Na Discovery som videl Surviving Death. Vedecký dokument o ľuďoch, ktorí zomreli a dnes žijú. 19-ročnému mladíkovi po nehode mozog nevykazoval už žiadnu činnosť, čo potvrdilo aj CT vyšetrenie. Mozog zatemnený, ako keď vypnú elektrinu v celej ulici. Rodina videla snímky, uvedomovali si situáciu, ale v hĺbke srdca sa s tým samozrejme nevedeli vyrovnať. Keď sa už sa s ním lúčili, po opadnutí takmer všetkých nádejí, jeho bratranec mu v stave zúfalstva prešiel ostrou hranou noža po spodku nohy – objavil sa reflex. Potom mu zaryl svojím nechtom pod jeho necht na palci na ruke – pohol celou pažou. Lekári vyskočili a napriek faktu, že mozog je mŕtvy, ešte skúšali nemožné. Pacient sa prebral, po tom čo bol mŕtvy 22 hodín.
Spomenul som si na slovenský prípad, keď nešťastná matka mladého muža, čo tiež tragicky havaroval, spravila podobný test a reflex sa dostavil. Lekár sucho konštatoval, že to sú len nervy. Mladík ostal tak ako bol, bol mŕtvy. Mohli aj v tomto prípade (namiesto toho aby riešili odobratie orgánov) ľudia v bielych plášťoch ešte zabojovať o jeho život?
Nemôže geneticky zakorenený pesimizmus, beznádejnosť a predčasné vzdávanie sa Slovákov (naše typické vlastnosti) spôsobovať, že lekári u nás odpíšu pacienta, ktorý by mohol ešte žiť? Nepochybujem, že lekári robia čo je v ich silách, ale stačí to? Ľudia v tom dokumente boli predsa mŕtvi a teraz žijú.
19 ročný mladík neskôr hovoril, že počul, o čom sa ľudia pri jeho lôžku rozprávali. Nefungoval mu mozog (teda ani sluch a myšlienky) a on počul. Dokonca hovoril, ako mal chuť kričať, keď ho už vyhlásili za mŕtveho, že on predsa žije. Vedci začínajú reálne zvažovať možnosť, že vedomie človeka funguje nezávisle na mozgu.
Mám informácie, a predpokladám, že je to štandardný postup, ako lekár spravil mladému mužovi po autonehode zreničkový test (posvietia do očí a keď sa nedostaví reflex zúženia zreničiek, človek je mŕtvy – nemá funkčný mozog), pacient neprešiel a do kolónky mu napísali mŕtvy. Príde mi to teraz hnusne kruté – takto odpísať človeka - keď viem, že ľudia zo Surviving Death, čo tiež neprešli týmto testom, dnes žijú.
Čo robiť, ak by Vaši blízki či známi boli v podobnej situácii? Nedajte sa hneď lekármi odbiť zreničkovým testom, ani inými podobnými testami. Niekedy sa fakt nedá už nič robiť, ale sú prípady, kedy sa človek vrátil. Lekári nie sú bohovia. Majú len lepšie vedomosti o ľudskom tele. Ale slabosti a úsudok rovnaký ako Vy. Vyviňte nadľudské úsilie, spravte nemožné. Neodpisujte Vašich blízkych. HOVORTE S NIMI. Povedzte im, nech zabojujú a vrátia sa. Možnože Vás počúvnu.
Milan Spišák
Zdroj: Dolezite.sk
