Obrázok používateľa CEZ OKNO
SLEPOTA VLÁDY A TOTEMY MAĎARSTVA

Kým sa súčasná vláda usiluje o privatizáciu posledných štátnych podnikov a uskutočňuje honbu na čarodejnice v justícii a prokuratúre, maďarská revizionistická chunta zatiaľ oslavuje svojich iredentistických „hrdinov a mučeníkov". Svoje veľkomaďarské bronzové totemy stavia bez zábran od Dunajskej Stredy po Košice. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky akoby ani neexistovalo. Mikuláša Dzurindu zamestnávajú vnútrostranícke intrigy a údržba rozglejeného koaličného konglomerátu, a tak na také drobnosti, ako je principiálna zahraničná politika nemá ani čas, ani chuť. Radičovej návrh zmluvy s Maďarskom o dvojakom občianstve Orbán ignoruje, hoci podľa záväznej dohody odpoveď mala prísť do konca februára. Z Budapešti neprišlo ani len vysvetlenie, ako kážu diplomatické mravy. Nejaké dohody s nejakou slovenskou vládou Orbána už dávno nezaujímajú. A pokiaľ ide o nášho ministra zahraničných vecí, mlčiaceho ako hrob, ten svoju aktivitu prejaví až o rok, keď sa bude v Budapešti opäť bežať maratón. Hajrá Mikuláš!

 


Neuveriteľne drzé a škandalózne vyjadrenia urážajúce krajinu a národ, ktorá maďarského konzula Gézu Farkasa hostí, vyšli na webovom portáli bumm.sk

 

Po slovenských mestách a obciach na juhu Slovenska sa oslavoval maďarský štátny sviatok 15. marec ako najväčšia udalosť roka. Adorácia maďarskej revolúcie z roku 1848 sa stala skutkom vo viacerých kostoloch maďarskej reformovanej cirkvi na Slovensku a na námestiach pod sochami Ľudovíta Košúta (alias Lajosa Kossutha), Alexandra Petroviča (alias Sándora Petőfiho), grófa Istvána Széchényiho a grófa Jánosa Eszterházyho, odsúdeného za vojnové zločiny, ktorému odhalili bustu v Košiciach. Pri príležitosti maďarského štátneho sviatku podpredseda vlády SR Rudolf Chmel (Most-Híd) ešte pred začiatkom oficiálnych osláv položil v bratislavskej Medickej záhrade veniec k pamätníku Petőfiho. Jeho stranícky predseda Béla Bugár rečnil pri Kossuthovej soche v Rožňave, József Nagy prehovoril v Dunajskej Strede, ďalší maďarskí politici sa slávnostne prihovárali občanom pod vejúcimi maďarskými štátnymi zástavami v Šamoríne, Strekove a ďalších mestách a obciach Slovenska. Bol to zvláštny obraz, v ktorom oslavovali sviatok cudzieho štátu poslanci slovenského parlamentu a jeden z najvyšších predstaviteľov slovenskej exekutívy.

 

Šovinistický panák

Na pozadí týchto maďarských osláv v našich médiách takmer zanikli rozhorčené slovenské reakcie na šovinistické protislovenské vyjadrenia maďarského konzula na Slovensku Gézu Farkasa uverejnené 9. 2. na webovej stránke portálu Szlovákiai magyar hírportál (www.bumm.sk) pod názvom: Konzul Géza Farkas - Trianon zaťažuje aj Slovensko (Trianon Szlovákiát is sujta). Farkasov pamflet v mnohom pripomína spis Novissima diaeta nobilissima istého Michala Bencsíka, v ktorom v roku 1722 popieral rovnoprávnosť Slovákov v Uhorsku. Na sneme v Bratislave vyhlásil, že Maďari si Slovákov v minulosti podrobili, z čoho vyplýva, že sú im „večne podriadení". Nadutosť maďarského konzula a urážky národa, ktorý mu poskytuje ochranu na svojom území, sú v diplomatickom svete také bezprecedentné, že by si zaslúžili demarš. Tento malý šovinistický panák nazýva Slovensko (na inom mieste len ako Felvidék) „kukučím vajcom", ktoré je podľa neho „spomedzi susedných krajín jediné, ktoré sa ako celok vydelilo z Uhorska (Magyarországból)". Okolnosti jeho zrodu boli vraj „atypické... sprevádzané snahou o rýchlu asimiláciu neslovenských občanov".

Farkas úr pokračuje vo svojich fantazmagóriách aj takouto úvahou: „Ak porovnáme údaje sčítania ľudu z roku 1910 so súčasnými, bez akejkoľvek zaujatosti môžeme zistiť, že značná časť slovenského obyvateľstva (szlovákság) sa v posledných desaťročiach asimilovala, takže jeho identita nemohla zosilnieť. Aj títo ľudia sa môžu vrátiť k svojim maďarským koreňom, myslím si, že každý druhý Slovák mal maďarských starých rodičov." Ak by sme si takúto idiotskú historickú matematiku zobrali k srdcu a spojili by sme ju s tvrdením čechoslovakistu Štefana Holčíka, že Bratislava, teda Pozsony, bola spolovice česká, neostávalo by nám nič iné, iba spolu s Ľudovítom Košútom prikývnuť, že „slovenského národa niet a nikdy nebolo", že tu pod Tatrami žil iba malý neidentifikovaný kmeň krpčiarov krížený s Germánmi.

Maďarský konzul ďalej v spomenutom interview uvádza: „Slovensko prebralo štátne atribúty ako určitý druh licencie, ktoré si nevybojovalo v stáročných zápasoch. Slovenská spoločnosť nesie v sebe pečať tejto skutočnosti; umelými prostriedkami sa veľmi ťažko dajú stvoriť dejiny a identita. Kult Cyrila a Metoda a kult Svätopluka berie Maďar na vedomie s trpkým úsmevom. Máme predstavu o tom, čo sa dialo na tomto území, vieme, že spontánny ľudový kult Cyrila a Metoda neexistoval, avšak svätého Štefana si ctili aj na severe. Je divné, ako vierozvestovia preskočili cez územie dnešného Maďarska. Nie sú po nich nijaké stopy, presadzovanie ich kultu má charakter pokusu stavania akýchsi náhradných základných pilierov." Bolo by to aj zábavné, keby z tých slov pána konzula nepáchla zasmradnutá maďarónska pýcha stará minimálne dvesto rokov a hrubá neznalosť základných historických faktov.

 

Čerpal z mytológie?

Slovanskí vierozvestovia Cyril a Metod naozaj nemohli „preskočiť" územie Maďarska, lebo v čase ich príchodu na Veľkú Moravu v roku 863 nijaké územie Maďarska neexistovalo a neboli ani Maďari. Turkické kmene Onogurov (podľa skomoleného tureckého slova „on ogur" - desať kmeňov), či podľa inej frazeológie kmene Ugorov, Ungarov aj Magyarov prekročili Karpaty pod tlakom Pečenehov až v roku 903, ako to zaznamenala tzv. Anonymova kronika (Činy Uhrov). Vie čosi Géza Farkas o histórii Slovanov, tuší niečo o etnickej dlhovekosti súčasnej populácie Slovenska, ktoré on nazýva Felvidékom, že vyše 80 percent dnešných Slovákov má gény po svojich predkoch, ktorí žili v strednej Európe už pred 8-tisíc rokmi? Zistili to genetici a genetika používa v súčasnej vede najspoľahlivejšie testy. Alebo sa „jeho nadutosť" pán konzul iba inšpiroval maďarskou mytológiou? Pravdepodobne. Lebo inak by sa nevyslovoval tak povýšenecky o Slovákoch ako o národe bez histórie. Na otázky: Čo by podľa Vás mohlo zlepšiť slovensko-maďarské vzťahy? Čo je potrebné na to, aby klesol počet konfliktov a nastal ideálny stav? - odpovedá: „Väčšia úcta k faktom. Vo vzťahoch obidvoch krajín pokladám za najväčší problém virtuálnu skutočnosť. Zvyčajne hovorím, že Trianon postihuje aj Slovensko v psychologickom zmysle slova: medzinárodné spoločenstvo uznalo suverénny štát, čo však neznamená, že mu k tomu dalo aj dejiny. Na Slovensku sa pociťuje naliehavá potreba vytvoriť virtuálne dejiny." Na tému vedenia štatistiky maďarského občianstva na jeho bratislavskom konzuláte Géza Farkas povedal: „Vedieme, ale nezverejňujeme ju. V tejto súvislosti zvyčajne vždy zdôrazňujem, že tisícročný štát sa nikam neponáhľa. Otvorila sa brána medzi Maďarskom a zahraničným maďarstvom." Vykľulo sa šidlo z vreca. Uhorsko a súčasné Maďarsko je podľa pána diplomata jeden a ten istý štát, ktorý má dosť trpezlivosti a času na to, aby sa etabloval vo svojich tisícročných hraniciach. Takže už to máme povedané na lopate: najprv dvojaké občianstvo pre Maďarov „na odtrhnutých územiach" ako základný predpoklad jednotného maďarského národa a potom Nagymagyarországh, veľké, tisícročné Maďarsko. Legislatívny rámec tohto strategického cieľa sa už črtá. V novej maďarskej ústave sa nezmení len cudzie slovo „preambula" na hrdé maďarské „národné vierovyznanie", ale zmení sa aj názov Maďarskej republiky podľa tradície svätoštefanskej koruny na Magyarországh, čiže pre obyvateľov Felvidéku to bude v našom slovenskom nárečí Uhorsko. Dnes sa to zdá niekomu pritiahnuté za vlasy? Dnes možno. Ako hovorí pán konzul, „tisícročný štát sa nikam neponáhľa".

 

Zastavme ich, bratia!

Slovenská vláda nič nevidí, nič nepočuje, nič nehovorí ako tie povestné Budhove opice. A u nás doma, v médiách a na internete, od Bratislavy po Košice si nadávame do slovenských nacionalistov, „roduverných Slovákov" za každý prejav vlastenectva, vysmievame sa z každého vyvesenia štátnej vlajky. Na zvrchovanom území Slovenskej republiky rastú ako huby po daždi symboly cudzej štátnej moci, archaické uhorské pamätníky. Originálny Bártfayov monument štúrovcov ide zo Štúrovho námestia v hlavnom meste Slovenska vytlačiť obskúrny Bratislavský okrášľovací spolok, akási vzkriesená verzia spolku Pozsonyi Város Szépitőegylet z čias monarchie a nahradiť ho nepodarenou ponáškou na Fadruszovo súsošie Márie Terézie z čias tuhej maďarizácie. Mária Terézia s dvoma maďarskými husármi ako pripomienka maďarských miléniových osláv príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny sa vraj už vytesáva do carrarského mramoru v Taliansku. Ten špás, ktorý bude stáť niekoľko stotisíc eur, však nebude vôbec originálny, pretože z pôvodnej skulptúry sa zachovali iba hlavy husárov v Budapešti či nejaká fotografia, a tak aj laik pochopí, že podľa toho vymodelovať skulptúru v nadživotnej veľkosti je absurdný počin, ktorý má síce čosi spoločné s remeslom, ale s umením sotva. Výtvarníci a urbanisti sú zdesení. Sochár Jozef Jankovič ten projekt prirovnáva k disneylandovskému štýlu a historička výtvarného umenia Bohunka Koklesová ho zaraďuje do kategórie bratislavských Čumilov a Schöner Náciho. Vedúci okrášľovacieho spolku Maroš Mačuha, stážista v Europe Institute v Budapešti a pracovník SAV nechce prezradiť, odkiaľ vzal takú vysokú sumu na postavenie súsošia. To je predbežne zahalené tajomstvom. Isté je len jedno, že Máriu Teréziu a jej maďarských husárov nebude posudzovať nijaká komisia, nijaká Marína Zavacká, nijaká suita výtvarných akademikov a architektov.

 


O osvietenú panovníčku vlastne ani nejde - tá by, pravdaže, mohla mať svoj pamätník v Bratislave kdekoľvek a v originálnom, kvalitnejšom sochárskom stvárnení, keby bola vôľa. Vôľa bola akurát odstrániť originálnu jazdeckú sochu Svätopluka a teraz je vôľa vytisnúť originálnu plastiku slovenského velikána Ľudovíta Štúra, nech to stojí, čo to stojí. Historik Anton Hrnko oslovuje všetkých tých Slovákov, ktorí ešte nestratili úctu sami k sebe: Zastavme ich, bratia! Treba len dúfať, že sa k nemu pridá aj hlas národa, lebo národnú vládu nemáme.

 

 

Ľudovít Števko

Zdroj: EXTRA PLUS, www.extraplus.sk

 


NOVÉ ČÍSLO EXTRA PLUS VO VAŠOM STÁNKU!

 


Odhalenie sochy grófa Jánosa Eszterházyho 14. marca 2011 na nádvorí paláca Csáky-Dessewffy na Hlavnej ulici v Košiciach vyvolalo emócie. Košický výtvarník Peter Kalmus vyjadril svoj názor na Eszterházyho omotaním toaletného papiera okolo sochy. Vzápätí ho fyzicky napadli dvaja štátni občania Maďarskej republiky.

 

apríl 16, 2011 20:01 popoludní
  • krát komentár

4 krát komentár

  1. Obrázok používateľa Anonym
    Anonymapríl 17, 2011 19:29 popoludní

    Komentár: 

    je to skutočná hanba, hanba zo strany vlastizradcov, zradcov slovenskéj histórie a úcty k významným hrdinom a spolutvorcom slovenského národa, ale aj maďarského, pretože oni akceptovali pobyt v karpatskej kotline. V maďarsku by mali byť pomníky slovenských - slovanských panovníkov ako poctra, že maďarský (slovansko - germánsky)národ vlastne existuje !

    Nechápem, prečo je utláčaná skutočná pravda o slovákoch a slovanoch, prečo je to tabu v maďarsku a majú v dejepise niečo iné...prečo nie je úcta k našim praotcoém vlasti, prečo ? Hanbite sa tí, ktorí konajú zradcovsky, hanba luďom, ktorí pravdu skrývajú a klamú, hanba tým, ktorí nemajú úctu k vlastnej´zemi a k otcom národa, hanba im...MOR HO ! Celé mi to pripadá ako opätovné pomaďarčovanie slovákov a plnenie maďarských príkazov k dosiahnutiu sna o veľkom uhorsku...HANBA ! Niekde bolo povedané, že maďarský šovinisti, majú vypracovaný plán k pripojeniu južného slovenska do 20tich rokov. Ak je táto informácia pravdivá, čaká nás opäť problém vlastnej identity - identity slovákov a pomaďarčovanie ako to bolo v 18-19 tom storočí, o čom sa takisto nehovorí...že ? Ani o v páde maďarských vojsk na územie Slovenska 1919 a 1939 ? Nech sa o tom hovorí viac a o pomaďarčovaní a o násilnej asimilácií slovákov v maďarsku !

    Alebo iný pohľad na svet, prečo svet dovolí, prečo EÚ dovolí taký bordel v Európe aký je ? Demokracia je predsa o slobode, kde je ? Kde túžba po slobode a spravodlivosti a pravde ? Kde sú tie naše ideály o ktorých tak veľmi hovoríme ? alebo ...už nehovoríme ? sme už tak osprostení, oklamaní že už túžime po klamstve, nespravodlivosti, korupcii, po tyranii a nie slobode (základ slobody je neobmedzovať !!!! neohrozovať - v pohľade na slovákov slovenský národ slovákov hovoriaci slovenčinou, ktorí (zatiaľ sú prevažným zastúpením) a kde je BOH ? Kde zostal náš BOH ...zatvárame mu dvere v naších srdciach a hynieme...stárneme...hnijeme..prečo ?

  2. Obrázok používateľa zdeno
    zdenoapríl 18, 2011 12:36 popoludní

    Komentár: 

    zdravím Vás, poznáte ten vtip, ako sova vraví vrabcovi: ej vrabec,vrabec, ty máš ale veľkú hlavu! áno-kukučie vajce tu je, ale je to M Republika,môžu sa od zlosti aj potrhať, piaty jazyk na svete v ktorom bola napísaná biblia,ktorý bol pápežom potvrdený r.867 bola staroslovienčina, nie staromaďarčina, sv.cyril a Metod nepreskakovali fosbery-floppom uhorsko ale ešte veľkú moravu, ktorú za 900r.úspešne zakamuflovali ničením archeologických artefaktov. cieľ je jasný, kedže tam na dolniakoch nič nemajú, patrí im teda to, čo je na slovensku. apropos, viete ktorý bol jeden zo 4 jazykov, ktorým hovoril a písal žigmund luxemburský? áno-slovenčina.rečou aj písomne. ale určite sú aj na území dnešnej maďarskej republiky počestní ľudia, nielen hnusní nenapraviteľní šovinisti. možno nám nemôžu odpustiť, že uhorsko neexistovalo od r.1524 do 1698, ale slovensko áno, kde bolo cirkevné sídlo, kde boli korunovačné klenoty a korunovácie? a nakoniec ich asi dotočil ten genetický test vykonaný aj v USA.
    len neviem na čo sú tak príšerne namyslení až to bolí.
    príjemný deň

  3. Obrázok používateľa dana
    danaapríl 18, 2011 17:10 popoludní

    Komentár: 

    hehe..dobre..pobavila som sa..aj ked je to vazna tema...skutocne..dobry komentar

  4. Obrázok používateľa Floro
    Florodecember 26, 2011 18:54 popoludní

    Komentár: 

    Normálne vzdelaní ľudia vedia čo je genetika.Tá dala jasne za pravdu Slovanom,kde je ich miesto...

 

 

Top