Obrázok používateľa CEZ OKNO
Konšpirácia bohatých - 8 nových pravidiel peňazí od Roberta Kiyosakiho

Je príčinou všetkého zla láska k peniazom? Alebo je príčinou všetkého zla ignorancia peňazí? Čo si sa naučil o peniazoch v škole? Tiež si sa niekedy čudoval, prečo naše vzdelávacie systémy neučia veľa – ak vôbec niečo – o peniazoch? Je nedostatok finančného vzdelania na našich školách jednoducho zapríčinené nedbalosťou našich verejných činiteľov zodpovedných za vzdelanie? Alebo je to súčasť väčšieho sprisahania? Bez ohľadu na to, či sme bohatí, alebo chudobní, vzdelaní alebo nevzdelaní, deti alebo dospelí, na dôchodku alebo pracujúci, všetci používame peniaze. Či sa nám to páči alebo nie, peniaze majú obrovský vplyv na naše životy v dnešnom svete. Vynechanie témy peňazí z nášho školského systému je neľudské a nespravodlivé.


Úvod – Koreň všetkého zla


Zmena peňažných pravidiel

V roku 1971, prezident Richard Nixon zmenil finančné pravidlá: Bez súhlasu kongresu zrušil viazanosť amerického dolára na zlato. Toto jednostranné rozhodnutie spravil v tichosti počas dvojdňového stretnutia na Minot Islande v meste Main, bez konzultácie s ministerstvom zahraničia alebo medzinárodného menového systému.

Prezident Nixon zmenil pravidlá, pretože v zahraničných krajinách, ktoré platili americkými dolármi, narastala nespokojnosť preto, že americké ministerstvo financií tlačilo stále viac a viac peňazí, aby mohli splatiť svoje dlhy, a preto začali vo veľkom meniť doláre priamo za zlato, čo viedlo k znižovaniu najmä americkej rezervy zlata. Súčasne s tým klesali na hodnote valuty, pretože vláda viac dovážala, než vyvážala, kvôli nákladnej vojne vo Vietname. Ako sa naša ekonomika rozrastala, dovážali sme tiež viac a viac ropy.

Jednoducho povedané, Amerika vtedy začala bankrotovať. Minulo sa viac, ako sa zarobilo. Spojené štáty mali problém splatiť svoje záväzky – a to dovtedy, kým by tie záväzky neboli splatené zlatom. Oslobodením sa dolára od zlata, a zákonom zrušenej priamej výmeny dolára za zlato, Nixon umožnil Spojeným štátom tlačiť peniaze bez toho, aby sa stále viac zadlžovali.

V roku 1971 boli zmenené dovtedajšie celosvetové finančné pravidlá a najväčší ekonomický boom v dejinách sa mohol začať. Tento boom pokračoval, pokiaľ svet akceptoval naše smiešne peniaze, peniaze ničím nekryté okrem sľubu amerických daňových poplatníkov, že splatia všetky záväzky Spojených štátov.

Vďaka Nixonovej zmene peňažných pravidiel inflácia vzlietla. Párty sa mohlo začať. Čím viac a viac peňazí sa tlačilo, tým viac hodnota dolára klesala a ceny tovarov a aktív rástli. A tak sa zo strednej triedy Američanov stávali milionári vďaka rastu ceny ich domov. Cez mail si zaobstarávali kreditné karty. Peniaze voľne pritekali. Aby mohli splatiť kreditné karty, používali svoje domy ako automaty na peniaze (bankomaty). Veď nakoniec domy vždy rástli na hodnote, nemám pravdu?

Zaslepení nenásytnosťou a ľahkým prístupom k peniazom väčšinou ľudia ani len trochu nevideli alebo ignorovali vážne varovné signály, ktorých príčinou bol finančný systém.

V roku 2007 sa začalo používať nové slovné spojenie „subprime borrower“ - označujúce človeka, ktorý si požičiava peniaze na kúpu domu, ktorý si nemôže dovoliť. Za prve, ľudia si mysleli, že problém „subprime rorrowers“ bol limitovaný chudobou, finančne negramotními jedincami, ktorí mohli iba snívať o vlastnom dome. Alebo na druhej strane, že bol problém limitovaný špekulantmi, pokúšajúcimi sa zarobiť na rýchlom raste ceny (domu). Dokonca ani republikánsky kandidát na prezidenta John McCain nebral krízu vážne ani len v roku 2008, pokúšajúc sa každého upokojiť slovami: „Základy našej ekonomiky sú silné“.

Približne v rovnakom čase sa v našej reči začalo objavovať ďalšie slovo „bailout“ – zachraňovanie našich najväčších bánk z toho istého problému, ktorému čelia „subprime borrowers“: príliš veľa dlhov a nedostatok hotovosti. Tak ako sa finančná kríza rozrastá, milióny ľudí strácajú ich prácu, ich domy, ich istoty, ich študijné fondy a ich dôchodky. Tí, ktorých sa to ešte až tak vážne nedotklo, sa obávajú, že môžu prísť čoskoro na rad. Dokonca aj niektoré zo štátov sú pod tlakom: Kalifornský guvernér Arnold Schwarzeneger začal hovoriť o vydávaní tzv. „IOU-čiek“ namiesto platobných šekov pre štátnych právnikov, pretože Kalifornia, jedna z najväčších ekonomík na svete začala kolabovať.

Teraz, od začiatku roka 2009, sa svet spolieha na novozvoleného prezidenta, Baracka Obamu, že zachráni situáciu.

Peňažná lúpež

V roku 1983 som čítal knihu od Buckminstera Fullera pod názvom „Grunch of Giants“. Slovo “Grunch“ je skratka slov: „Gross Universe Cash Heist“ (Nemilosrdná univerzálna lúpež peňazí). Je to kniha o superbohatých a supersilných a o tom ako po stáročia okrádali a využívali ľudí. Je to kniha o konšpirácii (spiknutí) bohatých.

Kniha „Grunch of giants“ prechádza od kráľov a kráľovien vládnúcich pred mnohými tisícročiami až po súčasnosť. Opisuje a objasňuje ako bohatí a silní vždy ovládali masy. Tiež odhaľuje, že novodobí bankoví lupiči už nepotrebujú masky. Radšej si oblečú obleky a kravaty, športové úbory a banky vykrádajú zvnútra, nie zvonka. Po prečítaní knihy, pred mnohými rokmi, som mohol sledovať túto prichádzajúcu krízu. Len som ešte presne nevedel, kedy vypukne. Jedným z dôvodov prečo sa dobre darí mojim obchodom a investíciám aj napriek ekonomickej kríze je to, že som čítal knihu „Grunch of Giants“. Kniha mi dala čas pripraviť sa na krízu.

Knihy o sprisahaní sú často písané ľuďmi „na okraji spoločnosti“. Dr. Buckminster Fuller, hoci svojím myslením predstihol dobu, bol považovaný za príliš radikálneho. Študoval na Harvardskej univerzite a hoci školu nedokončil, patril medzi uznávaných (ako ďalší známy Harvardský odpadlík, Bill Gates). Americký inštitút architektov považuje Fullera za jedného z najväčších amerických architektov a dizajnérov. Je považovaný za jedného z najviac uznávaných architektov v histórii a vlastní aj veľké množstvo patentov na vynálezy. Bol rešpektovaným futurológom a inšpiráciou pre speváka Johna Denvera, ktorý ho nazval „starým otcom budúcnosti“ v jeho piesni „What One Man Can Do“ (Čo jeden človek dokáže). Fuller bol environmentalista už predtým, ako ľudia vedeli, čo toto slovo znamená. Ale ľudia si ho vážia hlavne preto, že používal svojho génia na to, aby pomáhal svetu, ktorý dáva každému rovnaké šance... a nielen jemu alebo bohatým a silným.

Čítal so viac kníh od Dr. Fullera ešte predtým, ako som začal čítať knihu „Grunch of Giants“. Mojím problémom bolo, že tie predchádzajúce knihy boli príliš matematické a vedecké. Bolo to nad moje sily. Ale knihe „Grunch of Giants“ som rozumel.

Čítanie knihy „Grunch of Giants“ utvrdilo vo mne veľa dohadov týkajúcich sa toho, ako to vo svete funguje. Postupne som pochopil, prečo v školách neučíme deti o peniazoch. Tiež som pochopil, prečo ma poslali bojovať do Vietnamu, do vojny, ktorú sme nikdy nemali vyhrať. Jednoducho povedané, vojna je zisková. Vojna je väčšinou o chamtivosti, nie o vlastenectve. Po deviatich rokoch v armáde, štyroch rokoch z toho na federálnej vojenskej akadémii a piatich rokoch u námorných pilotov, slúžiac ešte dva roky vo Vietname, mohol som iba súhlasiť s Dr. Fullerom. Z vlastnej skúsenosti som pochopil, prečo CIA nazýva „Capitalism’s Invisible Army“ (Neviditeľná armáda kapitalizmu).

Mojou najdôležitejšou skúsenosťou pri čítaní knihy „Grunch of Giants“ bolo, že vo mne prebudila študenta. Prvý krát v mojom živote som sa vášnivo vrhol do štúdia, do štúdia predmetu o tom, ako bohatí a silní využívajú nás ostatných – legálne. Od roku 1983 som prečítal viac ako päťdesiat kníh na túto tému. V každej knihe som našiel jeden alebo dva kúsky hry puzzle. Kniha, ktorú teraz čítate, spája tieto mnohé časti skladačky dokopy.

Je tu naozaj konšpirácia?

Konšpiračných teórií sú desiatky tuctov. O všetkých sme už počuli. Sú to konšpiračné teórie o tom, kto zabil prezidenta Lincolna a Kennedyho a o tom, kto zabil Dr. Martina Luthera Kinga. Existujú tiež konšpiračné teórie o 11. septembri 2001. Tieto teórie nikdy nezomrú. Teórie sú teórie. Sú založené na nedôvere a nezodpovedaných otázkach.

Nepíšem túto knihu preto, aby som ti vyrozprával ďalšiu konšpiračnú teóriu. Mojím výskumom som sa presvedčil o tom, že bolo už veľa konšpirácií bohatých, v minulosti aj v súčasnosti a veľa konšpirácií bude v budúcnosti. Pokiaľ ide o peniaze a moc, vždy budú nejaké konšpirácie. Peniaze a moc vždy budú dôvodom na korupciu. V roku 2008 napríklad Bernard Madoff bol obvinený z vytvorenia 50 000 000 000$ Ponziho systému, aby tak podviedol nielen bohatých klientov, ale aj školy, charity a penzijné fondy. Určitý čas zastával vysokú funkciu vo vedení NASDAQ, nepotreboval peniaze naviac a napriek tomu údajne roky okrádal vzdelaných ľudí a známe organizácie, spoliehajúce sa na jeho kvalifikovanosť pre finančné trhy.

Iný príklad korupcie peňazí a sily je utratenie viac ako pol miliardy dolárov vo voľbách prezidenta USA, na zamestnanie, ktoré stojí iba 400 000$. Také utrácanie peňazí kôli voľbám nie je zdravé pre našu krajinu.

Takže, je tu nejaká konšpirácia? Myslím si, že určitým spôsobom áno. Ale otázkou je: „Čo s tým?“. Čo ty a ja budeme stým robiť? Väčšina tých, ktorí túto poslednú finančnú krízu zapríčinili sú už po smrti zatiaľ, čo ich práca ešte žije. Diskutovať o mŕtvych by bolo úplne bezvýznamné.

Bez ohľadu na to, či je alebo nie je tu konšpirácia, sú tu určité okolnosti a udalosti, ktoré ovplyvňujú váš život vážnym a neviditeľným spôsobom. Poďme sa napríklad pozrieť na finančné vzdelanie. Často som sa sťažoval na nedostatok finančného vzdelania v našom modernom školskom systéme. V tom lepšom prípade, deti vedia ako používať šekovú knižku, špekulovať na burzách, vkladať peniaze do bánk a dlhodobo investovať do dôchodkového plánu. Ináč povedané, sú naučení posielať peniaze bohatým, ktorí majú samozrejme len tie najlepšie úmysly.

Zakaždým, keď učiteľ privedie na hodinu bankára, alebo finančného plánovača, pravdepodobne za účelom finančného vzdelávania, súčasne dovoľujú tým líške navštíviť sliepky v kuríne. Ja nehovorím, že bankári a finanční plánovači sú zlí ľudia. Všetko, čo chcem povedať je, že sú agentmi silných a bohatých. Ich prácou nie je vyučovať, ale získavať budúcich zákazníkov. To je ten dôvod, prečo neprestajne odporúčajú šetriť si vlastné peniaze a investovať ich do spoločných fondov. To pomáha bankám, nie vám. Znovu opakujem, že na tom nie je nič zlé. Je to dobrý biznis pre banky. Nie je to nič iné, ako keď k nám prichádzali vojenskí agenti, keď som chodil na strednú školu, a hovorili nám o sláve služby pre našu krajinu.

Jednou z príčin tejto finančnej krízy je to, že väčšina ľudí nevie rozoznať dobrého finančného poradcu od zlodeja. Väčšina ľudí nevie rozoznať dobrú investíciu od zlej investície. Väčšina ľudí chodí do školy preto, aby mohli dostať dobrú prácu, ťažko pracovať, platiť dane, kúpiť si dom, šetriť peniaze a tie naviac zarobené peniaze dať finančnému plánovačovi – alebo expertovi ako Bernie Madoff.

Väčšina ľudí končí školu bez toho, že by poznali aspoň rozdiely medzi akciou a cenným papierom, medzi dlhom a hodnotou majetku. Zopár z nich vie, prečo sa prioritné akcie nazývajú prioritnými a prečo sa spoločný fond nazýva spoločným, alebo rozdiel medzi spoločným fondom a investičným fondom, devízovo – obchodným fondom a ďalšími fondmi fondov. Veľa ľudí si myslí, že dlhy sú zlé a napriek tomu vás dlhy môžu spraviť veľmi bohatými. Dlhy môžu zvýšiť návratnosť vašej investície, ale iba v tom prípade, že viete, čo robíte. Iba málo ľudí pozná rozdiel medzi kapitálovým výnosom a peňažným tokom (cash flow) a to, ktorý z nich je menej riskantným. Väčšina ľudí slepo prijíma myšlienku chodenia do školy, aby si potom mohli nájsť dobrú prácu a nikdy pritom nezistia, prečo zamestnanci majú vyššie daňové sadzby ako podnikateľ, ktorý vlastní firmu. Mnoho ľudí má dnes problémy, pretože verili, že ich dom je aktívum, kým v skutočnosti bol pasívom. Toto sú základné a jednoduché finančné pojmy. Napriek tomu naše školy z nejakého dôvodu bez výčitiek svedomia vynechávajú predmet, ktorý je potrebný pre úspech v živote – predmet o peniazoch.

V roku 1903, John D. Rockfeller založil „General Educational Board“ (Výbor pre všeobecné vzdelanie) a zdá sa, že jeho účelom bolo zabezpečiť stabilnú zásobu zamestnancov, ktorí by stále boli závislí na peniazoch, práci a pracovnej istote. Existujú informácie o tom, že Rockefeller bol ovplyvnený pruským vzdelávacím systémom, systémom, ktorý produkoval dobrých zamestnancov, dobrých vojakov, ľudí, ktorí poslušne nasledovali nariadenia ako: „Buď to spravíš alebo poletíš“ alebo „Ak potrebuješ peniaze uložiť do bezpečia, daj ich mne a ja za teba budem investovať“. Bez ohľadu na to, či to bolo Rockefellerovým cieľom pri zakladaní tohto výboru, dnes je tomu tak, že všetci tí, ktorí majú dobré vzdelanie a istú prácu, pociťujú finančnú neistotu.

Bez základného finančného vzdelania, dlhodobá finančná istota je takmer nemožná. V roku 2008 si začali vyberať dôchodky prví americkí „baby boomers“ v sume približne 10 000$ za deň, očakávajúc, že vláda sa o nich všetkých finančne a zdravotne postará. Dnes, veľa ľudí nakoniec zistí, že pracovná istota nezabezpečí do budúcnosti dlhotrvajúcu finančnú istotu.

V roku 1913 bola založená Federal Reserve (centrálna banka USA, Fed), hoci zakladatelia a tvorcovia americkej ústavy boli proti vzniku národnej banky, ktorá by kontrolovala zásoby peňazí v obehu. Aj bez riadneho finančného vzdelania sa nájdu ľudia, ktorí vedia, že Fed nie je federálna alebo americká, nemá rezervy a, že to nie je banka. Akonáhle sa Fed objavila, vznikli dva druhy pravidiel vo vzťahu k peniazom. Jeden druh pre ľudí, ktorí pracujú pre peniaze a druhý pre bohatých, ktorí peniaze tlačia.

V roku 1971, keď prezident Nixon zrušil v USA zlatý štandard, konšpirácia bohatých bola kompletne pripravená. Pravidlá peňazí boli úplne zmenené a silne naklonené na stranu bohatých a silných. Vtedy sa začal najväčší finančný „boom“ v histórii a dnes, v roku 2009 tento boom skončil.

Čo mám robiť?

Ako som povedal, konšpirácia bohatých vytvorila dve skupiny pravidiel, pokiaľ ide o peniaze, staré peňažné pravidlá a nové peňažné pravidlá. Ľudia, ktorí majú najväčšie obavy v súčasnej finančnej kríze, sú tí, ktorí hrajú podľa starej skupiny pravidiel. Ak sa chceš cítiť istejšie, čo sa týka tvojej budúcnosti, potrebuješ sa naučiť novú skupinu pravidiel – 8 nových pravidiel peňazí. V tejto knihe ťa budem učiť pochopiť nové pravidlá a súčasne, ako ich využiť v praxi. Nasledujú dva príklady starých a nových pravidiel.

Staré pravidlo: Šetri si peniaze

Po roku 1971 americký dolár už viac nebol peniazom, ale iba menou (hovorím o tom v knihe „Rich Dad’s Increase Your Financial IQ“ (Zvýšte svoje finančné IQ)). Dôsledkom toho je, že tí ktorí šetria, strácajú. Americká vláda dovolila tlačiť peniaze rýchlejšie, ako mohli byť ušetrené. Keď bankár blúzni o sile rastúceho úroku, tiež súčasne hovorí o sile rastúcej inflácie – alebo v súčasnej kríze o sile rastúcej deflácie. Inflácia a deflácia je spôsobená vládou a bankami snažiacimi sa kontrolovať ekonomiku tlačením a požičiavaním peňazí, bez ich akejkoľvek hodnoty, okrem úplnej dôvery v záruku ekonomiky USA.

Na celom svete ľudia roky verili, že americké cenné papiere sú najbezpečnejšou investíciou na svete. Po veľa rokov sporitelia poslušne nakupovali americké cenné papiere, mysliac si, že sú chytrí. Od začiatku roka 2009, sa tridsaťročné „U.S. Treasury Bonds“ vyplácajú s menej ako trojpercentným úrokom. Podľa mňa to znamená, že vo svete je príliš veľa smiešnych peňazí, sporitelia sa menia na utrácačov a v roku 2009 sa „U.S. Bonds“ stanú pravdepodobne najrizikovejšou investíciou.

Ak zatiaľ nerozumieš tomu, prečo je tomu tak. Nerob si starosti. Väčšina ľudí nevie či a prečo je finančné vzdelávanie na školách také potrebné. Táto téma týkajúca sa peňazí, cenných papierov a dlhov bude viac do hĺbky preberaná v ďalších kapitolách – ináč ako na stredných školách s ekonomickým zameraním. Dôležitou informáciou pre teba zatiaľ je, že to, čo bolo doteraz najbezpečnejšou investíciou, americké cenné papiere, sú dnes najrizikovejšou investíciou.

Nové pravidlo: Utrácaj, nešetri

Dnes väčšina ľudí trávi čas tým, že sa učia, ako minúť peniaze. Chodia do školy, aby získali dobre platené miesto a potom tam roky robia, aby dobre zarobili. Potom s tými zarobenými peniazmi spravia to, čo je podľa nich najlepšie, šetria. Podľa nových finančných pravidiel je dôležitejšie vedieť, ako minúť tie peniaze, nielen ako ich zarobiť alebo šetriť. Inými slovami povedané, ľudia, ktorí múdro míňajú svoje peniaze budú na tom vždy lepšie ako tí, ktorí svoje peniaze iba múdro šetria.

Samozrejme, že míňaním myslím na investovanie alebo zmenu tvojich peňazí na dlhodobo rastúci príjem. Bohatí chápu, že v dnešnej ekonomike sa nemôžete stať bohatým tlačení peňazí do matraca – alebo, čo je ešte horšie, do banky. Oni vedia, že kľúčom k bohatstvu je investovanie do aktív, ktoré generujú stály tok peňazí (cashflow). Dnes potrebujete vedieť, ako utratiť vaše peniaze za aktíva, ktoré udržia ich hodnotu, zabezpečia príjem, zmierňujú infláciu a rastú na hodnote – neklesajú. Detailnejšie to rozoberiem v ďalších kapitolách.

Staré pravidlo: Diverzifikuj

Staré pravidlo diverzifikácie hovorí o tom, aby ste nakúpili balík akcií, cenných papierov a spoločných fondov. Lenže diverzifikácia neuchráni investorov od tridsaťpercentného poklesu na akciovom trhu a od strát v ich spoločných fondoch. Pre čo iné by potom tzv. investiční guruovia, ktorí spievali na slávu diverzifikácie, začali kričať pri páde trhu „Predávam, predávam, predávam“. Ak vás diverzifikácia ochráni, prečo potom všetko náhle predávať, keď sa trhy rútia ku dnu?

Ako hovorí Warren Buffet „Rozsiahla diverzifikácia je potrebná iba v tom prípade, ak investor sám nerozumie tomu, čo robí.“ A nakoniec, diverzifikácia je najlepší spôsob, ako zostať stále na nule (neminúť ani nezarobiť). Ak poctivo rovnomerne diverzifikujete, tak jedna skupina aktív je vždy v poklese a druhá v raste. Na jednom mieste peniaze strácaš a na druhom zarábaš, ale konečný výsledok je nula, alebo blízko nuly. Ste statický, stále na tom istom bode. Medzitým inflácie, téma, o ktorej budeme neskôr tiež diskutovať, je stále na vzostupe.

Namiesto diverzifikácie sa múdri investori zameriavajú (koncentrujú) a špecializujú. Dobre sa vyznajú v oblasti, do ktorej investujú a vedia v čom je výhoda tohto biznisu oproti iným biznisom. Napríklad, čo sa týka nehnuteľností, niektorí ľudia sa špecializujú na pozemky a druhí sa špecializujú na apartmány. Zatiaľ, čo obaja investujú do nehnuteľností, používajú tie isté postupy v totálne odlišných kategóriách. Pokiaľ ide o investovanie do akcií, ja investujem do biznisov, ktoré vyplácajú stabilný podiel na zisku (cashflow). Napríklad, dnes investujem do podnikov, ktoré pracujú s ropným potrubím. Po zrútení akciového trhu v roku 2008, akciové kurzy týchto spoločností klesli, čo na druhej strane napomohlo nárastu príjmov z dividend. Inými slovami povedané, aj zlé trhy ponúkajú veľké výhody ak rozumiete tomu, do čoho idete.

Múdri investori chápu, že vlastnenie biznisu, ktorý sa vyrovnáva s vplyvmi rastu a poklesu ekonomiky, alebo investovanie do aktív produkujúcich cashflow je oveľa lepšie ako vlastnenie diverzifikovaného portfólia akcií, cenných papierov a spoločných fondov – investície, ktoré klesajú na hodnote, keď trh klesá.

Nové pravidlo: Kontroluj a koncentruj svoje peniaze

Nediverzifikuj. Drž svoje peniaze pod kontrolou a koncentruj svoje peniaze. Počas tejto krízy som už dostal zopár úderov, ale môjho bohatstva sa to nedotklo. A to preto, že moje bohatstvo nie je závislé od cien na trhu, ktoré buď rastú alebo klesajú. Ja investujem výlučne do cashflow (peňažného toku).

Napríklad, môj cashflow trochu poklesol s poklesom ceny ropy, ale moje bohatstvo zostáva silné, pretože je dostávam šeky nepretržite každého štvrťroka. Takže, keď cena ropných akcií, kapitálové zisky padli dole, ja sa nemám čoho obávať, pretože cashflow (hotovosť) mi neustále prichádza. Ja nemusím predávať svoje akcie, aby som sa dopracoval k zisku.

To isté platí pre väčšinu mojich investícií do nehnuteľností. Do nehnuteľností tiež investujem za účelom príjmu z cashflow, to znamená, že mi šeky (peniaze) chodia nepretržite každý mesiac – tomu sa hovorí pasívny príjem. Ľudia, ktorí dnes majú smolu, sú práve tí, ktorí investujú do nehnuteľností kvôli kapitálovým výnosom (ziskom) – „flipping properties“. Inými slovami povedané, väčšina ľudí dnes investujúcich kvôli kapitálovým výnosom, kalkulujúc s rastom ceny akcií alebo dokonca s rastom ceny ich domov, majú dnes smolu.

Keď som bol malý, môj bohatý otec hrával so mnou a s jeho synom opakovane hru „Monopoly“. Hraním tejto hry som sa naučil rozlišovať medzi cash flow a kapitálovými výnosmi.

Napríklad, ak som vlastnil majetok s jedným zeleným domom, mal som príjem z nájomného 10$ mesačne. Keď som vlastnil tri zelené domy, dostával som mesačne 50$. A hlavným cieľom hry bolo získať červený hotel. Aby si mohol vyhrať, musel si investovať do cashflow, nie do kapitálových výnosov. To, že som sa naučil, aký je rozdiel medzi cashflow a ziskom z predaja majetku už v deviatich rokoch, bola pre mňa jednou z najdôležitejších lekcií, ktoré som dostal od svojho bohatého otca. Inými slovami povedané, finančné vzdelávanie môže byť jednoduchou a zábavnou hrou a súčasne môže poskytnúť finančnú bezpečnosť pre všetky generácie – dokonca aj počas finančnej krízy.

Ja dnes nepotrebujem istotu zamestnania, pretože mám istotu finančnú. Rozdiel medzi finančnou istotou a finančnou neistotou môžeme jednoducho pozorovať na rozdieloch medzi investíciami do aktív generujúcich cashflow a investíciami do výnosov z predaja týchto aktív. Problémom je, že investovanie do cashflow si vyžaduje vyšší stupeň finančnej inteligencie, ako investovanie do kapitálových výnosov z predaja majetku. To, ako múdro investovať do cashflow, preberieme v ďalších kapitolách tejto knihy. Zatiaľ si zapamätaj hlavne toto: Investovať do cashflow počas krízy je ľahšie. Takže nesnaž sa vyhnúť kríze tým, že strčíš hlavu do piesku. Čím dlhšie kríza pokračuje, tým bohatšími sa stanú niektorí ľudia. Ja chcem, aby si bol jedným z nich.

Dnes platí jedno nové pravidlo: Zameranie svojej mysle a financií je dôležitejšie ako diverzifikácia. Súčasne platí, že zameranie sa na cashflow je dnes dôležitejšie ako zameranie sa na zisky z predaja kapitálu, pretože čím viac a viac vieš o kontrole cashflow, tým viac rastie hodnota tvojich aktív a tým súčasne aj tvoja finančná istota. Mohol by si sa stať dokonca bohatým. To je základom finančného vzdelávania, ktorému sa učíš hrou „Monopoly“ a mojou hrou „Cashflow“, ktorej sa tiež hovorí monopoly na steroidoch.

Tieto dve nové pravidlá: „lepšie je učiť sa míňať ako šetriť“ a „zameranie sa (koncentrácia) je dôležitejšie ako diverzifikácia“ sú iba dve z ôsmich nových pravidiel, ktorými sa zaoberám v tejto knihe. Zámerom tejto knihy je otvoriť ti oči a ukázať ti silu kontroly tvojej finančnej budúcnosti za predpokladu existencie správneho finančného vzdelania.

Náš vzdelávací systém oklamal milióny ľudí – dokonca vzdelaných. Existujú dôkazy o tom, ako sa náš finančný systém spojil proti tebe a ostatným. Ale to je už stará história. Dnes ty kontroluješ svoju budúcnosť a teraz je čas, aby si sa učil – učil sa nové finančné pravidlá. Touto cestou získaš kontrolu nad svojím osudom a získaš kľúč k hre o peniaze, podľa ich nových pravidiel.

Môj sľub pre teba

Po tom, ako prezident Nixon zmenil finančné pravidlá v roku 1971 sa téma peňazí stala veľmi nejasnou. Táto téma nedáva zmysel väčšine poctivých ľudí. Faktom je, že čím si poctivejší a pracovitejší, tým menší zmysel dávajú nové pravidlá. Napríklad, nové pravidlá oprávňujú bohatých tlačiť ich vlastné peniaze. Ak by si to spravil ty, šiel by si za falšovanie do väzenia. Ale v tejto knihe objasňujem, ako tlačím peniaze ja – legálne. Tlačenie vlastných peňazí je jedno z najväčších tajomstiev superbohatých.

Sľubujem ti, že sa maximálne vynasnažím, aby moje vysvetľovanie bolo také jednoduché, ako len to bude možné. Budem sa snažiť v maximálnej miere používať bežnú hovorovú reč na vysvetlenie zložitých finančných výrazov. Napríklad, jednou z príčin vzniku dnešnej finančnej krízy je existencia finančných nástrojov, nazývaných deriváty. Warren Buffet nazval deriváty „zbraňami hromadného ničenia“ a jeho prirovnanie sa ukázalo pravdivým. Kvôli derivátom padli na kolená najväčšie banky na svete.

Problémom je, že iba veľmi málo ľudí naozaj vie, čo sú to deriváty. Aby moje vysvetlenie bolo čo najjednoduchšie, vysvetľujem deriváty použitím príkladu s pomarančom a pomarančovým džúsom. Pomarančový džús je derivátom pomaranča – tak, ako benzín je derivátom ropy, alebo vajce derivátom sliepky. Je to jednoduché: Ak si kúpiš dom, hypotekárny úver je derivátom teba a domu, ktorý si kúpil.

Jednou z príčin finančnej krízy je, že banky po celom svete začali vyrábať deriváty z derivátov z derivátov... Niektoré z týchto derivátov majú exotické mená, ako: „collateralized debt obligations“ alebo „high-yield corporate bonds“, „a.k.a. junk bonds“ a „credit default swaps“. V tejto knihe podám ich, pokiaľ je to možné, najlepšie definície použitím bežnej hovorovej reči. Treba pochopiť, že jedným z cieľov finančného priemyslu je ľudí udržať v nevedomosti. Viacvrstvové deriváty ničia svetový bankový systém práve tak, ako kreditné karty a pôžičky na dom ničia mnohé rodiny. Kreditné karty, peniaze, obligácie na dlhy so zárukou, hypotéky, atď. – to všetko sú deriváty, rozdiel je len v názvoch.

V roku 2007, keď trh s derivátmi začal padať, najbohatší ľudia na svete začali kričať „Bailout!“ (Zachráňte nás!). Slovo „bailout“ sa používa, keď bohatí chcú, aby daňoví poplatníci zaplatili za ich chyby alebo podvody. Môj prieskum odhalil, že „bailout“ je súčasťou konšpirácie bohatých.

Jedným z dôvodov, prečo si myslím, že kniha „Bohatý otec, chudobný otec“ je najlepšie predávaná finančná kniha všetkých čias je to, že používa jednoduché finančné výrazy. O to isté sa budem snažiť aj v tejto knihe.

Jeden múdry človek raz povedal, že „v jednoduchosti je sila“. Kvôli jednoduchosti nebudem príliš zachádzať do detailov alebo komplexných vysvetľovaní. Aby som si udržal zameranie, budem namiesto technických výkladov používať príklady z reálneho života. Ak budete chcieť viac detailov, spravím zoznam literatúry, ktorá sa touto tematikou zaoberá viac do hĺbky. Napríklad, kniha „Grunch of Giants“ od Dr. Fullera by mohla byť jednou z nich.

Jednoduchosť je potrebná, pretože je veľa ľudí, ktorí profitujú z toho, že téma peňazí je komplikovaná a nejasná. Je podstatne ľahšie zobrať vám peniaze, keď sa neviete orientovať v problematike.

Takže znovu sa pýtam: „Je láska k peniazom príčinou všetkého zla?“. Ja hovorím, že nie. Verím tomu že väčším zlom je držať ľudí v nevedomosti a ignorovať diskusiu o peniazoch. Zlo vzniká práve preto, že sa ľudia nezaujímajú o to, ako peniaze fungujú a táto finančná nevedomosť je hlavnou súčasťou konšpirácie bohatých.

Zdroj: Robert T. Kiyosaki, Conspiracy of the Rich: The 8 New Rules of Money

Preklad: Dušan Žilinec

exkluzívne.cez.okno


KNIHU môžete zakúpiť na tejto adrese

marec 26, 2009 00:43 dopoludnia
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top