Obrázok používateľa CEZ OKNO
Krátky let sovietskeho raketoplánu - 20 rokov "BURANU"

Pred 20 rokmi štartoval sovietsky raketoplán "Buran" na svoj jediný let. Svojou kvalitou šokoval americkú konkurenciu. Po prevrate bol však projekt zastavený – a slúži dnes len kabinetu kuriozít histórie techniky. Experti vo Washingtone boli „paf“ z hľadiska aktu sily, ktorý bol hlásený z Kazachstanu. Skeptici vlastne rátali s tým, že moskovská nehanebná kópia americkej techniky zhorí v ohnivej guli. Marcia Smith, vesmírna expertka z Kongresovej knižnice USA, sa vyslovila s úctou, že predovšetkým plnoautomatické pristátie sovietskeho raketoplánu „Buran" – v preklade: snehová búrka – ju prekvapilo. Otázne je, či Sovieti nekúpili riadiace počítače v zahraničí.




"...majstrovský kúsok modernej vesmírnej technológie."

Der Spiegel


Šéf štátu a strany Michail Gorbačov sa snažil vzhľadom na takéto výhrady o demonštratívne uvoľnenie. Jeho krajine sa jednoducho podarilo, "odstrániť z cesty problémy", kontroval skeptickým hlasom zo Západu.

Jedným manévrom Sovieti ukázali že vedia vyvinúť raketoplán typu Shuttle a po bezposádkovej ceste ho znovu bezpečne doviedli na Zem. "Testovacím letom ich opakovane použiteľného raketoplánu sa podaril sovietskym raketovým inžinierom majstrovský kúsok modernej vesmírnej technológie, čo na Západe sotva niekto pripúšťal", komentoval vtedy uznanlivo DER SPIEGEL.

Po štarte z kozmickej štartovacej stanice Bajkonur sovietsky dvojník Shuttle za tri hodiny obehol dvakrát zemeguľu. Následne pristál pristávacou rýchlosťou 340 km/hod na špeciálne postavenej, štyri a pol kilometra dlhej betónovej dráhe v blízkosti miesta štartu – úplne bez pomoci človeka. Prvý štartovací pokus bol koncom októbra 1988 ešte v poslednej sekunde prerušený, pretože sa jedno zásobovacie rameno neskoro odpojilo od raketoplánu. Ale pri prvom lete všetky systémy fungovali bezvadne.

Sedem a polroka po USA, disponoval aj Sovietsky zväz znovu použiteľným raketoplánom. V čase obnovenej Studenej vojny, keď prezident Reagan fantazíroval o bojových strojoch v kozme, bol znovu nastolený kúsok vojenskej parity. Toto želanie ovplyvnilo aj kompletný dizajn Burana – a postaralo sa o to, že moskovský raketoplán bol svojmu americkému vzoru podobný.

Sovietski kozmickí konštruktéri uprednostňovali pre nový raketoplán menší dizajn samostatného krídla. Avšak vojaci trvali na klone Shuttle, ktorý s 36 metrami dĺžky a 24 metrami rozpätia, vykazoval skoro presne rozmery svojho vzoru. Počet a usporiadanie okien bol identický, ako aj systém tepelnej ochrany s tisícami keramických doštičiek. "Zákony aerodynamiky sú medzinárodné", vysvetľovala úradná spravodajská agentúra TASS.

Okrem 30 tonovej, podstatne vyššej nosnosti disponoval Buran ešte ďalším dôležitým rozdielom voči Shuttlu: zatiaľ čo americké trajekty so svojimi troma hlavnými motormi disponovali vlastným pohonným systémom, prevzala socialistický variant, nosná raketa "Energija", so svojimi štyrmi prídavnými motormi, kompletnú transportnú prácu. Sovietsky systém bol tým podstatne flexibilnejší ako zariadenia NASA. "Energija" dokázala dopravovať do vesmíru až 100 tonové úžitkové záťaže - satelity, moduly pre kozmické stanice – alebo napríklad Burana.

Vývoj raketoplánu bol najväčší a najdrahší jednotlivý projekt sovietskej histórie. Technici mali po úspešnom panenskom lete vietor v chrbte. Buran mal byť dôležitou časťou kozmického programu Moskvy, ale nie jeho jediná opora. Hlavnú záťaž práce, tak bolo plánované, mali prevziať naďalej rakety na jedno použitie. Avšak tento prestížny objekt sa mal vedieť pripojiť na vtedy úplne novú kozmickú stanicu "Mir". Prvý let s posádkou bol plánovaný na rok 1994.

Z toho však nebolo nič, zmätky prevratu zasadili projektu smrteľnú ranu. Po masívnych finančných problémoch bol vývoj raketoplánu v lete 1993 zastavený dekrétom prezidenta Borisa Jeľcina. Raketoplán, ktorý v roku 1988 absolvoval svoj panenský let, našiel mimoriadne potupný koniec: v roku 2002 bol pri zrútení sa jedného hangára v Bajkonure, zničený.

Jednako však Buran, táto skoro-hviezda sovietskej kozmonautiky, môže ešte aj 20 rokov po jeho jednorázovom štarte napomôcť niekomu k pocte – totiž Hermannovi Layherovi. Tento riaditeľ Technického múzea v Speyeri je zodpovedný za to, že v porýnsko-falckom meste stojí od tohto leta jeden prototyp tohto raketoplánu. Tento aerodynamický testovací model, ktorý absolvoval 25 letov do zemskej atmosféry, bol Rusmi najprv predaný v r. 2000 do Austrálie. Po Odyssei cez Bahrain nakoniec skončil v Nemecku. Za tento logistický veľkoprojekt bol Layher koncom januára vyznamenaný. Od Spoločnosti pre karnevaly a tanečný šport "Schlotte" v Schifferstadte obdržal rád "Svinského žalúdku".

Christoph Seidler

Der kurze Flug des Sowjet-Shuttles

http://www.spiegel.de/wissenschaft/weltall/0,1518,590113,00.html

Zdroj: prop.sk


Sekcie: 
Rubriky: 
december 02, 2008 00:51 dopoludnia
  • krát komentár

1 krát komentár

  1. Obrázok používateľa Anonym
    Anonymaugust 22, 2010 17:08 popoludní

    Komentár: 

    na tu dobu to bola pycha ludskeho umu.len ako vzdy vsade len tie po...te peniaze zapricinily ten potupny pad stroja.

 

 

Top