Obrázok používateľa CEZ OKNO
Darwinov omyl III.: Nárazy a ropa

Kamenné uhlie vzniklo z rastlinných zložiek, kým ropa podľa platného vedeckého názoru pozostáva aj z organických častí, prevažne z tiel uhynutých zvierat a iných organických zvyškov. Ložiská ropy a uhlia nájdeme po celom svete, dokonca i v arktických oblastiach — na Aljaške a Špicbergoch. Náleziská ropy by podľa toho mali byť masovými hrobmi rôznych druhov zvierat. Ak zohľadníme obrovskú spotrebu tejto suroviny a rezervy prevyšujúce 100 miliárd ton, vychádza nám na jednej strane globálna príčina jej vzniku a na druhej strane obrovský počet odumretých organizmov.

 

Vznik uhlia a ropy

 


Keďže tomuto procesu sa darilo na celej planéte, spúšťacím mechanizmom celého diania mohla byť potopa, pretože uhynutím zvieraťa sa jeho telo ešte nezakonzervuje, naopak, rozloží sa a rozpadne vplyvmi mechanickými (teplotné výkyvy, mráz a horúčava), biologickými (rozklad, zvieratá, živiace sa zdochlinami) a chemickými (kyseliny). Z toho vyplýva ustavične sa opakujúci scenár: Aby vôbec mohla vzniknúť ropa či kamenné uhlie, všetko muselo prebehnúť rýchlo, a to nie iba na lokálne ohraničenom území, ale na celom svete, čoho dôkazom sú i roztrúsené ložiská. Už iba výskyt týchto surovinových rezerv svedčí o kataklizmatických dejoch a protirečí rovnomernému pomalému vývoju našej planéty, špeciálne rastlinnej a živočíšnej ríše. Zaujímavé je však aj globálne rozdelenie, veď veľké ložiská ropy sa nachádzajú v blízkosti nárazov - ako napríklad v Texase, v Perzskom zálive či v Severnom mori. Náleziská ropy a uhlia, roztrúsené po celom svete, sú teda dôkazom globálnej potopy. Priznám sa, občas sa ma zmocnia pochyby, či kedysi vôbec jestvovalo toľko biologickej masy, aby sa mohli vytvoriť takéto obrovské ložiská ropy. O mohutných slojoch hnedého uhlia radšej pomlčím. Že by jestvoval iný myšlienkový model, podľa ktorého sa tvorba ropy zaobíde bez prítomnosti organických substancií?

 

Odpoveď znie: „Pravdaže, ako inak." Ak sa vodík a uhlík - obidvoch prvkov bolo nadostač - pôsobením obrovského tlaku a primeranej horúčavy spoja v horninových vrstvách Zeme, vzniká ropa. Teória anorganického vzniku ropy bez biologickej masy zapadá do modelu globálnej potopy, ktorý som načrtol, pretože počas tejto katastrofy boli na celom svete (i keď v rôznej intenzite) vytvorené rozhodujúce geochemické predpoklady tohto procesu — tlak a horúčava. Ropa vznikla chemickou reakciou, pričom určité druhy uhlia sa vytvorili aj z organických substancií.

 

Nárazy a ropa

Vychádzajúc z nálezov tektitových poli a vyhodnotenia mýtov bolo na Zemi lokalizovaných sedem oblastí veľkých nárazov vesmírnych telies; pritom nie je jednoznačné, či došlo aj k nárazu v južnom Pacifiku pri Ohňovej zemi (Južná Amerika). Uhyň dinosaurov pri Yukatáne (Mexiko) pred údajne 65 miliónmi rokov geológia časovo nepriraďuje k ostatným nárazom. Z celkového súhrnu príznakov nálezísk v Texase (USA) a chybného geologického datovania je však zrejmé, že všetky nálezy spolu časovo súvisia. Ložiská ropy na nasej planéte sa nachádzajú buď v blízkosti týchto nárazov, pretože tam vládol extrémne vysoký tlak a horúčava, alebo na okrajoch záplavových vín. Od Severného mora cez Nemecko až k Žltému moru v Číne sa tiahnú náleziská ropy paralelne so zónou sprašovej plytčiny, ktorá predstavuje okraj záplavových vĺn. Oficiálna veda však nemôže tieto úvahy z pochopiteľných dôvodov akceptovať; Lyellova a Darwinova teória jednoducho vylučuje globálny výskyt takýchto obrovských teplotných a tlakových pomerov, veď evolúcia so svojím rovnomerným vývojom druhov by takýto extrémny a nesmierne riskantný scenár asi ťažko prežila.

Pri výbuchu sopky Mount St. Helens (USA) roku 1980 sa v neďalekom jazere Spirit Lake spočiatku vytvorili podobné podmienky, aké vládli počas potopy. V jednej z predošlých kapitol som sa podrobne zaoberal skutočnosťou, že tam už po niekoľkých rokoch došlo k tvorbe uhlia, ktorá prebieha dodnes. Celosvetová potopa vytvorila podmienky pre presne takýto proces. Uhlie a ropa teda vznikli iba pred niekoľkými tisíckami rokov. Už som sa zmienil o neuveriteľných nálezoch opracovaných predmetov v masívnych úlomkoch uhlia. Reťaz z osemkarátového zlata, hlinené figúrky a podobné nálezy dokazujú prítomnosť človeka pred tou časovou epochou a počas nej, keď vznikalo uhlie. Dodnes sa v uhlí sem-tam objaví lístie či iné prírodné organické látky. Proces zuhoľnatenia musel prebehnúť veľmi rýchlo. Ojedinelé opracované, no i prírodné predmety z istých príčin unikli jazykom ohňa. Orkán, čo zúril počas svetového požiaru, navial vyschnuté lístie, konáre, stromy a kríky na obrovské hromady. Pôsobením rozpálenej zeme sa zuhoľnatené drevo metamorfovalo na uhlie, avšak nie úplne, a tak sa vnútri naviatych zhlukov zachovali ešte nezuholhatené predmety, pretože záplavové vlny, čo sa vzápätí prirútili, sa postarali o uhasenie požiaru. Podobný efekt možno pozorovať napríklad pri spálení hrubého telefónneho zoznamu. Vnútorné strany síce oboria po krajoch, ale v strede knihy neraz zostanú čitateľné fragmenty.

 

Vznik jantáru

Vysychaním stromov vznikol aj jantár. Horúčavou rozpustenú živicu vzápätí zakonzervovala záplavová vlna, a ochránila ju tak pred úplným zhorením. Z toho dôvodu zodpovedajú živočíchy, ktoré zostali uväznené v jantári, našim dnešným exemplárom, čo už neraz viedlo k vyhláseniu núdzovej potreby vedeckého vysvetlenia v zmysle evolúcie. Jantár vraj vznikol pred vyše 60 miliónmi rokov, teda v údajnej ére dinosaurov. Uvedeným priebehom potopy sa aj jantár vytváral z fosílnej živice, a tento proces prebiehal súčasne s úhynom dinosaurov. Len mimochodom: spomínaný proces neprebehol pred vyše 60 miliónmi rokov, ale pred relatívne krátkym časom v rámci potopy. Prevrátila sa Južná Amerika? Pred 12 000 rokmi vraj vymrel v Južnej Amerike cuvieronius, zviera s chobotom; potom v jedenástom tisícročí toxodon, živočích podobný hrochovi.Obidva druhy živočíchov vyhynuli bezmála v rovnakom čase - hlavnú úlohu tu zrejme zohrala tá istá udalosť. Časové prekrytie s náhlou smrťou mamutov, ktoré zahynuli doslova v priebehu niekoľkých sekúnd, rozhodne vzbudzuje pozornosť. V spomínanom časovom úseku však vymreli v Amerike aj iné živočíšne druhy -tiger šablbzubý, leňochod obrovský, pásovec obrovský a kone. Dokonca i Darwin na svoj veľký úžas konštatoval, že mušle, čo sa našli v pôde Južnej Ameriky, pochádzajú z rovnakého obdobia ako vymreté druhy zvierat. Z Európy sa v tom istom čase vytratil napríklad veľký írsky los i zubor, v juhovýchodnej Ázii zasa mnoho druhov slonov a nosorožcov. Zarážajúcou skutočnosťou v súvislosti s pozostatkami cuvieronia a toxodona je však miesto, kde ich objavili: Tiahuanaco na južnom brehu jazera Titicaca. Ruiny tohto mesta ležia v 4000-metrovej výške. Ktoré zviera podobné slonovi alebo hrochovi žije vo výškach 2000-3000 metrov presahujúcich jeho normálny životný priestor? Rozhodne nijaký nám známy druh. Že by boli tieto zvieratá hľadali útočisko pred potopou až tak vysoko? To sotva, na to sa potopa privalila prirýchlo. Že by bolo telá zvierat naplavilo? Tomu však protirečí druh nálezu. V takej výške sa totiž zriedka nachádzajú dokonca i pozostatky morského pôvodu. Že by sa bolo juhoamerické západné pobrežie zdvihlo do výšky? V každom prípade sa pozdĺž pobrežných skál Kordillier tiahne kriedovobiely pás.

Už nemecký zemepisec a cestovateľ Alexander von Humboldt sa zaoberal opisom týchto prastarých pobrežných pásov vo výške 2500 až 3000 metrov (1799-1804). Čo však zapríčinilo, že sa západné pobrežie Južnej Ameriky tak veľmi zdvihlo do výšky? Navrstvili sa Andy iba postupne, tlakovým efektom, vyvolaným zrážkou kontinentálnych tektonických krýh v Pacifiku, alebo sa celý spodok pevniny prevalil okolo ťažiskovej osi? Otto Muck predpokladá preklopenie Južnej Ameriky okolo osi od Panamy až po Bahiu. Ak je to tak, severovýchodné pobrežie jednoducho muselo poklesnúť.

 


Stačí sa pozrieť na mapu morských hlbín — pred pobrežím rozoznáme bázu, čo sa jemne zvažuje do mora, a až ďalej, v Atlantickom oceáne, sa príkro, prakticky kolmo zvažuje do hĺbky niekoľko tisíc metrov. Oblasti ústia riek Amazon a Rio Para boli kedysi podstatne ďalej od dnešného pobrežia a v súčasnosti sa nachádzajú pod hladinou mora. Možno sa Južná Amerika aj prevalila okolo osi a jej juhozápadná časť sa tým prudko zdvihla do výšky, kým severovýchodná zasa primerane klesla do hĺbky. Čo však bolo príčinou tohto prevrátenia?

 

 

Z knihy "Darwinov omyl" od Hansa-Joachima Zillmera

 


KNIHU môžete zakúpiť i na tejto adrese

 

Zdroj: http://tajomstva.org/


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

 

 

Súvisiace:

Príbeh histórie
http://www.cez-okno.net/rubrika/pribeh-historie

 


 

 

Štítky: 
máj 03, 2012 22:21 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top