Obrázok používateľa CEZ OKNO
Kybalion 7

„Vesmír má duševnú podstatu – nachádza sa v mysli absolútna.“ Kybalion






Duševný vesmír

Absolútno je duch! Ale čo je duch? Na túto otázku neexistuje odpoveď, pretože snažiť sa na ňu odpovedať by v podstate znamenalo pokúšať sa definovať absolútno, ktoré nie je možné popísať alebo vymedziť. Duch jednoducho predstavuje slovo, ktorým ľudia nazvali svoju najvyššiu predstavu nekonečnej živej inteligencie. Duch znamená „skutočná podstata“, znamená živá inteligencia, ktorá je nadradená životu a inteligencii tak, ako ich poznáme my, podobne ako sú život a inteligencia nadradené mechanickej energii a hmote. Duch sa vymyká nášmu chápaniu a tento termín používame iba preto, aby sme mohli uvažovať alebo hovoriť o absolútne. Je ospravedlniteľné, pokiaľ pre účely premýšľania považujeme ducha za nekonečnú živú inteligenciu. Súčasne si však musíme priznať, že mu nemôžeme úplne porozumieť. Buď túto skutočnosť musíme uznať, alebo o tejto záležitosti nesmieme vôbec uvažovať.

Zamyslime sa teraz nad podstatou vesmíru ako celku i jeho jednotlivých súčastí. Čo je vesmír? Ukázali sme si, že mimo absolútno nemôže nič existovať. Znamená to, že vesmír je absolútnom? Nie, tak to nemôže byť, lebo sa zdá, že sa vesmír skladá z mnohých častí a neustále sa mení. Ani v ďalších aspektoch nezodpovedá nášmu konceptu absolútna tak, ako sme ho vyložili v poslednej kapitole a ako sme ho nútení prijať. Pokiaľ teda vesmír nie je absolútnom, nemôže existovať – to je nevyhnutný zámer, ku ktorému myseľ dospeje na prvý pohľad. Toto však nemôže byť odpoveď na našu otázku, pretože my jednoznačne vnímame, že vesmír existuje. Čo je teda vesmír, pokiaľ nie je absolútnom a i tak existuje? Poďme tento problém preskúmať. Pokiaľ teda vesmír existuje – alebo sa aspoň zdá, že existuje – musí nejakým spôsobom vychádzať z absolútna – musí byť jeho výtvorom. Z čoho ho však absolútno stvorilo, keď nič nemôže nikdy vzniknúť z ničoho? Niektorí filozofi na túto otázku odpovedajú tvrdením, že absolútno utkalo vesmír samé zo seba – to jest zo svojho bytia a podstaty. Táto odpoveď však nie je uspokojivá, pretože ako sme videli, z Absolútna nie je možné nič odobrať a ani ho nie je možné rozdeliť. Naviac, keby to tak bolo, neuvedomovala by si každá častica vo vesmíre, že je absolútno? A absolútno nemohlo stratiť vedomie samého seba ani sa stať atómom, slepou silou, či na nízkej úrovni žijúcou vecou. Niektorí ľudia už dospeli k poznaniu, že absolútno je skutočne všetkým a keďže existujú, došli k záveru, že sú s absolútnom totožní. Títo ľudia vyhlasovali: „Ja som Boh!“ čím pobavili širokú verejnosť a rozsmútili skutočných mudrcov. V porovnaní s týmto výrokom by tvrdenie atómu: „Ja som človek!“ bolo veľmi skromné.

Ale čo je teda vesmír, pokiaľ nie je absolútnom a ani ním nebol stvorený tak, že sa rozdelilo na mnoho súčastí? Čo iné môže byť, z čoho iného môže byť stvorený? Toto je závažný problém. Preskúmajte ho veľmi starostlivo. Na pomoc nám tu prichádza zákon zhodnosti. Môžeme využiť starý hermetický axióm: „Ako hore, tak dole.“ Študujme, ako fungujú veci na našej úrovni a zistime tak, ako fungujú na úrovniach vyšších. Zákon zhodnosti musí platiť v tomto prípade rovnako ako v iných prípadoch.

Pozrime sa teda, ako to je! Ako tvorí človek na svojej úrovni bytie? Za prvé môže tvoriť z nejakého vonkajšieho materiálu. Tento spôsob tvorby nám však nevyhovuje, pretože mimo absolútno neexistujú žiadne materiály, z ktorých by mohlo tvoriť. Za druhé môže tvoriť či reprodukovať svoj druh plodením, čo je proces rozširovania vlastných radov prostredníctvom odovzdania častí svojej podstaty svojmu potomkovi. Ani tento spôsob nám však nevyhovuje, lebo absolútno nemôže zo seba nič odovzdať ani oddeliť a ani sa nemôže rozmnožovať či reprodukovať. To by totiž znamenalo, že by zo seba najprv muselo niečo vydeliť a následne k sebe niečo pridať, čo je nezmysel. Existuje nejaký tretí spôsob ako človek tvorí? Áno – tvorí duševne! Nepoužíva na to žiadne vonkajšie materiály a ani sa nerozmnožuje, a aj tak jeho duch preniká jeho duševným výtvorom.

V súlade so zákonom zhodnosti môžeme oprávnene prehlásiť, že absolútno tvorí vesmír mentálne, ako človek tvorí duševné obrazy. A takto sa poznatky, ktoré nám podáva rozum, presne zhodujú s výrokmi, ktoré nájdeme v učení a písmach osvietených. Toto učia múdri ľudia, toto učil Hermes.

Absolútno nemôže tvoriť inak než duševne bez toho, aby na to používalo nejaký materiál (a pripomeňme si, že žiadny taký neexistuje), alebo sa rozmnožovalo (čo je takisto nemožné). Pred týmto záverom rozumu, ktorý ako sme si povedali, sa zhoduje s najvyšším učením osvietených, nie je úniku. Rovnako ako vy, študenti, môžete stvoriť vesmír vo svojej mysli, tvorí absolútno vesmíry vo svojej mysli. Váš vesmír je však výtvorom obmedzenej mysle, zatiaľ čo absolútno tvorí prostredníctvom ničím neobmedzovanej mysle. Proces tvorby je v oboch prípadoch podobný, ale líši sa svojim rozsahom. Procesom tvorenia a manifestácie sa budeme ďalej podrobnejšie zaoberať. Teraz však nadišiel okamih, aby ste si zafixovali tento výrok: „Vesmír a všetko, čo obsahuje, je duševným výtvorom absolútna.“ Naozaj, všetko je výtvorom mysle.

„Absolútno vo svojej ničím neobmedzenej mysli tvorí nekonečný počet vesmírov, ktoré pretrvávajú po celé aeóny. Aj tak pre neho tvorba, vývoj, úpadok a zánik miliónov týchto vesmírov netrvá dlhšie než mrknutím oka.“ Kybalion

„Vesmíry sa rodia v maternici nekonečnej mysle absolútna.“ Kybalion


Zákon pohlaví pôsobí na všetkých životných úrovniach – materiálnej, duševnej i duchovnej. Ako sme si však už povedali predtým, pohlavie neznamená pohlavné orgány – tie sú iba materiálnym prejavom pohlavia. Pohlavie znamená to, čo sa vzťahuje k procesu vzniku, či tvorenia. A kedykoľvek je na nejakej pláni niečo tvorené alebo to vzniká, musí sa pritom uplatňovať zákon pohlaví. To platí dokonca i pre tvorbu vesmírov.

Nerobte unáhlené závery a nedomnievajte sa, že tvrdíme, že existuje Boh či Stvoriteľ, ktorý by mal mužské alebo ženské pohlavie. Táto predstava je iba prekrútenie prastarého učenia o tomto predmete. Naozajstná náuka hovorí, že absolútno samé o sebe sa vymyká pohlaviam rovnako ako všetkým ďalším zákonom vrátane tých o čase a priestore. Absolútno je zákon, z ktorého sa vyvinuli všetky ostatné zákony, ktorým nie je podriadené. Keď sa však absolútno prejavuje na úrovni tvorenia, jedná v zhode so zákonom, lebo pracuje na nižšej úrovni bytia. V dôsledku toho sa na duševnej úrovni samozrejme riadi zákonom pohlaví v jeho mužskom a ženskom aspekte.

Tento názor môže niektorým z vás, ktorí ho počujete prvý krát, pripadať znepokojivý, ale aj tak sa podľa neho vo svojom každodennom živote už pasívne riadite. Hovoríte o otcovstve Boha a materstve prírody – o Bohu, božskom Otcovi, a prírode, univerzálnej Matke – čím ste inštinktívne uznali existenciu zákona pohlaví vo vesmíre. Alebo to tak nie je?

Hermetické učenie nenaznačuje skutočnú dualitu – absolútno je jednotné. Mužský a ženský princíp sú iba aspektmi toho istého fenoménu. Náuka hovorí, že mužský princíp absolútna sa v istom slova zmysle nachádza mimo duševný výtvor vesmíru. Mužský princíp smeruje svoju vôľu k ženskému (ktorý môžeme nazvať príroda), ktorý zahajuje vlastnú prácu na vývoji vesmíru. Začína pri jednoduchých centrách aktivity a postupuje cez človeka k stále vyšším a vyšším úrovniam. Celý tento vývoj sa prísne riadi zavedenými prírodnými zákonmi. Pokiaľ sú vám bližšie staršie myšlienkové symboly, môžete o mužskom princípe uvažovať ako o Bohu, otcovi, a o ženskom princípe ako o prírode alebo univerzálnej matke, z ktorej maternice pochádza všetko stvorené. Toto nie je iba básnický spôsob vyjadrovania – ide o predstavu toho, ako bol vesmír skutočne stvorený. Vždy si ale pamätajte, že absolútno je jednotné a že vesmír vytvorila a udržuje jeho nekonečná myseľ.

K tomu, aby ste o tomto všetkom získali správnu predstavu, vám môže pomôcť, pokiaľ zákon zhodnosti aplikujete na seba a svoju myseľ. Viete, že vaša časť, ktorú nazývate ja, stojí v istom slova zmysle bokom a pozoruje vznik obrazov vo vašej mysli. Časť vašej mysle, v ktorej dochádza k duševnej tvorbe, môžeme nazvať druhé ja, aby sme ju odlíšili od prvého Ja, ktoré stojí bokom a pozoruje a skúma jeho myšlienky, predstavy a obrazy. Pamätajte si: „Ako hore, tak dole.“ Úkazy z jednej úrovne môžeme použiť, aby sme vyriešili záhady na vyšších alebo nižších úrovniach.

Neudivuje vás, že vy, deti, cítite inštinktívnu úctu k absolútnu, úctu a rešpekt k otcovskej mysli? Tento pocit nazývame náboženstvo. Nezaráža vás, že, keď sa zamyslíte nad prírodnými divmi a zázrakmi, zaplaví vás mocný pocit, ktorý pramení z vášho najvnútornejšieho bytia? Pritískate sa k materskej mysli ako dieťa, ktoré sa túli k prsu svojej matky.

Nerobte chybu a nemyslite si, že ten maličký svet, ktorý vidíte okolo seba – Zem, ktorá predstavuje iba zrnko prachu vo vesmíre – tvorí celý vesmír. Podobných a väčších svetov existujú celé milióny. A podobných vesmírov sa v nekonečnej mysli nachádza milióny a milióny. Dokonca i v našej nepatrnej Slnečnej sústave sa nachádzajú oblasti a životné pláne, ktoré svojou úrovňou ďaleko prevyšujú tú našu. Práve tak v nej existujú bytosti, s ktorými sa pozemskí smrteľníci môžu merať asi ako rôsolovité životné formy, ktoré obývajú dno oceánov, s človekom. Tieto bytosti majú vlastnosti a ovládajú sily, ktoré ľudia nikdy neprisudzovali ani bohom. A i tak sa tieto bytosti nachádzali na rovnakej – i nižšej – úrovni ako vy. Raz sa dostanete tak vysoko – a dokonca i vyššie – než oni, pretože taký je, ako uvádzajú osvietení, osud ľudstva.

Smrť nie je skutočná, dokonca ani relatívne. Smrť je iba zrod k novému životu – po celé aeóny a aeóny budete postupovať na vyššie a vyššie životné úrovne. Váš domov je vesmír a než nastane koniec času, preskúmate jeho najvzdialenejšie zákutia. Prebývate v nekonečnej mysli absolútna a vaše možnosti a príležitosti nie sú ničím obmedzené – dokonca ani časom alebo priestorom. Na konci veľkého cyklu času, keď sa všetko stvorené navráti späť do absolútna, pôjdete s radosťou, lebo v tej dobe už budete schopní pochopiť, čo to znamená byť jedno s absolútnom. Tak hovoria osvietení – ľudia, ktorí pokročili ďaleko na ceste.

Do tej doby buďte pokojní a kľudní – ochraňuje vás nekonečná moc otcovsko-materskej mysle.

„Domovom smrteľných detí je otcovsko-materská myseľ.“ Kybalion

„Vo vesmíre neexistuje nikto, kto by nemal Otca alebo Matku.“ Kybalion


Zdroj: The Kybalion: A Study of the Hermetic Philosophy of Ancient Egypt and Greece; Czech edition: Alexander Giertli; Preklad: Richard Čábelka; Vydala: Eugenika, ISBN 978-80-89227-74-7

Z češtiny preložil: Ptah

exkluzívne.cez.okno


Sekcie: 
Rubriky: 
apríl 12, 2008 16:30 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top