Obrázok používateľa CEZ OKNO
Miloš Jesenský: TEMNÝ HORIZONT 4

“Predstav si, že si klonom, a osoba, z ktorej si bol vytvorený, naďalej žije. Tvoj život by tak bol naplánovaný ešte pred jeho začiatkom. Mohol by si sa uvidieť v dospelosti, vidieť, čo sa ti bude páčiť, aké budeš mať schopnosti a aké ti budú chýbať, choroby, na ktoré ochorieš a všetky svoje vrtochy. Vedel by si tiež, že sa nikdy nebudeš vyvíjať iným spôsobom, pretože osoba, z ktorej si bol klonovaný sa nevyvíjala inakšie. Všetky iné možnosti rozvoja sú pre teba uzavreté.”
profesorka filozofie Julie C. van Campová


Ak sa vcítime do psychického rozpoloženia klonov, v emóciách bude dominovať utrpenie, pocit osamelosti a straty. Nemožnosť pripútať svoj život k trvalejším hodnotám, ako sú napríklad rodinné zväzky, im spôsobí ťažké traumy o to viac, že spoločnosť, ktorá ich zo svojho života vylúčila, nakladá s ich vlastným bytím ako s obchodnou komoditou. Klony ako nešťastné kópie ľudských bytostí, bez matky a otca, bez možnosti prirodzeného vývoja. Americký lekár a filozof Leon R. Kass hovorí, že v takomto prípade je dokonca nemožné určiť ich vlastnú identitu. Súčasne pripomína prirodzený odpor, ktorý v nás klonovanie vyvoláva a považuje ho za „emocionálny výraz hlbokej múdrosti“, niečo, o čom intuitívne cítime, „že sa to robiť nemá“, teda reminiscenciu Pascalovho výroku: „Srdce má vlastnú pravdu, ktorú rozum nepozná.“ Možno by sme však nemali hovoriť len o antipatii, ktorú v nás predstava klonovania vyvoláva, ale skôr o pocite spoluúčasti, ktorý nám našepkáva, aby sme nikdy nepripustili vznik takejto situácie, a to nielen pre riziká spojené so samotnou technológiou, ale pre dobro samotných klonov. V tomto zmysle teda možno súhlasiť s Blaise Pascalom hovoriacom o „pravde srdca“ s tým, že by sme sa pri hodnotení klonovania nemali riadiť „hlbokou múdrosťou“ odporu, ale súcitu.

 

V roku 2017 by mala na trh vstúpiť kontroverzná technológia μ GM Humans týkajúca sa geneticky modifikovaných „mikroľudí“, čo nie je žiaden vtip ani paródia na science-fiction. Moderní experimentátori totiž vynašli „humánny“ spôsob, ktorý by mal v budúcnosti nahradiť zvieratá používané na laboratórne pokusy. Embryonálne štádiá týchto bytostí obsahujúce mikročipy vo veľkosti smartfónu budú určené k syntéze kompletných ľudských orgánov – predovšetkým obličiek, srdca, pľúc a tráviaceho traktu. Je to takmer neuveriteľné a predsa skutočné; výskum v oblasti genetiky je rovnako bizarný ako nekontrolovateľný. Vedci manipulujú so základnými stavebnými kameňmi života a pokiaľ nebudeme pozorní, môžeme pripustiť hotovú katastrofu. Profesor sociológie Ulrich Beck z Mníchovskej univerzity dokonca hovorí o „génovom znásilňovaní“ a vo svojich vyjadreniach nie je dvakrát prieberčivý:

„Génová technológia je teória, hypotéza, modelová metóda a technológia, ktorá uvádza do popredia doteraz nepreskúmanú oblasť v samotnom lone prírody – so všetkými otázkami a dilemami, ktoré tým vznikajú. Je prostou pravdou, že vo veci génovej technológie ani jej priaznivci, ani odporcovia nemajú ani to najmenšie tušenie, čo sa tu uvádza do pohybu.“

 

Nositeľ Nobelovej ceny za medicínu, profesor George Wald, zase hovorí:

„Genetické inžinierstvo stavia pred našu spoločnosť problémy predtým nevídané nielen v dejinách vedy, ale aj histórii života na tejto planéte. Do ľudských rúk sa dostala možnosť bleskového preprojektovania živých organizmov, ktoré sú ale výsledkom troch miliárd rokov trvajúcej evolúcie. Nemôžeme si však mýliť túto genetickú intervenciu s predchádzajúcimi pokusmi o zmenu prirodzeného poriadku. Niekdajšie metódy boli totiž účinné iba v prípade ojedinelých alebo veľmi príbuzných druhov. Naproti tomu sa súčasné genetické inžinierstvo zakladá na kombinácii génov nielen medzi rôznymi druhmi, ale prekračuje aj všetky doterajšie hranice deliace živé organizmy.“

 

Podľa mienky profesora Walda genetickou manipuláciou vytvárame úplne nový organizmus, ktorý sotva udržíme celý čas pod kontrolou: „Pokiaľ ho stvoríme, nebude to už možné zvrátiť.“ Laureát Nobelovej ceny upozorňuje, že tu stojíme pred „azda najväčším etickým problémom v dejinách vedy“ a že „uberanie sa cestou genetického inžinierstva bez dostatočného poznania jej účinkov je nielen nemúdre, ale aj nebezpečné. Týmto spôsobom môžu vzniknúť úplne nové choroby zvierat a rastlín, ako aj nové príčiny rakoviny a predtým neznáme epidémie.“

-pokračovanie-


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.


Miloš Jesenský

www.jesensky.sk

Úryvok z knihy Miloša Jesenského “Temný horizont. Nové príbehy Muldera a Scullyovej”

S dovolením autora


KNIHU môžete zakúpiť na tejto adrese.



 

Súvisiace:

Seriál: Akty X Dr. Jesenského
http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-akty-x-dr-jesenskeho

►Exkluzívny rozhovor s Dr. Milošom Jesenským (2017)
http://www.cez-okno.net/clanok/exkluzivny-rozhovor-s-dr-milosom-jesenskym

Exkluzívny rozhovor s doktorom Jesenským (2016)
http://www.cez-okno.net/clanok/exkluzivny-rozhovor-s-doktorom-jesenskym

„K tajomstvám mám takmer intímny vzťah“ (2008)
http://www.cez-okno.net/clanok/k-tajomstvam-mam-takmer-intimny-vztah

MILOŠ JESENSKÝ Výber
http://www.cez-okno.net/rubrika/milos-jesensky-vyber

 


marec 12, 2018 22:56 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top