Obrázok používateľa CEZ OKNO
MERJETNEIT, PRVÁ EGYPTSKÁ FARAÓNKA? (Christian Jacq: EGYPŤANKY – Portréty žien faraónskeho Egypta)

 

Zákon hovorí: žena môže byť faraónom

Kňaz Meneton z neskorého obdobia rozdelil egyptských faraónov do tridsiatich dynastií. Urobil to s prihliadnutím na starú egyptskú tradíciu, podľa ktorej už od druhej dynastie platil zákon, že aj žena má schopnosti vykonávať funkciu kráľa. Takmer s istotou môžeme predpokladať, že tento zákon platil už od počiatkov faraónskej civilizácie.

Okolo roku 3150 pred n. I. sa zrodila prvá dynastia. Vzišla z rodu Meniovcov, ktorých meno navodzuje predstavu stability. Je však možné, že meno Meni znamená aj „istý“, čo by naznačovalo, že Meni, ako „istý kráľ“ bol vzorom a oporou nasledujúcich panovníkov.

O počiatkoch egyptskej civilizácie nemáme veľa poznatkov, no vieme, že od prvej dynastie sa používalo hieratické písmo. Výskumom nemnohých zachovaných nápisov sa potvrdilo, že základné hodnoty faraónskeho Egypta už existovali a presadzovali sa najmä cez symbolickú postavu monarchu, ktorý pravdepodobne zjednotil Obidve krajiny a pestovaním kultov zabezpečil ich prosperitu.

Faraóni prvej dynastie mali k dispozícii hneď dve pohrebiská. Jedno v Sakkáre neďaleko Káhiry, druhé v Ebozeve (Abydos) v Strednom Egypte. Umiestnenie pohrebísk na severe a na juhu malo pripomínať, že faraón má schopnosť spájať tieto dva vzájomne sa dopĺňajúce póly. Jedno z týchto dvoch večných sídel malo slúžiť nepominuteľnosti svetelného a neviditeľného tela, druhé odpočinku mumifikovaného tela.

Hneď sa však natíska záhada: žena ›› Merjetneit, „miláčik bohyne Neiť, obýva hrobku Y v Ebozeve i hrobku č. 3503 v Sakkáre1. Také privilégium mali iba faraóni. Hrobky ›› Merjetneit sú zrovnateľné s hrobkami iných panovníkov dynastie. Hrobka Merjetneit v Ebozeve (19 m x 16 m), umiestnená na spodku šachty so stenami obloženými tehlami, je dokonca jednou z najväčších a najlepšie vypracovaných kráľovských hrobiek tej doby. Medzi tehlovými stenami sa nachádza osem kaplniek podlhovastého tvaru, v ktorých sú umiestnené rituálne predmety, vázy a sudové zásobníky. Podlahu pohrebnej miestnosti tvoria dlaždice pripomínajúce parkety; miestnosť kryje drevený strop. Nechýbajú tu stély vytvorené na oslavu faraóna.

V Sakkáre i Ebozeve je hrobka Merjetneit obklopená hrobkami hodnostárov a remeselníkov z jej dvora, vrátane sedemdesiatich siedmich slúžok, ak máme veriť správe z vykopávok.

Záver: Merjetneit bola tretím faraónom prvej dynastie a prvou ženou v hodnosti faraóna.

No možno namietať, že na stélach Merjetneit chýba vyobrazenie sokola Hora, ochrancu faraóna, a že každý monarcha sa nazýval „Hor ten a ten“. Podľa nášho názoru meno boha Hora nahradzovalo práve meno bohyne Neit v mene Merjetneit. Pokúsme sa pochopiť prečo.

 

Prvá egyptská kráľovná a bohyňa Neit

Ak neberieme do úvahy Meniho, zakladateľa dynastie, prvým faraónom prvej dynastie bol Aha – „Bojovník“. Jeho manželka, prvá egyptská kráľovná, sa volala Neit-hotep – „bohyňa Neit v mieri“. Dobyvačný faraón a mierotvorná bohyňa: bol to bezpochyby výraz zbožného želania rovnováhy.

Už tu sa stretávame so záhadnou bohyňou Neit, ktorá predznamenala existenciu prvej egyptskej kráľovnej i prvej ženy v role faraóna. Texty nám vysvetľujú, v čom spočívalo toto predurčenie. Neit bola súčasne vietor i povodeň, bola darkyňou vlahy, z ktorej pochádza všetko, čo existuje, bola stvoriteľkou božstiev i bytostí, bola veľkou matkou, ktorá rozosievala po svete úrodné semená; všetko, čo sa zrodilo, pochádzalo práve z nej. Ako prarodička, ktorá bola na počiatku, zostúpila z vlastnej vôle na svet a stala sa prvou matkou bohov a bohýň2. Kedže Neit bola androgynná, z dvoch tretín muž a z jednej tretiny žena, bola samcom schopným hrať rolu samice i samicou schopnou hrať samca a mohla vytvoriť svet siedmimi slovami. Pretože zrodila i vlastné zrodenie3, mohla sa pokladať za „otca otcov“ a „matku matiek“.

Žena, ktorá sa dostala k moci, bola teda pod ochranou Neit prapôvodnou, čiže autochtónnou osobnosťou tým väčšmi, že faraón sa definoval ako „božská moc, vďaka ktorej žijeme, jediný otec i matka, ktorého nemožno s ničím porovnávať“.4

 

Faraón, to sú kráľovskí manželia

Otec a matka – taká je podstata faraóna. V ľudskom zmysle je vyjadrený párom kráľa a kráľovnej. Tvorivý princíp Atum to potvrdzuje: „Som On-Ona“5. Napokon, to isté sa spája s jeho ženským náprotivkom – Atumet, symbolizovaným hadom.

Dôležité je však konštatovanie, že manželská dvojica vládnuca Egyptu je analogická s prvým manželským párom, ktorý tvorili Šov a Tefnut, niekedy symbolizovaným dvojicou levov. Niet príkladu na mužského faraóna bez manželky, pretože bez veľkej kráľovskej manželky nebolo možné konať rituály a udržiavať vzťahy medzi nebom a zemou. Naproti tomu, ženský faraón, ako uvidíme, nepotreboval ľudského manžela; sám v sebe obsahoval mužský princíp, takisto ako Eset v sebe obsahovala Hora. Bola vždy faraónom, „otcom i matkou“.

Ženy sa aktívne zúčastňovali na riadení krajiny. Neboli to nijaké „prvé dámy“ bez vlastnej osobnosti a osobitých vlastností. Mali plniť štátnické funkcie, takže ich výber sa zakladal na schopnostiach zhostiť sa ich. Preto všetky texty vychvaľujú ich schopnosť byť autoritou rovnako ako ich krásu.

Pravdaže, nemáme tu do činenia s nijakým feminizmom. Išlo o duchovné poslanie ženy, o praktické uplatnenie jej ducha na tvorivom rozvoji. So zánikom faraónskych inštitúcií zanikla aj táto idea a skôr možno hovoriť o úpadku ako o pokroku.

 

Žena pri kormidle

Archeologické vykopávky objavili viacero hrobiek žien z obdobia prvých dynastií, ktoré boli kráľovnami, matkami kráľov alebo osobnosťami na kráľovskom dvore. Objavy potvrdili úctu k ženám i ich popredné pozície v najvyššej štátnej hierarchii.

Jedna z kráľovien, manželka posledného faraóna druhej dynastie (okolo roku 2700 pred. n. I.) si zasluhuje osobitnú zmienku. Bola to Nihepetmaat – „kormidlo patrí Maať -, ktorá sa pokladá za pramatku tretej dynastie. Hoci o nej vieme málo, už jej meno napovedá veľa.

Ak niekedy hovoríme o „štátnej káre“, Egypťania dávali prednosť pojmu „štátna loď“, kedže ich živiteľkou a zároveň veľkou matkou bol Níl. Aby sa kráľovná mohla pokladať za „kormidlo“ musela preukázať, že je schopná bezpečne viesť plavidlo. Stotožňuje sa predovšetkým s bohyňou Maat ako samým základom egyptskej civilizácie6. Slovo Maat možno preložiť ako „Zákon“ s podmienkou, že sa doň pomestia idey univerzálneho poriadku, kozmickej harmónie, večnej rovnováhy vesmíru, nebeskej spravodlivosti inšpirujúcej ľudskú spravodlivosť, rovnosť, solidaritu medzi živými bytosťami, pravdu, spravodlivé rozdelenie povinností, spoločenskú súdržnosť, múdrosť. Maat nosí na hlave pero, kormidlo umožňujúce vtákom riadiť let. Najmä ona podnecuje faraóna v každodennej činnosti. Jej hlavnou úlohou je nastoliť Maat namiesto neporiadku a nespravodlivosti a bojovať proti defektom, ktoré sú vlastné ľudskej povahe: proti zábudlivosti, lenivosti, hluchote k blížnym, slepej svojhlavosti a nenásytnosti. Aby bol štát presným odrazom kozmickej harmónie, faraón musí slovom i skutkom napĺňať Maat. Faraón ako poddaný Maat a služobník svojho ľudu preto nemôže byť, ako ukázal Assmann, tyranom. Jeho úlohou je ochraňovať slabých pred silnými a bojovať s temnotou, byť tmelom zabezpečujúcim súdržnosť medzi ľuďmi i medzi ľudskými spoločenstvami a stvoriteľskými bytosťami. Nebolo to práve zásluhou tejto grandióznej a nanajvýš účinnej koncepcie, že inštitúcia faraóna pretrvala tri tisícročia?

Z pohľadu historika sú kráľovné Nihepetmaat i Merjetneit len neuchopiteľným tieňom; no už svojimi menami tieto ženy stelesňujú veľkoleposť egyptského smerovania, ku ktorého pochopeniu sú kľúčom. Neviedlo azda to, že Maat bola bohyňa a egyptské kráľovné boli jej pozemským stelesnením, k tomu, že Egypťania žene zverili aj najvyššiu zodpovednosť?

 

Poznámky

1 Pozri W. B. Emery: Archaic Egypt, 1967, s. 65 a ďalej
2 Esna V, strany 107 a 281
3 Bohyňa sa prevteľuje do svetielkujúceho chrobáka Agrynus notodanta, ktorý sám plodí svoje potomstvo
4 Text z hrobky Rechmirea (Urkunden IV, 1977 1.6 – 8)
5 Textes des Sarcophagues II, 161a; doslovne: „Som tento (pen) i tamten (ten)“
6 Pozri dôležitú knihu J. Assmanna Maat, I´ideé de justice sociale, 1989

-pokračovanie-

Úryvok z knihy: Christian Jacq “EGYPŤANKY – Portréty žien faraónskeho Egypta”


KNIHU je možné zakúpiť aj na tejto adrese.

 

VŠETKY časti tohto seriálu postupne nájdete na tejto adrese


 

Súvisiace:

Merjetneit (Meritneith, Meryt-Neith)
https://sk.wikipedia.org/wiki/D%C5%BEer
https://en.wikipedia.org/wiki/Merneith

1. dynastia (3150-2930 pr.Kr.)
http://www.kemet.sk/1-dynastia-3150-2930-prkr

Egyptskí panovníci
http://www.kemet.sk/stitok/egyptski-panovnici

Vládcovia Egypta
http://www.kemet.sk/stitok/vladcovia-egypta

 


november 20, 2018 04:17 dopoludnia
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top