komplexnú správu o skutočnej podstate sveta, v ktorom prežívajú ako otroci...

Usilujete sa poskytnúť im mapu s tajnými chodbami – viete, aké nebezpečenstvo vám hrozí, ak túto vašu činnosť odhalia; našťastie pre vás jej porozumejú len tí, čo jej porozumieť majú... Pre ostatných ostane bláznovstvom...

Našťastie pre vás – nie však pre nich... Svet Ilúzie sa totiž veľmi, veľmi otriasa...

Tieto správy odovzdávam v 3D – ostávajú nejasné a rozmazané pri ich čítaní navyknutým spôsobom... Na ich „dešifrovanie“ potrebujete svoje vlastné 3D okuliare – to znamená pohľad pravým aj ľavým okom súčasne, lepšie povedané ľavou aj pravou hemisférou naraz...

Nerobím to naschvál, alebo preto, aby som bol zaujímavý.

Robím to preto, lebo taká je moja prirodzenosť; taký je spôsob môjho vyjadrenia, nazvime ho hoc aj „štýl“ - tento š t ý l som si nezvolil; štýl si zvolil mňa...

To, čo píšem a ako to píšem nemá byť nadbiehaním publiku; mojou úlohou nie je udržiavať kohokoľvek v spokojnosti v tomto Sne; už v názve blogu je slovo ANTILÚZIA a zmyslom toho, čo publikujem je prebudenie zo sna...

Píšem o svojej vlastnej ceste – nie o ceste kohosi iného, či o metódach o ktorých som sa kdesi dočítal, nech by to boli hneď aj moji najobľúbenejší autori...

Hovorím o svojich vlastných zabudnutiach - o svojej ceste Temnotou.

Priznávam všetky svoje slabosti; len aby bolo zrozumiteľné a jasné, že nie som žiadny z tých svätých mužov – nie som žiadny guru, žiadny majster; ak vo mne hľadáte autoritu, rád vás zbavím predstáv o mojej dokonalosti...

Usilujem sa len o poctivosť voči sebe samému; eto vsjo...

Svojho času som písal článok s názvom TÁ LOĎ UŽ PRICHÁZDA... Dnes mám chuť napísať: TÁ LOĎ JE UŽ TU... Ale musím začať v udalostiach spred roka a k tomu, čo sa so Svetom Ilúzie začalo vtedy diať...

MOJ DNEŠOK predstavuje POKRAČOVANIE SNA, ktorý som mal pred rokom, v noc, a v ktorom som sa odhodlal pustiť nástupišťa v metre a vstúpiť do Tunela Hrôzy; začala moja cesta do podsvetia...

Musel som v tom sne znova prejsť temnými oblasťami podsvetia – žiť životom v „nerozoznaní“ - to znamená „tak ako oni“; tí čo v podsvetí žijú a v ňom prebývajú... Tento sen som prežíval s plným nasadením, nie len tak naoko...

Okolie, v ktorom som sa pohyboval bolo nebezpečné...

Okolie, v ktorom sa v tomto sne pohybujeme a ktorým musíme prejsť nás skúma do hĺbky – naozaj veľmi, veľmi hlboko... Dá sa povedať, že na svojej ceste stretáme „špecialistov“ na všetky naše úskoky; pre naše vlastné bezpečie je preto lepšie dokonalé stotožnenie; aj keď nás to „stiahne“ veľmi, veľmi dolu, aj keď nás to ponorí do sveta absolútneho z a b u d n u t i a, je pre nás lepšie toto zabudnutie ako odhalenie. Odhalenie sa rovná rozsudku a trestu. Rovnako ako odhalenie špióna v cudzej a nepriateľskej zemi...

Dá sa povedať, že zabudnutie je v tejto chvíli pre vás milosrdenstvom...

A tak preberáte všetky strachy svojho okolia – preberáte jeho nádeje a jeho spôsob nazerania na svet... Stávate sa „jedným z nich“...

V tejto chvíli niet pochybností: ste jedným z nich...

Sú okamžiky, pri ktorých stretnete bytosť, ktorá vo vás nachvíľu uvidí toho, kým za svojou formou ste – a dá vám to najavo... Ste v tej chíli ako dvaja utečenci, ako spiklenci, ktorí sa so zábleskom svojho poznania musia skrývať...

V týchto okamžikoch je pre vás práve táto osoba „majstrom“ - môže to byť najposlednejší z posledných, muž, alebo žena, ktorého všetci „vylúčili z hry“- alebo naopak, táto bytosť sa práve usiluje o „odchod“ zo zlého sna - nevie ako to učiniť, vie, že na to nemá dostatočnú vôľu a azda ani tomu, čo chce urobiť neverí... Je možné, že žije veľmi excentrickým spôsobom života, že má so svojim „zaradením“ naozaj veľmi veľké problémy... Možno nikdy nepočula o duchovných cestách – v jej povahe je jednoducho rebélia, odpor a azda aj sebazničujúce sklony...

Môže sa stať, že vás budú za kontakt s takouto osobou odsudzovať – budú vás podozrievať ak nie z vášho vlastného úpadku, tak celkom iste z čohosi nekalého, čo spolu vy dvaja kujete...

Vy však budete mať túto bytosť radi – budete k nej priťahovaní a budete musieť vyvinúť určité úsilie, aby ste túto svoju lásku pred ostatnými ukryli...

Celkom určite vznikne problém; budú od vás chcieť, aby ste j a s n e formulovali svoj názor – budú od vás chcieť, aby ste tohto odpadlíka z a v r h l i, skrátka aby ste ho zradili a zachránili si svoju vlastnú pozíciu...

Budete postavení pred otázku; buď – alebo...

Môže to byť pre vás veľmi nepríjemné; poznáte, že máte sklony v extrémnych situáciach zachraňovať si iba vlastnú kožu... Našťastie pre vás /nie však pre tohto odpadlíka/ je to práve on, ktorý zradí skôr ako ste to urobili vy... Aj keď môžete byť veľmi, veľmi sklamaný, je jeho zrada pre vás lepšia ako to, čo by ste museli urobiť, ak by odpadlík azda „nezabudol“... Ak by odpadlík na váš spoločný a veľmi tajný sľub n e z a b u d o l, museli by ste konať; aby ste si zachránili svoju vlastnú identitu, aby ste nezradili všetko, čomu ste až doposiaľ verili, museli by ste podniknúť kroky na váš spoločný útek zo sna – v tejto chvíli by bol však predčasný, dostali by vás rovno na úteku a váš trest a vaše uväznenie by bolo ešte horšie...

V tejto chvíli musíte vedieť správne odhadnúť situáciu – nesmiete mať horúcu hlavu a podľahnúť pokušeniu ľahko uveriť bratovi v nešťastí...

Azda aj toto je nástraha, ktorú máte rozpoznať a neskočiť na lep...

Poviem vám, že je veľa, veľa tých, pre ktorých je život v kanáloch pod mestom neznesiteľný; vo svetlých chvíľach vedia, čo chcú, no tie svetlé chvíle rýchle pominú – tieto bytosti nie sú schopné radikálneho činu pre svoje oslobodenie; vracajú sa ku starým zvykom, nevedia prekonať svoje závislosti na vlastných väzniteľoch... Sú možno dobrí, láskaví a azda je s nimi aj veselo – ak príde na lámanie chleba, cúvnu... Ak to urobia oni,

je to ich vec; vy to však urobiť n e m ô ž e t e!

Dávajte si dobrý pozor na bytosti, ktoré k vám prídu s útrapami, ktoré vám budú pripomínať tie vaše vlastné... Budú vám pripadať ako vaši skutoční bratia - veľmi rýchlo zistíte, že ich odbojné aktivity sa pohybujú v úrovni ich mysle; ich vlastnými „pravdami“ nie je presiaknutá celá ich bytosť – ale iba ich myseľ.

Trpia pocitom klamu o tom, kým v skutočnosti sú... S n í v a j ú!

Zapamätajte si: nie sú skutoční!

Svet, ktorým prechádzate NIE JE SKUTOČNÝ, bytosti, ktoré tu stretáte sú bytosťami sna, ktorý práve snívate – aj keď je to práve veľmi, veľmi temný sen.

Je to sen, ktorého reálnosti ste uverili tak dokonale, že ste na jeho premenlivú povahu zabudli... Spoliehajte na to, ako ste vždy dokázali rozpoznať „kúkoľ od pšenice“ - ako vás najmenšie znamenia varovali a ako to dopadlo zakaždým, keď ste ich nerešpektovali; buďte dokonalými stopármi, stopujte to, čomu hovoríte realita – buďte v prítomnosti, nenechajte sa vtiahnuť do „snívania v snívaní“ - to znamená; nenechajte sa ošáliť ničím z vášho okolia, nech by to bola vízia nádhernej ženy, alebo toho najlepšieho priateľa...

Pokúste sa udržať si tempo chôdze – nepristavujte sa pri ničom... Udržujte si energiu pohybu, aj keď už nebudete pamätať na zmysel vašej cesty; LEN CHOĎTE!

Prosím vás o to: CHOĎTE!

Áno – môžete tu zomrieť. Môžete tu skolabovať a navždy skončiť ale sám z vlastných a nie malých skúseností viem, že váš zánik nie je účelom toho, prečo ste sa tu vyskytli – účelom toho, prečo ste sa v Tuneli vyskytli je, aby ste z neho vyšli víťazne!

Ja viem, že to pre vás bude vo chvíli, keď padáte na kolená takmer neprijateľné...

Prídu chvíle, keď nebudete rozoznávať žiadne riešenia – prídu chvíle, keď vaša racionalita dôjde k vrcholu a napokon skolabuje... Vaša racionalita nestačí na riešenie situácie, v ktorej ste sa vyskytli, práve naopak; udržuje vás v nej...

Posledná bariéra vo vašom väzení spočíva v klamlivej hre vašej mysle; pokúša sa vám nahovoriť v plnej jej sile a so všetkými argumentami, že ak ju opustíte, nastane váš koniec – a to nie rýchly, ale pomalý a bolestivý koniec...

V poslednej chvíli vášho životného ťaženia na vás vypália salvy z ich najdokonalejších zbraní; nemáte voči nim žiadnej obrany... Nemôžete s tým nič urobiť; ste v bode, keď váš vlastný rozum nenachádza žiadne riešenie pre to, aby ste sa zachránili...

Až v tejto chvíli prichádza to, čo máte urobiť – čo sa máte n a u č i ť robiť a čo bude spôsobom vášho bytia v Kráľovstve Skutočnosti, do ktorého ste sa rozhodli navrátiť. Áno – vy sa máte navrátiť do Skutočnosti; lebo všetko to, čo vás postihlo a čo práve prežívate predstavuje jeden veľmi dlhý, predlhý sen... Aj keď sa vám videl ten sen realitou a mnohokrát veľmi krásnou, príťažlivou, aj keď ste v ňom prežívali svoje „dobré časy“ a azda by ste ho nikdy nevymenili za nič na svete; JE TO LEN SEN.

Je to len sen a vy ste na to, že sa vám sníva zabudli...

Nebyť udalostí tohto storočia, ostanete v ňom naveky... Až udalosti, ktoré vás postihli otriasajú celou vašou skúsenosťou; pamätajte – JE TO SKÚSENOSŤ SNA!

Nekážem nikomu, aby išiel mojou cestou; skôr každého len varujem, aby neopakoval moje chyby... Jedno však viem dnes naisto; SME ZAJATCAMI ILÚZIE, snívame sen a nevieme o tom... Viem naisto o tom, čo sa dialo so mnou, keď som sa dobrovoľne podujal na odchod za Slobodou...

Viem naisto, že existuje CESTA VON; a viem aj to, že ňou neideme sami...

Viem to c e l k o m n a i s t o, že zo snov mnohých národov sveta vychádzajú na Svetlo Skutočnosti mnohé a mnohé bytosti; žmúria do Slnka, na ktoré neboli navyknutí, lebo žili celé veky v norách podsvetia; rovnako, ako sme tam žili aj my...

Viem celkom naisto, že sa to deje; viem to nielen vo svojej mysli – viem to svojim telom a fyzicky...

Aby sa napokon stretli tí, ktorí sa stretnúť majú, je potrebný určitý druh úsilia a aktivity... Tento druh úsilia spočíva v tom, že pre svoju slobodu musíme čosi urobiť – musíme byť aktívni... Skôr, ako neukončíme čosi staré v našich životoch, nemôže totiž prísť nič nové; nemusíme za „novým“ ísť – nové príde za nami s a m o t n é; naša aktivita spočíva v tom, že sa r o z h o d n e m e nepretrvávať viac v starom.

Viem – a mnohokrát som o tom písal – budeme čeliť VŠETKÝM SVOJIM STRACHOM, vrátane toho o prežitie...

Niečo vám poviem; chcete, či nechcete, raz sa s nimi aj tak stretnete – táto doba je iná, ako bola doba predtým... V tejto dobe k nám naše strachy prichádzajú, aj keď sa im – na základe našich starých zvykov usilujeme obracať chrbtom... Táto doba naše strachy robí reálnymi – skôr či neskôr nás dostihnú.

Ak sa im obrátime čelom ešte teraz, získame výhodu – bubáci totiž nemajú radi, keď pred nimi neutekáte... Bubáci nemajú radi svitanie; neznesú váš priamy pohľad, lebo vedia, že sa pod jeho jasnosťou rozplývajú...

Bubáci sú naše tiene – sú to strážcovia sna – sú to naši dozorcovia vo väzení...

Objavte svoju Lásku; lebo ona jediná je skutočná...

A tam, kde je Láska, niet sa čoho obávať...

Také jednoduché je to a také zložité; MILUJTE...

Rozhodnite sa prebudiť a zistíte, že nie ste sami, čo to urobili...

Rozhodnite sa nasledovať vašu intuíciu – nech by ste tak museli

prejsť Tunelom Hrôzy – dá sa ním prejsť... JE TO MOŽNÉ!

Mnohí to dokázali – prečo by ste to nedokázali práve vy?

Prestante sa báť.

NIE STE SAMI!

Začnete ich na svojej Ceste za Slobodou stretať – aj oni podstúpili riziká...

Aj oni sa rozhodli obetovať Ilúziu v mene Skutočnosti. Aj oni si prešli svojim peklom – napokon uvidíte, že na Druhej Strane sú mnohí, ktorí na vás čakajú; vo svete Skutočnosti, vo svete s k u t o č n e j a nemanipulatívnej Lásky nebudete už viac sami; sami ste boli doteraz...Vo tom svete, ktorý je vám tak ľúto opustiť, boli ste odjakživa cudzincami a to vám nemusím pripomínať – to viete sami najlepšie...

Karol Hlávka
Zdroj: antiluzia.blogspot.com

september 28, 2010 18:07 popoludní
  • krát komentár

2 krát komentár

  1. Obrázok používateľa Anonym
    Anonymseptember 29, 2010 10:32 dopoludnia

    Komentár: 

    Velmi pekne napisane.

  2. Obrázok používateľa Anonym
    Anonymseptember 29, 2010 11:44 dopoludnia

    Komentár: 

    ...krásny príspevok!!! Ďakujem!!!

 

 

Top