Obrázok používateľa CEZ OKNO
"Mor" námorníkov. O vitamíne C trochu inak...

Strašnú to chorobu poznali už v staroveku. Ako prvý sa o ňom detailnejšie zmieňuje Sv. Ľudovít, francúzsky kráľ, keď sa jeho križiaci v húfoch stávali obeťou prejavov celkového zoslabnutia organizmu. Začínalo to u nich letargiou, vypadávaním zubov, tvorbou vredov na pokožke, staré rany sa pootvorili, kosti postihla dekalcifikácia a následne prišla nezvratná smrť. Už aj Hypokrates sa zamýšľal nad príčinou tejto mysterióznej choroby tvrdiac, že za tým môže byť lenivosť, prebytok čiernej žlče, dokonca nadbytok železa v tele. Dôvodov mohlo byť viacero... Stredovek prišiel v súvislosti s danou chorobou s viacerými terapiami: od slanej vody, cez ortuť, podávanie octu... všetko bez úspechu. Skutočné vzplanutie danej choroby sa však prepája hlavne na obdobie budovanie zámorských korábov v Európe, keď sa námorníci dostávali na dlhé mesiace mimo pevninu.

Vasco da Gama v roku 1499 stratil vďaka spomínanej záhadnej chorobe až 2/3 svojej posádky smerom do Indie. Moreplavec Magellan v roku 1520 neskončil o nič lepšie. 80% jeho posádky taktiež podľahlo tzv. moru námorníkov. V roku 1522 neznáma choroba neušetrila ani Magellana samotného. Podľa istých štúdií sa počet mŕtvych námorníkov, ktorí "moru" počas dlhých námorných výprav podľahli, vyšplhal v histórii až na 2 milióny. So zaujímavým postrehom však prišiel v roku 1740 španielsky námorný kapitán George Anson, ktorý si všimol, že pri podávaní citrusov chorým, pacienti zažívajú akési neuveriteľné pocity blaha. No jasné... dnes už vieme, že vo všetkých horeuvedených prípadoch išlo o príznaky skorbutu, t.j. nedostatku vitamínu C. Námorníci si začali postupne uvedomovať, že záhadnú chorobu nespôsobuje niečo, ale nedostatok niečoho! Kolombus a jeho posádka sa paradoxne počas objavnej cesty k brehom Ameriky nestal obeťou skorbutu, lebo jeho lodný skladník Amerigo Vespucci loď intuitívne dostatočne zabezpečil kyslými zaváraninami. Vespucci tento poklad na svojom korábe docenil až neskôr. Paradoxne neskôr sa práve on v pozícii kapitána lode pri jednej výprave zbavil "skorbuťákov" tým, že ich vysadil na jednom z ostrovov, aby nekazili svojou chorobou "konštruktívnu" atmosféru na lodi. Pri spiatočnej ceste minúc dané ostrovy bol šokovaný pohľadom, že na neho mávajú zdraví námorníci, ktorí zázračne vyzdraveli počas "núteného vysadenia" na ostrove plného citrusov. Postupne si námorníci začali uvedomovať, že sa príznaky záhadnej choroby vynikajúco liečia pomarančom a rôznymi inými citrusmi. Až v roku 1617 chirurg John Woodall vo svojej knihe opísal pozitívne účinky exotických ovocí. 100 rokov ubehlo, kým vyšla publikácia "Ošetrovanie skorbutu". Píše sa rok 1753. Človek je však tvor veľmi rezistentný na zmeny... Nič sa nedá robiť-))

 

Od nadobličiek k paprike

Bolo neuveritelné, že už 3 lyžičky citrónovej šťavy dokážu uzdraviť z fatálnej choroby. To všetko vďaka vita= život aminu = bielkovine. V USA a Anglii začal horúčkovitý boj o C-faktor (C lebo pochádzal z citrusov). Neskôr sa práve škrečok stal vlajkovou loďou pre výskum efektu vitamínu C, keďže spolu s človekom bol jediným tvorom neschopným samosyntézy C-čka vo vlastnej réžii. Albert Szentgyorgyi pri svojich výskumoch nadobličiek postupne objavil kyselinu hexuroinovú. Pri jeho snahe izolovať a nájsť jeden z hormónov nadobličiek objavil vitamín C, ktorý mal pred očami dlhé roky! Szentgyorgyi dokonca objavil aj to, že jedným z najbohatších zdrojov tohto cenného vitamínu je zelená paprika. Neskor vďaka pánovi menom Hawort sa chemická podoba nazvala kyselinou citrónovou. Vitamín C sa stal topkou medzi vitamínmi. Zistilo sa, že sa podieľa aspoň na 8 enzymatických procesoch v tele. Napriek tomu sa stal rozporuplnou témou pre obavy z miery dávkovania a strachu z obličkových kameňov u jej konzumentov. V súčasnosti sa skorbut vyslovene objavuje len pri podvýžive a napr. anorexii nervose. U priemerného dospelého v tele sa nachádza 20mg/kg vitamínu C. U 80 kg muža je to 1600 mg. Z toho 2-3% denne strácame, ak hladina poklesne pod 300 mg, tak vzniká u človeka už spomínaný skorbut. Aj z toho dôvodu sa skorbut začal objavovať cca. 2 mesiace po vyplavení sa na šíre more. Už 6-10 mg Cčka však prináša ochranný faktor v prípade skorbutu. Otázka však znie, či zažehnanie skorbutu znamená aj dostatočnú zdravú úroveň prísunu pre človeka. Nie sme snáď skôr na úpätí priepasti s minimálnym príjmom tohto vitamínu?

 


Kým lekári sa pridržiavajú doporučenia 60-80 mg denného príjmu, tak iní, napr. Linus Pauling, ktorý sa dožil veku 93, bol zástancom príjmu viacerých gramov Céčka na dennej báze.

 

 

Farma priemysel samozrejme nie je zainteresovaný na vitamínoch, ktoré nie je možné patentovať, oni totiž chcú liečiť!!! Liečenie je však výnosné len pri "chronických" chorobách. Vitamíny nám pomáhajú v prevencii, lieky len manažujú príznaky. To je ich jediná funkcia. Podľa dietológa Lenkiho súčasné civilizačné ochorenia sú častokrát výsledkom nedostatku primárnych živín a vitamínov v strave. Szent Gyorgi povedal, že naše telo je oveľa dokonalejšie ako celá listina možných ochorení. Vzhľadom na zvieratá, ktoré si vitamín C vytvarajú sami, naša denná potreba by sa mala pohybovať medzi 2-9 gramami denne. Aj odporúčania Linus Paulinga vychádzajú z týchto poznatkov. Vysoké dávky vitamínu C sa preukázali ako pozitívne i vo vzťahu k vzniku srdcovocievných ochorení. Už 2 gramy C čka májú kladný vplyv na pružnosť ciev. 1 gram denne evidentne znižuje u mladých krvný tlak. 500 mg C konzumovaných denne na dlhodobej báze dokáže zvrátiť aj progresívne srdcovocievne ochorenia. Efekt sa už dostavuje po 30 dňoch. Vysoká miera Céčka v krvi prospieva aj k ochrane cievnej výstelky, má kladný vplyv proti riziku mrtvice. Neprítomnosť vitamínu C pri enzymatických procesoch sa síce sprvoti neprejavuje, ale neskôr prináša prejavy predčasného starnutia a tým aj ochorenia, ktorých zdrojom je nedostatok živín. Vysoká úroveň vitamínu C v krvi prispieva aj k menšej mortalite pri onkologických ochoreniach. Vitamín C má antioxidačné učinky, je výrazne prítomný v bielych krvinkách. Vitamín C je nenahraditelný tak pri prevencii ako aj pri podpornej terapii. Dokonca pri dlhodobom užívaní vitamínu C je o 31% nižšie riziko vzniku rakoviny prsníka. A čo keď má lekár predsa v téme dávkovania pravdu?? Nuž vzhľadom na riziko tvorby obličkových kameňov je to nepodložené a aj, častokrát citovaný, výskum Jerryho M. Riversa len upozorňuje na ostražitosť s vysokými dávkami pri tých pacientoch, u ktorých sa v minulosti objavili opakovane kamene. Druhý argument súvisiaci s obavou o kumuláciu železa v sprievode vyšších dávok C vitamínu v organizme a tým vznikajúce riziko tvorby zrazenín sa taktiež vedecky nedokázalo.

 

Mgr. František Nagy

Zdroj: gnm.webnode.sk

 


 

Súvisiace:

Liečba vysokými dávkami vitamínu C je účinná a dokázaná
http://www.cez-okno.net/clanok/veda/liecba-vysokymi-davkami-vitaminu-c-j...

 


 

Sekcie: 
júl 06, 2011 15:00 popoludní
  • krát komentár

1 krát komentár

  1. Obrázok používateľa e-mental
    e-mentaljúl 08, 2011 22:08 popoludní

    Komentár: 

    Pekný článok, chválim :-)

 

 

Top