Obrázok používateľa CEZ OKNO
Mágia tichomorských šamanov

„O Havaji vzniklo mnoho kníh – od akademických prác cez zbierky ľudových príbehov po beletristické diela. Knihy fotografií, cestovní sprievodcovia, historické a sociologické štúdie by zaplnili regále. Mark Twain, Robert Louis Stevenson, Jack London, James A. Michener a mnoho iných autorov sa vo svojich knihách alebo poviedkach venovali tejto téme.“ Havaj bol po viac ako poldruha storočia frekventovanou témou celého sveta, ale autor vyššie citovaných riadkov má predsa len plné právo zaradiť sa do plejády spisovateľov, ktorí Havaj predstavili z doteraz neznámej stránky.

 

Kúzla a rituály Havajských ostrovov

Scott Cunningham sa na úlohu predstaviť havajskú spiritualitu pripravoval už dve dekády predtým, počas ktorých sa zaoberal prírodným náboženstvom a rituálmi dávnych kultúr. Počas tejto doby napísal viac ako štyridsať beletristických a náučných kníh. Experimentoval, skúmal a priebežne písal o všetkom, čo zistil až do svojej smrti v marci 1993. Jeho kniha „Mágia tichomorských šamanov“ zavŕšená necelý rok pred autorovým odchodom z tohto života je koncipovaná podľa náročných bádateľských kritérií. Napriek tomu si udržuje ľahkosť a sviežosť, s akou autor sprevádza po magickej kultúre „Posledného raja“, ako sa tento čarokrásny kúsok pevniny uprostred Pacifiku zvykne nazývať.

Čitatelia v našich zemepisných šírkach boli dlhé roky odkázaní prakticky len na jednu jedinú knihu – „Čarovný Havaj“ českého cestovateľa a publicistu Miloslava Stingla, ktorý tento ostrov objavil – povedané slovami legendárneho reportéra Egona Ervina Kischa – ako „Oceániu od základu zmenenú“. Nech už bola kniha doktora Stingla v Československu akokoľvek priekopnícka (vrátane zmienok o havajskom panteóne a tradičných rituáloch), nič nemohlo nahradiť fakt, že okrem nej a jedného – dvoch cestopisov od Bengta Danielssona sa o tradičnej spiritualite pacifických kultúr vedelo iba žalostne pramálo. Ale aj keď sa v súčasnosti vďaka internetu a medziknižničným výpožičným službám dostaneme k bibliografii o Havajských ostrovoch, náš záujem o túto tému nebude uspokojený ani zďaleka. Časť z dnes už klasických prác opisuje divokú krásu Havaja, žiaľ, v súčasnosti už značne povädnutú, keďže čas sa nezastavil ani pred jeho morskými bránami. Iné dookola rozvíjajú a priživujú jeho legendy – napríklad rozprávanie o Havajkách, údajne najkrajších ženách na svete, rozprávanie o Waikiki, vraj najkrajšej pláži, aká existuje, rozprávanie o tanci hula-hula, aký vraj nemá páru či o sladkej havajskej hudbe dnes však reprodukovanej skôr pre kratochvíľu turistov, ako pre etnológov vybavených mikrofónmi, slúchadlami a laptopmi. Istú satisfakciu možno pocítiť pri štúdiu pôvodných záznamov misionárov či denníkov cestovateľov, ktorí Havaj navštívili začiatkom 19. storočia. V súpise literatúry možno tiež nájsť celkom slušné množstvo referencií o archeologických objavoch, analýzy mýtov, popisov havajskej etnobotaniky či spoločenskej hierachie, zatiaľčo – a tu dajme opätovne slovo Scottovi Cunninghamovi – „neexistuje žiadna kniha, ktorá by poskytla ucelený pohľad na tradičnú havajskú spiritualitu“.

Až tak dokážeme oceniť, aký knižný poklad práve držíme v ruke.

 

Slová sú len tieňom

„Všetky slová a fotografie obsiahnuté v tejto knihe, sú iba obyčajným tieňom Havaja“, píše skromne Scott Cunningham. Hoci sa podľa vlastných slov snaží o nemožné, predsa nám len sprostredkúva magickú romantiku vysnívaného ostrova. „V slovách však nemožno zachytiť podobu priezračnej vody lačne ujedajúcej zo zelenočierneho piesku pláží, krásy smaragdovozeleného údolia plného vtáčieho kriku, vôňu exotických rastlín zmiešanú s pachom morskej soli, pohľad na slnko zapaľujúce západný horizont, silu vybuchujúcej lávy padajúcej do mora, alebo hučiace ticho rozliehajúce sa medzi kamennými múrmi chrámov postavených o mnoho storočí predtým.“

Kto by nezatúžil poznať túto tajuplnú kultúru, ponoriť sa do štúdia spirituality miesta, pre ktoré tamojší obyvatelia používajú lakonické a jednoznačné príslovie „Hawaii no ka oi“ – „Žiadne iné miesto nie je ako Havaj“? Už od čias prvej návštevy belochov na odľahlom archipelágu si túto myšlienku osvojujú aj návštevníci, ktorí nemôžu zabudnúť na vôňu Havaja, na jeho sladký dych. Pre očarenie Scotta Cunninghama platia tie isté emócie, aké kedysi viedli Marka Twaina prirovnať Havaj k „najkrajšiemu loďstvu, aké kedy kotvilo vo vodách oceánu.“ Pre vyjadrenie mystického puta s touto ostrovnou krajinou však používa vlastné slová: „Havaj je skutočne svet sám pre seba. Je to krajina plná dažďov a púští, nespočetného množstva vodopádov, červenej zeme a modrého neba, úrodných polí a rôznofarebných kaňonov, ozdravných kameňov a falických skál, posvätných riek a zakázaných údolí, sopečnej škvary, tajných jaskyní, zelených brál, strašidelných lesov, dúhových rýb, vonných kvetín, koralových útesov, skvostných pláží a činných sopiek. Táto fantazmagorická zmes zrodila kultúru, ktorá sa žiadnej inej nepodobá v spôsoboch stvárnenia duchovného sveta a v postoji k životnému prostrediu. Dokonale izolovaná, vytvorila bohatú, mnohovrstevnatú a všeobjímajúcu spiritualitu hlboko zakorenenú v zemi, vetre a oceáne.“

Autor tu vyjadruje hlboké presvedčenie, že domorodí obyvatelia sa tu pri neustálom skúmaní večných tém obracali hlboko do svojho vnútra a pri hľadaní odpovedí na duchovné výzvy vo vlastnom ostrovnom svete sa ocitli omnoho bližšie k pravde, ako všetci ostatní.

 

Stále živá spiritualita

Scott Cunningham v dvadsaťjedna kapitolách popísal najdôležitejšie aspekty starobylého havajského náboženstva a mágie. Na túto tému písal v minulom čase, ale z toho si nesmieme utvoriť názor akoby duchovná kultúra tejto ostrovnej perly Tichomoria vymrela, že sa jej staré časy už skutočne minuli.

„Prežili božstvá nápor západného (a východného) náboženstva, technológie a myšlienok?“ kladie si otázku spisovateľ a vzápätí nás vyzýva: „Spýtajte sa havajskej stareny, ktorá v mori vykonáva rituálny kúpeľ, aby sa očistila. Opýtajte sa rybára, ktorý do svojho kanoe nevezme banán, alebo dieťaťa, ktoré sa odmieta hrať v lese, kde straší. Spýtajte sa tých, ktorí hádžu obetiny do lávy a žiadajú bohyňu Pele, aby ušetrila ich domovy. Spýtajte sa farmárov, ktorí sa stále modlia k bohovi Lonovi, aby im poskytol dobré počasie a bohatú úrodu. Spýtajte sa osôb, ktoré videli nočný sprievod duchov, alebo ktoré zastavili nádhernej mladej žene, aby sa z ich auta znenazdania vyparila.“

Práve vďaka Cunninghamovej štúdii sa môžeme dozvedieť mnoho o najzjavnejším obradoch tradičnej havajskej spirituality vykonávaných v súkromí domovov, na opustených plážach, v lesoch a vo vzdialených chrámoch odľahlých údolí. Mnoho ľudí dodnes zažíva mystické skúsenosti s dávnymi božstvami, duchmi predkov a proroctvami. Je zaujímavé, že tieto veci sa stávajú aj vzdelaným Havajcom, ktorí sa vôbec alebo len pramálo zaujímajú o náboženské tradície svojho ľudu. Iní sa svojim záujmom o religiózne korene vlastnej kultúry vôbec netaja, ich počet vzrastá s každou novou generáciou, v ktorej mladí ľudia objavujú svoje duchovné dedičstvo, ako nezabudol poznamenať náš obľúbený autor:

„Toto náboženstvo zrodené zo spojenia úrodnej pôdy, čerstvej vody, mnohých dažďov, prekypujúcich oceánov, nádherných vulkánov a oslňujúcich nebies nikdy nezomrie. Hoci sa dnes z chrámov posvätné bubny ozývajú iba výnimočne, súčasní Havajci sa lačne chopili svojho bohatého dedičstva, viery a myšlienok predkov, a snažia sa ich udržať pri živote. Tak, ako poloboh Maui vytiahol Havajské ostrovy na hladinu oceánu pomocou rybárskeho háčika, tak sa mnohí Havajci dnes snažia udržať všetky staroveké tradície pri živote a uchrániť ich pred totálnym zánikom.“

Vec je teda jasná: tradičná havajská spiritualita prežila.

 

Máme sa čo učiť

Pre Marxa a Engelsa boli Havajské ostrovy najdôležitejšou stanicou Tichého oceána. Lenin zase do svojich „Zošitov o imperializme“ napísal, že Havaj je na polceste medzi Panamou a Hongkongom. To všetko síce môže byť pravda, ale otcovia „historického materializmu“ boli vo svojom hodnotení predsa len krátkozrakí, keďže už Miloslav Stingl si uprostred socialistickej éry predsa len dovolil aspoň skromne podotknúť, že „Havajci a celá Polynézia predstavujú svet neobyčajných príbehov, neobyčajných legiend a bájí, svet, v ktorom je zavše možné aj to, čo vlastne možné nie je.“

Azda nik sa bližšie nepriblížil tejto myšlienke, ako Scott Cunningham v diele „Mágia tichomorských šamanov“: „Informácie obsiahnuté v tejto knihe boli získané z mnohých zdrojov. Niektoré pochádzajú od Havajcov, ktorých som počas svojho života stretol. Mnoho z týchto informácií však bolo objavených v odborných textoch napísaných samotnými Havajcami alebo odborníkmi, ktorí tieto informácie od starých Havajcov získali. Mnoho z príhod a historiek pochádza z rozprávania ich prarodičov o dobách dávno minulých.“

Prečo je táto kniha užitočná? Odpovedať na túto otázku nie je vôbec ťažké, pokiaľ si dáme záležať na dôslednej formulácii myšlienok. Autor nás totiž svojim dielom sprevádza ideou, podľa ktorej skúmanie novej kultúry môže byť výzvou, pretože nás úplne prirodzene smeruje k porovnávaniu jej hodnôt, duchovna a spôsobu existencie s vlastnou empíriou. Mnohokrát až márnomyseľné úsilie, s akým obhajujeme náš spôsob života ako ideál pre všetkých, môže byť spochybnené zoznámením sa so základnými hodnotami iných kultúr.

„Až keď skutočne odložíme zaujatosť bokom, môžeme sa niečo naučiť“, píše Scott Cunningham. „Až potom totiž prestaneme posudzovať nové informácie podľa našich predsudkov a očakávaní. Aby sme porozumeli ľuďom, ktorí vytvorili iné kultúry, musíme sa vzdať myslenia plného predsudkov a musíme sa chcieť niečo naučiť.“ Tradičná havajská spiritualita sa môže síce v očiach Európana javiť cudzia a zvláštna, ale podľa autorovho názoru nepochybne ponúka intímne spojenie s duchovnom. Nahliadanie na ezoterické aspekty havajskej kultúry z inoeurópskej perspektívy môže byť podľa jeho názoru nesmierne obohacujúce:

„Zrodená zo starobylej polynézskej minulosti, udržiavanej pri živote na neuveriteľne nádherných ostrovoch hrdým ľudom, ktorého predkovia riskovali všetko, aby našli nový domov, nás môže staroveká havajská spiritualita mnohé naučiť. Medzi tieto lekcie patrí úcta k zemi, ekologické rybárstvo a pestovateľské schopnosti, citlivé využívanie vodných zdrojov, sila početnej rodiny, úcta k náboženskému vyznaniu iných a koncept duchovnej moci, ktorá udržuje všetko nažive.“

Skutočne, máme sa čo učiť.

 

Cunnigham, Scott: Magie tichomořských šamanů. Kouzla a rituály Havajských ostrovů. Z anglického jazyka preložil Karel Goldmann, Grada Publishing, Praha 2009, 207 strán

 

Dr. Miloš Jesenský

Zdroj: jesensky.sk

 


KNIHU môžete zakúpiť na tejto adrese

 

 

september 19, 2011 17:49 popoludní
  • Komentáre

0 Komentáre

 

 

Top