Obrázok používateľa CEZ OKNO
MEZOPOTÁMIA I: Sumer

„Človek nemôže nájsť večný život, môže si však zachovať večné meno.“
Epos o Gilgamešovi

Nachádzame sa na území dnešného Iraku a časti Iránu v oblasti nazývanej tiež úrodný polmesiac.


Asi pred 5000 rokmi sa tu však vyvíjala jedna z vôbec prvých nám známych civilizácií. Toto územie označované ako Mezopotámia (z gréckeho mezos a potamos – medziriečie) je často označované za kolísku civilizácie. Hlavná časť Mezopotámie sa rozprestierala medzi riekami Eufrat a Tigris.

Obr.: Mapa Mezopotámie a údolie pri rieke Tigris

Krajina mala rôzny charakter v rôznych častiach svojho územia. Či už to boli rovné pláne na juhu alebo hornaté oblasti na severe v dnešnej severnej Sýrii a severnom Iraku. Napriek tomu, že sa nachádzala vo veľmi suchej oblasti, rieky Eufrat a Tigris umožnili vznik závlahového hospodárstva a teda aj pestovanie obilia a nič nebránilo prvým pokusom o zjednotenie a vývoju mestských štátov. Tieto štáty predstavovali politické jednotky zložené z rôznych sociálnych skupín, ktoré sa hlásili ku konkrétnemu celku a priestoru, ktorý ovládali. Z nich sa vyvinuli staroorientálne despocie, ktoré sú typické hierarchicky usporiadanou spoločnosťou a panovníkom, ktorý bol zástupcom boha na zemi (okrem Egypta).

Ešte aj v novoveku predstavovala oblasť Mezopotámie pre Európanov jednu z najtajomnejších zemí sveta, napriek tomu že o nej písali už antický učenci Herodotos či Strabón a zmieňovala sa o nej aj samotná Biblia.

Vďaka rôznym hľadačom, dobrodruhom a vedcom, mužom či ženám máme síce nedostatočné, ale aspoň nejaké informácie a hmotné pamiatky o jednej z najstarších a najpodivuhodnejších civilizácii sveta.

Sumeri

Asi v druhej polovici 4. tisícročia pred Kr. vyrástli na juhu krajiny mestá ako Ur, Uruk, Lagaš, Nippur či Eridu a niektoré sa stali najdôležitejšími kultovými a mocenskými centrami. Mestá vznikli vďaka príchodu nového etnika do tejto oblasti a to Sumerov.

Napriek tomu, že Sumeri prišli do oblasti už s vyspelým poľnohospodárstvom, domestifikovanými zvieratami a vlastnými tradíciami, znamenali nový impulz v tejto oblasti.

V rámci mesta všetku moc z počiatku prebral chrám jedná sa o tzv. chrámové hospodárstvo. Za najstaršieho panovníka preto môžeme pokladať veľkňaza (označovaného ako EN - pán). Chrám združoval dôležité role a to kultovú, administratívnu, či hospodársku.

V 29. storočí pred Kr. tieto funkcie preberá palác a dostávame sa do rannedynastického alebo palácového obdobia (2900-2000 pred Kr.). Palác vzniká ako ďalšie mocenské centrum, ale nepotlačuje moc chrámu. V paláci sídli panovník nazývaný ENSI (pán) či LUGAL (kráľ). Palác má znova administratívnu a hospodársku úlohu avšak už nie kultovú, to však neznamená, že ju nemá panovník.

V tomto období teda okrem toho, že sa vyvíjajú staroorientálne despocie ako také je najdôležitejšia udalosť spísanie zákonných foriem panovníka Entemena a Urukagina z Lagašu a vznik prvých písomných pamiatok čomu predchádzal vznik písma, pričom písmo z tejto oblasti je považované za jeden z najstarších písomných systémov na svete.

Obr.: Klinové písmo - jeden z najstarších písomných systémov

Šárum-Kínum

V 24. storočí pred Kr. zaznamenávame zmenu vlády, kedy sa k moci dostáva miestodržiteľ Urzababa, ktorý sa vzbúril proti Sumerom, pomenoval sa Šárum–Kínum a z tohto mena neskôr Gréci vytvorili nám známe Sargon I. Akkadský.

A v strednej Mezopotámii vzniká prvý teritoriálny štát Akkadská ríša (2334-2193 pred Kr.) s hlavným mestom Akkad. Sargon vytvoril štát založený na sumersko-akkadskom spolužití, avšak Sumeri sa neustále búrili. Ríša trvala relatívne krátko a zanikla v dôsledku neskúsenosti so spravovaním tak obrovského územia a definitívne ju zničil vpád Gutejcov. Gutejci pochádzali pravdepodobne z pohoria Zagros usadili sa v Umme a neskôr Akkadskú ríšu vyplienili.

Tretia urská dynastia

O pár desaťročí sa stáva dôležitým mocenským centrom Ur. A moc získava 3. urská dynastia, ktorej zakladateľom je Urnamu. Táto dynastia bola výbojná a získala územie Sumerov a taktiež Akkadov. Sumeri boli vystriedaný semitskými etnikami avšak tieto etniká boli hlboko ovplyvnené sumerskou kultúrou.

Medzi rokmi 2004 pred Kr. kedy Ur dobyli Elamiti (Elam bola krajina na východe od Perzského zálivu s hlavným mestom Súsy) a 1595 pred Kr. kedy Chetiti dobyli Babylon prebiehali v Mezopotámii neustále procesy zjednotenia a rozpadu. Počas tohto obdobia získali Amorejci významné postavenie v politickej moci. Hlavné štáty v tomto období boli Babylon, Uruk, Asýria a Mari. V podstate to však bola mozaika neustále súperiacich štátov. Víťazom týchto sporov sa nakoniec stal Chammurapi z Babylonu a na čas sa mu podarilo zjednotiť Mezopotámsku oblasť pod svoju vládu.

Vykopávky v Ure začali keď bol Irak spravovaný Veľkou Britániou. A tak sa Britské múzeum dohodlo s Pensylvánskou univerzitou, že budú spoločne financovať vykopávky na pahorkoch spätých s mestami Eridu a Ur. Pred tým sa tu už trochu kopalo a preto prevládala myšlienka, že sa jedná o vôbec prvé mezopotámske civilizácie. Na výskum bol vybraný Leonard Woolley, ktorý začal kopať v Ure roku 1923. Skoro okamžite narazil na pohrebisko vysoko postavených zosnulých a teda aj na zlato, neskôr boli nájdené aj klinopisné tabuľky, každodenné a umelecké predmety, ale jeden z najpozoruhodnejších nálezov predstavoval hromadný hrob so 74 ľuďmi. Vykopávky tu trvali do roku 1934 a bolo vykopaného mnoho materiálu.


Urský zikkurat


L. Woolley pri práci

-pokračovanie-

Kristína Rašlová

exkluzívne.cez.okno


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Súvisiace:

ARCHEO
http://www.cez-okno.net/sekcia/archeo


marec 26, 2014 23:55 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top