Obrázok používateľa CEZ OKNO
Chupacabras útočia

Viac ako storočie vyčíňajú na karibskom ostrove Portoriko okrídlené príšery „chupacabras“. Invázia hrozivých „kozích upírov“ vyvolala medzi obyvateľstvom takú paniku, že sa otvorene domáha rázneho zákroku úradov. Ich hospodárske zvieratá, predovšetkým malé prežúvavce, sú totiž masovo zabíjané stvoreniami, ktoré vysávajú krv, konzumujú vnútorné orgány a príležitostne útočia aj na ľudí. Kedysi dávno sa ich výskyt spájal so silami temnôt, dnes prišli do módy mimozemšťania.

ZÁHADNÉ PRÍPADY

Dna 26. marca 1995 pozoroval Jaime Terres spoločne so svojim bratom v korune stromov v blízkosti Barretovej ovčej farmy, kde bolo prednedávnom nájdené väčšie množstvo zmasakrovaného dobytka, prapodivné stvorenie. Bytosť mala guľatú hlavu, čierne mandlovité oči a málo vyvinutú čeľusť s ústami. Tvár bola šedej farby, zvyšok tela bol pigmentovaný. Akonáhle si však tvor povšimol, že je stredom nežiaducej pozornosti dvoch ľudí, vydal ostrý sykot, pri ktorom obaja bratia takmer upadli do mdlôb a zmizol v kroví.

Známy portorický bádateľ Jorge Martin dokumentoval agresívne chovanie „chupacabras“ aj voči ľuďom jedného slnečného májového dna roku 1995 zaútočila príšera na staršieho roľníka pri práci na trstinovom poli. Muž sa síce ubránil, ale následne takmer podľahol srdcovému záchvatu. Jeho výpoveď doplnili rozprávania ďalších svedkov, ktorí tvrdili, že „chupacabras“ zvláštne gestikuluje, čulo otáča hlavou a vydáva syčanie spôsobujúce mdloby.

Prvá polovica roku 1995 bola v znamení všeobecného masakru zvierat v Portoriku. Don Francisco Rutz z mestečka Humacao napríklad 22. mája nahlásil polícii podivne usmrtené tri kozy aj kozľatami. Veterinár pri obhliadke tiel zistil malé ranky na cele, krku a nohách zvierat. Čo však bolo ešte podivnejšie - telá neobsahovali ani kvapku krvi.

Päťdesiatročná Maria de Gomézová z dedinky Barrio Valenciano Abajo sa s chupacabras stretla v noci, keď odišla na dvor upokojiť štekajúceho psa. V prítmí, priamo za siluetou jej verného štvornohého strážcu, stála popolavo šedá, asi meter vysoká postava a upierala na zviera planúce oči, ako by ho chcela zhypnotizovať.

„Bol to najohavnejší tvor, akého som kedy videla“, spomínala neskôr Maria de Gomézová. Krátko nato, ako svedkyňa na seba upútala pozornosť, prikryla si bytosť krídlami tvár, nemotornými skokmi prebehla okolo plota, vyšvihla sa na terasu a odletela do tmy. Pani Gomézová si ešte stačila všimnúť, že pri odlete osvetľovali oči príšery tmavý priestor navôkol svetlom, akoby to boli reflektory. Postupné slabnutie svojho zraku prisudzuje svedkyňa tomu, že si s chupacabras pozerali priamo do očí.

Jedného neskorého večera pristála na farme Jesusa Sancheza ďalšia príšera, otvorila si králikárne a na mŕtvych telách zanechala typické stopy po vysatí krvi. Sanchez sa rozhodol, že bude hliadkovať. O niekoľko dní sa príšera objavila o štvrtej hodine rannej. Sanchez ju oslnil reflektorom, ona však unikla z kužeľa svetla a zmizla v poli, kde ešte vládla nepreniknuteľná tma. Pravda, až na malý detail: farmár ju stihol dvakrát „počastovať“ svojou ostro nabrúsenou mačetou. A výsledok? Nestalo sa vôbec nič. „Znelo to ako úder na bubon“, dodáva bezmocne Sanchez a pri tejto spomienke mu viditeľne nie je dobre.

POLICAJT STRIELA NA PRÍŠERU

V noci 7. augusta 1995 pozoroval mladík Misael Negron v Canovanas viac ako desať minút chupacabras z balkóna svojho domu. Bytosť vysoká 1,3 m mala „tmavú kožu a oválnu hlavu bez uší. Jej tvár s ostro sa zbiehajúcimi perami a veľkými červenými očami sa nápadne podobala rybacej hlave, obzvlášť, keď jej z úst trčali veľké kly. Hlava sedela na tenkom krku, trochu nižšie sa nachádzali dlhé ramená zakončené troma špicatými prstami.“ Bytosť sa pohybovala vo vzpriamenej polohe pomocou dvoch masívnych nôh. Pozdĺž tela mala niečo „v podobe hrivy alebo hrebeňa.“ Tento hrebeň akoby fosforeskoval a menil svoju farbu. Stvorenie stálo na balkóne, na ktorého konci sa Negron objavil vo vzdialenosti asi 15 metrov. Akonáhle bytosť Negrona zbadala, znehybnela a vystrašený Misael vbehol späť do bytu a zavrel balkónové dvere. Keď sa obzrel za seba, všimol si, že ho ten podivný tvor pozoruje spoza okna červenými očami. Odišiel, až keď mladík bledý od hrôzy zatvoril na oknách okenice.

8. augusta, teda hneď na druhý deň, pozoroval podobnú bytosť Misaelov brat Angel Dávid Negron. Tvor stál na dvore pri práve usmrtenej koze. Negron vybehol bytosti oproti, ale akonáhle sa zachovala rovnako, vyrazil naspäť domov a z balkónu pozoroval, ako votrelec zmizol v blízkom poraste. Telo kozy malo klasické stopy po útoku chupacabras - otvormi bola vysatá krv a telové tekutiny, chýbali tiež vnútorné orgány ako srdce, pečeň, genitálie, rovnako ako pysky, oči a uši. Angel Negron a členovia jeho rodiny si pamätajú, že chvíľu pred objavením sa votrelca počuli zvuk v podobe silného hučania spojeného so „svišťaním turbíny“, doliehajúci z miesta, kde sa potom objavil. Okrem toho vydávala chupacabras akýsi piskot sprevádzaný výrazným syčaním.

Začiatkom augusta 1995 strieľal policajt Jose Collazo z Campo Rico na chupacabras zo služobného revolveru (Magnum 357). Príšera sa snažila pohrýzť jeho psa, fenu rasy čau-čau. Neznámy návštevník sa po príchode policajta okamžite obrátil proti nemu. Ten neváhal a zo vzdialenosti necelých troch metrov bleskurýchle vypálil. Náraz projektilu odhodil nepozvaného hosťa na múr, ten sa však po náraze rýchlo otriasol a utiekol.

Podivnú bytosť tiež pozorovali zavčas rána 16. augusta 1995 obyvatelia dedinky Pozo v okrese Campo Rico počas odstraňovania škôd po prechode uragánu Marilyn. Jeden z dedinčanov vystrelil bez úspechu niekoľkokrát na príšeru, ktorá roztiahla niečo ako krídla a odletela.

Iný svedok, Daniel Perez, uvidel chupacabras letieť od svojho domu: „Stalo sa to ráno okolo 7.30 hod.“, hovorí. "Počul som hlasné hučanie, pozrel som sa von oknom a vtom som ho zbadal. Práve v tej chvíli pristávala a po niekoľkých minútach už stál na nohách na veľkom balvane na mojom pozemku. O chvíľu vyskočil nahor, dostal sa do vzduchu a odletel medzi konáre stromu avocado, bez toho, aby sa dotkol čo i len jedinej vetvičky. Vyzeral presne tak, ako ho popisujú ľudia. Čo ma na jeho vzhľade upútalo najviac, boli malé krídelká na chrbte, ktoré sa postupne rozširovali smerom od chrbta nadol a boli stále väčšie a väčšie.

 

Dr. Miloš Jesenský

 

Zdroj: jesensky.sk

 

Štítky: 
január 28, 2010 19:22 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top