Obrázok používateľa CEZ OKNO
Darwinov omyl I.: Globálna potopa

Iba pred niekoľkými tisícročiami došlo na Zemi v dôsledku celosvetovej potopy k obrovským záplavám a požiarom. V priebehu tejto katastrofy sa vytvorila ropa, uhlie i jantár a navrstvilo sa množstvo vrchov a pohorí. Roztrúsený charakter kozmických nárazov v rámci zemegule možno pripísať zemskej rotácii; súčasne to značí, že šlo o paralelný priebeh udalostí. Kráter po náraze, ktorý Luis Alvarez identifikoval pri Yukatáne, nie je jediný; väčšie vesmírne telesá sa postarali o veľké diery aj na iných miestach Atlantického oceánu.

Priebeh potopy

Neďaleko Portorika sú dodnes v morskom dne dve vyše 7000 metrov hlboké diery, ktoré sú zakreslené takmer na každej mape. Otto Muck predpokladá, že ich majú na svedomí dve časti obrovského planetoidu s hmotnosťou bilión ton, ktoré prileteli zo severozápadu. Záplavová vlna vyvolaná dopadom obdobných úlomkov by sa zdvihla do výšky 10 kilometrov, takže pod vodou by sa ocitol i sám Mount Everest, ktorý sa kedysi možno ani nevypínal do dnešnej výšky. V Biblii i rôznych mýtoch sa však jasne píše o takejto záplavovej vlne a ako dôkaz slúžia i nálezy fosílií na vyššie položených miestach. V niektorých mýtoch o potope sa hovorí o viacerých nárazoch. V ságe kmeňa Yámana z Ohňovej zeme sú podchytené dva samostatné nárazy. Po odznení jednej katastrofy sa spomína druhá, ktorá s časovým posunom zaplavila i vrchy. Aztékovia sa vo svojich mýtoch zmieňujú o rokoch, ktoré jasne opisujú priebeh potopy. Spomínajú sa štyri svetové katastrofy, ktoré údajne spôsobili zánik ľudstva. V dnešných časoch vraj žije piate, dokonalé ľudské pokolenie.

S prvým skoncoval démon temnôt, ktorý ľudí požieral. Druhé zahubil prudký vietor. Na konci tretej epochy ľudstvo vyhubil požiar z nebies. Potom sa hovorí o slnku vôd, ktoré po zrútení nebeskej klenby skončilo na zemi, čím sa myslí búrlivý dážď a príboj. Piata epocha ešte prebieha a nesie sa v znamení slnka zemetrasenia. Aj táto charakteristika je správna, veď nárazy spojené s ničivou potopou spôsobili silné otrasy zemskej kôry, následkom čoho sa táto dolámala a vznikli v nej diery. Zemetrasenie a výbuchy sopiek, ktoré v niektorých oblastiach pretrvávajú do súčasnosti, možno považovať za oneskorené následky ničivej potopy.


Geológovia Edith a Alexander Tollmannovci zhŕňajú poznatky posledných rokov o priebehu kataklizmatickej potopy:

• Náraz kométy (asteroidu/planétky).

• Zemetrasenie spôsobené nárazom.

• Rozpútaná sopečná činnosť.

• Ohnivá víchrica a svetový požiar.

• Záplavová vlna (potopa).

• Kataklizmatická noc.

• Kataklizmatická zima.

• Prívaly dažďa, záplavy snehu a vriaci oceán.

• Tvorba jedovatých látok zamorujúcich životné prostredie.

• Rozklad ozónu a žiarenie.

• Skleníkový efekt.

• Masový uhyň tvorstva následkom kataklizmy.

• Explózia života.

Keďže pred výskumom, ktorý začal Alvarez, sa k dejom pristupovalo izolovane a považovali sa za lokálne ohraničené, nevyhnutne chýbal globálny súvis. Napríklad zo súvisu vytrhnutý scenár kataklizmatickej zimy a s ňou súvisiaceho náhleho zmrznutia mamutov do dnešných čias unikal rozumnému vysvetleniu. Z počítačových simulácií v Sandia National Laboratory v Albuquerque (Nové Mexiko) vyplynulo, že pri náraze asteroidu v Yukatáne došlo v dôsledku ťažkých mračien prachu akoby k zatmeniu slnka. Ochladenie, ktoré vzápätí nastalo, vyvolalo klimatický šok, na ktorý doplatilo životom mnoho tvorov (dinosaury, mamuty). Popritom sa ešte zistilo, že v centre nárazu sa teplota zvýšila o pár tisíc stupňov, takže pri jedinom zásahu sa vyparilo 100 miliárd tón horniny. Z vysokého obsahu síry sa vytvoril hustý mrak, ktorý sa stabilne usadil v atmosfére. Z obrovskej diery v zemskej kôre muselo vytiecť neuveriteľné množstvo magmy, ktorá zaplavila rozsiahle plochy a pochovala pod sebou všetko živé. Nie je vylúčené, že práve takýmto spôsobom vznikla na indickom subkontinente Dekkanská planina, ktorá sa rozprestiera na ploche vyše 500 000 km. Horúčava, bleskovo sa šíriaca z ohniska explózie, bola potom zdrojom požiaru, ktorý zachvátil celú Zem. Rozbesnený orkán ruka v ruke s búrkou páľavy napredoval rýchlosťou 1200 km/h a za obeť mu padli i lesy vzdialené tisícky kilometrov.

Z úlomkov komét a ohnivého dažďa rádioaktívneho spádu vzišli katastrofálne veľkoplošné požiare, ktoré sa z rôznych centier šírili na všetky strany. Zo smrtonosnej žiary vybuchovali skaly, vysychali rieky a vreli jazerá i moria. Pre porovnanie s ničivými požiarmi v mestách či rozpútaným peklom na veľkých prírodných plochách treba uviesť, že teploty podstatne prevyšovali 1500 °C. Podľa toho sa v mýtoch vôbec nepreháňa, ak sa spomínajú tekuté rudy hôr. Tento fakt zároveň nahráva mojej teórii o rýchlom tvrdnutí hornín. Zo staroperzského náboženstva sa teda dozvedáme pravdu, ak čítame o kovoch, ktoré sa skvapalnili v horách a žeravým prúdom zaliali Zem. Pripomeňme si, že bod tavenia medi je 1083 °C, striebra 961 °C, zlata 1063 °C a čistého železa 1535 °C. Pri celosvetovom požiari však vládnu ešte vyššie teploty. Z toho teda vyplýva, že na staré mýty netreba hľadieť ako na fantáziou zaťažené výpovede, ako sme si, žiaľ, zvykli. Vrstva sadzí v atmosfére odrážala horúčavu, a zvyšovala tak vysychanie zemského povrchu. Nie je vylúčené, že dochádzalo aj k spekaniu jednotlivých surovín. Sopečná hornina vymrštená až do výšky 1000 km už vychladnutá dopadala späť na Zem, kde sa opätovne roztavila. Žeravé nebo v zhubnom mraku žiary doslova doľahlo na povrch Zeme. V medzných vrstvách hliny sa našli sadze pochádzajúce prevažne zo spálených ihličnatých lesov a ich živíc. V staroindickom mýte stvorenia sa spomína hustý dážď rozžeraveného drevného uhlia. Kmeň Quiché v Guatemale mal zasa do činenia s padajúcou živicovou masou a „nad hlavami im praskalo", ako keď sa rozbesní oheň.


I. Velikovsky sa zmieňuje o budhistickej knihe Visuddih-Maggd, v ktorej sa nachádza aj kapitola o cykloch sveta: „Jestvujú tri spôsoby záhuby: záhuba vodou, záhuba ohňom a záhuba vetrom... po tom, čo už uplynul dlhý čas od chvíle, keď dážď ustal, zjavilo sa druhé slnko... niet rozdielu medzi dňom a nocou... zem spaľuje horúčava, čo nemá konca-kraja..." V Sibyliných knihách nájdeme vysvetlenie: „Deväť sĺnk je deväť epoch... V súčasnosti máme siedme slnko."

I. Velikovsky si kladie otázku, či príčina pre použitie slova slnko namiesto slova epocha nespočíva v tom, že „v každej epoche sa na oblohe menil vzhľad súhvezdí aj ich dráhy." Záplavové vlny Po zemetrasení sprevádzanom vulkanickou činnosťou gigantických rozmerov, po ohnivej búrke a svetovom požiari nastalo to, čo si vlastne poď potopou predstavujeme: mohutná záplavová vlna. Vodný panel, čo sa vzdúval do výšky hôr, sa v pološere spôsobenom lietajúcim popolčekom s hrozivým hukotom valil od horizontu k horizontu do vnútrozemia. Vulkanická činnosť a rozžeravené masy horniny derúce sa z trhlín zeme spôsobili, že voda morí zovrela. Vriaca vodná masa zaliala aj vrchy a horské masívy. Všetko, čo až dovtedy prežilo, bolo obarené a priškvarené. Vyčíňajúci požiar sa však zároveň aj hasil. A tak sa vo väčších, na uhoľ spálených organických nakopeniach zachovali rôzne predmety i lístie stromov. Pre tieto nevšedné nálezy, ktoré v myšlienkovom súzvuku so vžitým obrazom sveta boli bez ďalších úvah či výskumov považované za nepravé, pretože sa vraj našli na „nesprávnom" mieste a v geologicky priskorej časovej epoche, potopa predstavuje logicky presvedčivé vysvetlenie, ktoré oficiálna veda v rámci svojho prístupu nemohla ani len sformulovať. Gigantické záplavové vlny zanechali vo vyšších polohách Alp, v Himalájách i iných horstvách fosílne morské stopy, dobre známe bezmála každému turistovi. Zvyšky veľkých lodí a kamenných kotiev sa našli vo výške 4000 až 5000 metrov vo východnej Anatólii i na arménsko-tureckom vrchu Ararat, kde možno aj pristála Noemova archa.


O strašidelnej sile záplavových vín sa dozvedáme aj z knihy Genezis (7,19-21): „Vody Zeme sa mohutne vzduli a prekryli všetky vysoké hory Zeme pod klenbou nebeskou. Masy vody stúpli pätnásť lakťov nad hory a celkom ich pohltili. Všetko, čo bolo z mäsa, v nej našlo smrť..."

Obludný rozsah záplavovej vlny zreteľne dokumentujú slová: prekryli všetky vysoké vrchy. Geologické nálezy, svedectvá starých mýtov i iné zdroje, ktoré prichádzajú k slovu v tejto knihe, to iba potvrdzujú, aj keď možno vychádzať z predpokladu, že pred potopou sveta boli vrchy možno o niečo nižšie, pretože v rámci tejto kataklizmy došlo aj ku konečnému vyvrásneniu horstiev. V mýtoch mnohých národov figuruje táto potopa sveta, ktorá sa prieči predstavám obyčajného smrteľníka. V Epose o Gilgamešovi sa píše o vrchoch, čo sa ponorili do vody. V staroegyptskej Knihe mŕtvych boh Slnka Ra hovorí o obrovskej potope, ktorú zoslal na Zem, a boh Atum sa vyhráža jej zničením: „Zem nech sa premení na vodu, nech ju pohltia vlny, aby z nej bol oceán ako na samom počiatku." Cheyennovia i iné indiánske kmene tvrdia, že v ich pôvodnej vlasti, ktorá sa nachádzala južnejšie, sa potopa zopakovala štyri razy. Posledná vraj až o mnoho storočí neskôr. Hlavná katastrofa mala pozostávať zo zemetrasenia, výbuchov sopiek, obrovských záplav a dlhočiznej zimy. V čínskej Knihe spisov zo 6. storočia pred n.l. sa píše o príšernej záplavovej vlne, ktorá pohltila celý svet a zaplavila i tie najvyššie vrchy. V ságe horského národa Jau-c v južnom Kantóne sa hovorí o vysokých vodách, čo sa vydriapali do takej výšky, že i tie najvyššie vrchy sa stratili ako v mori. Aj Eskimáci opisujú potopu podobnými slovami:


„Voda zaliala vrcholce hôr a po hladine plával ľad. Keď potom voda opadla, ľad uviazol na vrcholcoch a prikryl ich ľadovými čiapkami."

Z knihy "Darwinov omyl" od Hansa-Joachima Zillmera


KNIHU môžete zakúpiť i na tejto adrese

Zdroj: http://tajomstva.org/


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Súvisiace:

Príbeh histórie
http://www.cez-okno.net/rubrika/pribeh-historie


apríl 28, 2012 00:32 dopoludnia
  • krát komentár

1 krát komentár

  1. Obrázok používateľa Anonym
    Anonymmáj 05, 2012 08:04 dopoludnia

    Komentár: 

    Táto pesnička sa celkom hodí k týmto článkom:
    http://www.youtube.com/watch?v=c0BNmfHo_A8&feature=related

    Je to fajn čítanie ohľadom týchto vecí. Už sa nemôžem dočkať kým sem dáte ďalšiu časť. ..Krásne to ku všetkému zapadá...

 

 

Top