Obrázok používateľa CEZ OKNO
Ako v Babylone

Prvýkrát po roku 1918 sa na značnom území Slovenska zaviedla úradná dvojjazyčnosť. Zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý tento rok prijal slovenský parlament na žiadosť strany Most-Híd, sa nedá nazvať inak ako nehoráznosť. Nehorázny bol už samotný návrh zákona.


Je to však najmä hanba Slovenska, keďže bez slovenských poslancov by takúto právnu normu nebolo možné prijať. Bugárova novodobá verzia Apponyiho zákona zavádza na území Slovenska úradnú dvojjazyčnosť, diskrimináciu slovenskej väčšiny v zamestnaní, plytvanie peniazmi daňových poplatníkov a v konečnom dôsledku jazykový Babylon, ktorý môže veľmi ľahko vyústiť do územného rozpadu Slovenskej republiky.

 

 

Uhorský národnostný zákon z roku 1868 o používaní jazykov menšín umožňoval výrazne obmedzené používanie slovenčiny, ak aspoň 20 percent obyvateľstva patrilo v obci k menšine. Napriek formálnym zárukám sa v praxi nijaké ustanovenia uhorského zákona o používaní jazykov menšín nikdy nedodržiavali. Navyše, slovenské školstvo na začiatku 1. svetovej vojny takmer úplne zaniklo. Napriek tomu maďarské vládnuce kruhy bez akejkoľvek hanby hlásali do sveta, aké sú veľkorysé a tolerantné k menšinám.

 

Neodôvodnené privilégiá

Súčasný zákon s 20-percentnou hranicou a s právom čiastočného používania jazyka menšín v niektorých prípadoch na úrovni obce sa v čase jeho prijatia prezentoval ako historický kompromis. Béla Bugár však dosiahol zníženie tejto hranice na 15 percent, čo sa z nepochopiteľných dôvodov v médiách uvádza ako ústupok Mostu-Híd, keďže na priznanie dvojjazyčného statusu je potrebné túto hranicu prekročiť v dvoch nasledujúcich sčítaniach ľudu.

 


V praxi to znamená, že napríklad okresné mesto Šaľa, ktoré doteraz nijaký menšinový štatút nemalo, by ho malo získať od roku 2021. A nielen ono.
Na druhej strane, v prípade Hurbanovej Vsi, Senca a mnohých iných obcí sa dvojjazyčný štatút zachová do roku 2031. Niekoľkopercentná menšina tak bude mať v zamestnaní privilegované postavenie na úkor väčšinového obyvateľstva. Navyše všetky nápisy a oznamy v predajniach, reštauráciách, na športoviskách, pamätníkoch, železničných a autobusových staniciach sa budú uvádzať aj v menšinovom jazyku. Zníženie kvóra však nie je to najdôležitejšie, čo nový zákon prináša. Zavádza úradnú dvojjazyčnosť, ktorá tu doteraz nebola. Znamená to vydávanie dvojjazyčných rodných a sobášnych listov, úradných tlačív a verejných listín. Týka sa to aj nápisov a oznamov, ústnej a písomnej komunikácie v celej verejnej správe. Jednoducho povedané, po prvý raz od roku 1918 sa na značnom území Slovenska zavádza úradná dvojjazyčnosť.

 

 

Protislovenské médiá

Maďarská vláda, SMK a Most-Híd nie sú spokojné s najnovším kompromisom, ktorý ešte ani nevstúpil do platnosti. Podľa nich treba zájsť ešte ďalej a hľadať nový kompromis. Tento trend by mal pokračovať asi až dovtedy, kým sa jedného dňa všetci nezobudíme opäť vo Felvidéku s jediným úradným jazykom - maďarčinou. A ako sa k tejto skutočnosti stavia väčšina slovenských médií? Zverejnili zopár povrchných článkov, ktoré aj tak nič neriešia. Očividne nemajú záujem v rámci slobodného prístupu k informáciám publikovať celý text zákona, na základe ktorého by sa široká verejnosť mohla detailne oboznámiť s tým, čo ju v skutočnosti čaká. Naopak, občanov len zavádzajú, chlácholia a obmedzili sa len na strohé informácie o akomsi návrhu, aby sa Rusíni, Česi, Chorváti, Rómovia a iné menšiny cítili na Slovensku komfortne a bezpečne.

 

Poučme sa z histórie

Z juhu sa čoraz častejšie ozývajú hlasy o revízii Trianonu a prijímajú sa aj kroky, ktoré by v príhodnej medzinárodnej situácii mohli viesť k zmenám politicko-geografického usporiadania. Precedensy sa už stali, dokonca nie ďaleko, a tiež na úkor slovanského národa - Srbov v prípade Kosova. Médiá nám zatemňujú historickú pamäť, najmä ponaučenie z mníchovského diktátu a Viedenskej arbitráže. Keď niekto povedal rok pred týmito udalosťami, čo sa môže stať, vysmiali ho, že zbytočne straší. A navyše sme vraj mali spoľahlivých spojencov. Zhodou okolností rovnakých ako aj dnes, no tí nás bez mihnutia oka zradili. Kde sa berie tá viera, že usporiadanie Európy sa nemôže zmeniť?

 


Múdry sa učí na chybách druhých. A hlupák sa nenaučí nikdy. Treba sa jednoducho pripraviť na všetky eventuality, ktoré môžu prísť. To nie je strašenie. Nazýva sa to spoľahnúť sa na zdravý sedliacky rozum, ktorý Slováci vždy mali. Schopnosť byť pripravený na všetko je tiež princíp, ktorý sa učí na všetkých ekonomických univerzitách sveta. V prvom rade sa však treba povzniesť nad vlastnú hašterivosť, závisť a myslieť predovšetkým na Slovensko.

 

 

Dezider Štefunko

Foto: Jana Birošová

Zdroj: EXTRA PLUS, www.extraplus.sk

 


NOVÉ ČÍSLO EXTRA PLUS VO VAŠOM STÁNKU!

 

 

Súvisiace:

PRAVDA O DISKRIMINÁCII
http://www.cez-okno.net/clanok/ludovit-stevko/pravda-o-diskriminacii

SLEPOTA VLÁDY A TOTEMY MAĎARSTVA
http://www.cez-okno.net/clanok/ludovit-stevko/slepota-vlady-a-totemy-mad...

 


 

december 25, 2011 17:48 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top