Obrázok používateľa CEZ OKNO
Komunita verzus individualizmus ako karma

Autom sme dorazili na miesto pobytu. Parkujem. Ťažko vzdychnem. Najskôr mi vypadnú kľúče v aute. Nemôžem ich nájsť a odísť do zámočku.“ Jeden deň, predĺžený víkend – to sa dá, ale týždeň? Čo ma to tu len čaká?“ Beží mi hlavou, kým pozorujem moje tmavé kruhy pod očami. Strach mi zaťažil meridián obličiek. Prudko zaklapnem zrkadielko. S obavami kráčam do jogového centra na týždňový pobyt. Evidujem sa, dostávam kartičku, platím. Finančne tým prispievam ašrámu, nie cestovnej kancelárii. Už ani na ďalekú dovolenku nemusím ísť. Zažívam ju v strednej Európe. Veď komerčnú dovolenku môže absolvovať ktokoľvek a kedykoľvek. Zaplatiť si lepší alebo iný komfort ako má doma, zjesť niečo iné alebo lepšie ako doma, vyplniť voľný čas máiou. Tu však ide o karmu!

Na menovke mám iniciálu odlišnú od iniciály môjho mena. „Ktovie za koho som sem prišla odrobiť si karmu.“ Hútam. Ubytujem sa. Na izbe počujem chorvátštinu. V malej izbe nás je deväť a ja rozmýšľam nad prísnosťou poslednej kontroly z regionálneho úradu verejného zdravotníctva v mojej kancelárii. Tu na sústredení som si zaplatila programovú náplň, nie komfort ubytovania. Izby sú bez kľúčov stále otvorené, podobne ako v Zaježovej. Postele sú bez posteľného prádla, lebo každý si nosí vlastný spacák. Väčšina účastníkov však spí na karimatkách v spoločnej miestnosti, veci majú uložené v spoločnej šatni, hygienické potreby v spoločnej kúpeľni, len na záchode sa môžete zatvoriť sami. Okrem mamičiek s deťmi. Tí sú stále spolu.

Predchádzam druhým štvorcovým nádvorím, asociujem si obdobie stredoveku. Okolo seba počujem češtinu, maďarčinu, nemčinu a všetci plynule prechádzajú na angličtinu. Neberiem osobne, ak mi niekto neodpovedá – v rámci karmy drží program mlčanlivosti. Stojím na dvore pod šiatrami v rade na prídel vegetariánskeho jedla do nádob od karma-jogínov. Karmajogíni, aby mohli byť na letnom jogovom sústredení, si platia symbolický poplatok za ubytovanie a stravu a pracujú zadarmo buď v kuchyni, jedálni, upratovaním spoločných sociálne užívaných priestoroch, práčovní, reštaurácií, recepcií, proste tam, kde treba. Bez nároku ma mzdu. Celý mesiac. Odpracovávajú si karmu.

 


Kto to je? Poznáte ju?

 

Návrat k tradičným hodnotám po praslici

Pozorujem očami mimozemšťanky zvyky, rituály, stereotypy. Žltá, aj keď pohodlná uniforma, mi nesedí. Zvyčajne sa obliekam farebne podľa nálady, nie podľa predpisu. Vytrhávaním buriny v parku, vytrhávame našu karmu. Niečo podobné brigádam socialistické práce za predchádzajúceho režimu, ktoré o karme ani nechyrovali. Pocity sa mi menia rýchlo a kontinuálne ako Alici v ríši divov. Údiv, zdesenie aj úsmev súbežne. Moje individualistické nastavenie dostáva komunitnými nepísanými, a mnou nepoznanými, pravidlami zabrať. Presýtená slovom karma sa rozhodnem prestať ho používať v bežnom civilnom živote. Nehovorím už ani o egu. Len o individualizme. Na vonné tyčinky získavam alergiu! Výrobky zdravej výživy po návrate nahrádzam tradičnou slovenskou kuchyňou.

Na druhej strane zažívam silu kolektivistického ducha. Potenciál komunity. Spieva sa tu ako v jednej z odnoží kresťanskej sekty, ktorú som zažila trištvrte roka pred tým. Veď spev otvára radosť v srdci. Aj sa bubnuje ako na šamanských stretnutiach pre navodenie hladiny alfa, aj keď zámer je rozdielny.

Skoré ranné vstávanie, spev mantier, meditácia, cvičenie asán, jedlo, jóga nidra, cvičenie asán, jedlo karmajóga, prednáška, jedlo, sasank a už je tu noc. V tomto dennom kolobehu v dave ľudí, úprimný úsmev muža s milým úsmevom ženy a príbeh lásky môže začať. Alebo príbeh dospelého ambiciózneho syna, ktorý sa pred celým spoločenstvom pokloní svojej mame. Svojej duchovnej mame. „Posledné slovo v rodine má najstaršia žena.“ Dozvedám sa na prednáške. S dotykom čela zeme jej mladý muž vzdá úctu ako prvému guruovi, mame guruovi, ktorá mu pôrodom umožnila realizovať sa tu na Zemi. Návrat k tradičným hodnotám cez úctu k ženským predkom.

 


Zátišie v záhradke plnej byliniek

 

Karmarušič a MLM systém Pavúka

Zoznámenie sa so sektou finančnej spoločnosti zameranej na zisk a školeniach motivujúcich k výkonu mám za sebou spred mesiaca. Teraz som v sieti šírenia vysoko duchovných myšlienok. Multilevelmarketingový systém pavúka ako najosvedčenejšia a najstabilnejšia štruktúra šírenia čohokoľvek – či je hrubohmotnej alebo jemnohmotnej povahy. „Priniesť sem jedného nosiča vírusu a v priebehu krátkeho čas tu máme rýchlo šíriacu sa epidémiu.“ napadlo mi hneď v prvý deň a do konca pobytu väčšina prítomných kýchala. Vrátane mňa. Pre nasýtenie vlastného individualizmu počas kýchajúceho pobytu nachádzam v bylinkovej záhrade. Plný jogový dych v konkrétnych cvikoch asán zmierňuje príznaky prechladnutia lepšie ako eukalyptové cukríky alebo horúci zázvorový čaj.

 

Malá odbočka – Zázvorový recept na udržanie zdravia od Reny-kovboja:

12 dkg zázvoru nastrúhať

12 dkg medu

½ l pálenky

1 citrón na kolieska

Zamiešať med a nechať stáť 3-5 dní. Potom scediť a užívať každý deň za štamprlík.

 


Archanjel Michael – rušič karmy

 

ZaSníval sa mi sen…

Sedíme s učiteľkou jogy medzi troma nakreslenými krajinami ÓM – žltou, zelenou a červenou a pijeme mimo ašrámu nealkoholické slivkové pivo. Skladám telefonický hovor s bývalou riaditeľkou detského domova, ktorá sa ma prekvapene pýta, čo robím medzi tými neduživými, priesvitnými ľuďmi bez života.

- „Rozmýšľam nad tým, či som dobre urobila, keď som ťa sem zobrala. Berieš to veľmi intelektuálne.“ povzdychne si učiteľka jogy.

Porozprávam jej sen. Sen, kedy za mnou prišiel guru v oranžovom s bosými a odhalenými nohami a zamračeným čelom. Po chvíli si sadá vedľa mňa na kmeň zvaleného stromu a rovnocenne sa rozprávame. Učiteľka jogy sa zamyslí a upokojí. Sen mi ona interpretuje ako rušenie kariem a zároveň požehnanie. Dostávam v mieste pobytu viac indícií. Značky na životnej ceste ako si spätnou analýzou posledného polroka po jogovom sústredení rekapitulujem. Večerná prechádzka k miestnej gotickej kaplnke na cintoríne, kde nám je sprievodkyňou túlavá, strakatá a prítulná mačka, nad hlavou obloha plná hviezd, zopár netopierov a padajúca hviezda: „Želaj si niečo! Želala si si?“ završuje pobyt. Déjà vu spred dvadsiatich rokov. Len vtedy na tom mieste bol deň, veľká skupina ľudí a živý rozhovor. Jin-jang. Prežívam protipól.

***

„Zlepšila sa ti chôdza.“ skonštatuje mama po mojom návrate domov. Mama vnímajúca len zmeny v hmotnom a viditeľnom svete. „A máš za sebou skúsenosť.“ dodáva ešte.

Musím uznať, že v procese sebauvedomovania – kto som a kam patrím – mi minuloročný neskorý letný pobyt veľa dal. Uvedomila som si svoje nastavenie, filozofický náhľad na svet a odlišný spôsob fungovania iných. Nebyť tých ranných meditácií a jogových cvičení a následného psychického úteku do prechladnutia, zdrhla by som aj reálne uprostred pobytu. Zostáva mi už len dodať smerom k jogovej komunite: „Ospravedlňte ma za moju nevedomosť. Rešpektujem váš spôsob života, zvyky aj rituály. Kráčam ďalej vlastnou cestou. Odteraz je pre mňa joga v dennom živote o sebadisciplíne v cvičení. O rannom pozdrave slnku. Súčasťou udržovania fyzického zdravia.“ Ďalšia „lóka“ v poradí uzavretá. Úplný gestalt.“

Nabudúce si možno vyskúšam pobyt v kresťanskom kláštore. Hm, ale svamidži telefonoval s Dubajom, keď obrátil po sasanku pohľad smerom ku mne… Kto vie a možno si len prečítam Legendu o Ospalej diere.

 

Zlatica Mokráňová

Zdroj: http://www.carodejnica.sk/


 

Súvisiace:

Duchovná lekárnička
https://www.cez-okno.net/rubrika/serial-duchovna-lekarnicka

 


Štítky: 
september 10, 2018 01:42 dopoludnia
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top