S životom súvisela určitá nevyhnuteľnosť, bolo v ňom niečo nemenné, čomu sa ľudia prispôsobovali pomocou zmyslu pre prirodzenú rovnováhu. Normu chovania určoval prírodný zákon prispôsobený človeku, ktorý vyrovnával rozdiely medzi „prírodnými zákonmi“ a „spoločenskými pravidlami“. Základom oboch bol totiž nemenný tok udalostí, ktorými na seba ľudia a príroda navzájom reagovali.
Príroda bola samozrejme nepredvídateľná, vrtochy podnebia a prostredia, ako i vôľa prežiť však ľudí zjednotili, takže objavili, ako sa premenlivej prírode prispôsobiť, a pevne si tieto postupy vtlačili do myslí a sŕdc. Ľudský zákon teda bol odrazom, odpoveďou, pritakaním zákonu prírody.
Nutnou podmienkou kmeňovej integrácie boli praktické znalosti, ako dôjsť k správnemu úsudku a určiť prijateľné chovanie, boli nutnou podmienkou kmeňovej integrácie. Preto sa morálne cnosti pestovali ako rysy charakteru disciplínou mysle a tela. Poznanie získané na príkladoch rozvíjalo charakter jednotlivca a v širšom zmysle cnosti celého kmeňa. Tieto cnosti boli ešte upevňované odmenou za vynikajúce morálne, fyzické a intelektuálne vlastnosti, a potom i v náboženských obradoch, ktoré zdôrazňovali vzťah týchto vlastností k prírode.
V prostredí, kde osobná bezúhonnosť ovláda akcia a reakcia, nepotrebovali domorodí Američania knihy pravidiel a predpisov, podľa ktorých by riadili svoje chovanie.
Ľudia boli umiestnení na tento svet, aby získavali znalosti o sebe a o svojich bratoch a sestrách. My sme títo Ľudia. My sme Padnutá Hviezda. Naše ľudské zákony sa menia zároveň s tým, ako ich chápeme. Len zákony dané Duchom zostávajú stále rovnaké. (Biely Vlk; Vraní Indiáni)
Boh povedal, že on je Otec a zem je Matka ľudstva, že príroda je zákon, že zvieratá a ryby a rastliny sú poslušné prírode, iba človek hreší. Toto je starý zákon. (Smowhala; Wanapumovia)
Doprajte mi, aby som bol slobodným človekom – aby som mal slobodu cestovať, slobodu zastaviť sa, slobodu pracovať, slobodu obchodovať tam, kde sa rozhodnem, slobodu vybrať si svojho učiteľa, slobodu vyznávať náboženstvo svojich otcov, slobodu hovoriť, myslieť a jednať za seba – a ja budem dodržiavať všetky zákony, alebo sa podrobím trestu. (náčelník Joseph; Nez Percéovia)
Verili sme v jedného boha, Veľkého Ducha. Verili sme vo svoju obdobu Desiatich prikázaní. A podľa toho sme sa tiež chovali. (reverend Vine Deloria starší; Yankton Siouxovia)
Máš v sebe prirodzené schopnosti ako všetci ľudia. Máš vôľu. Nauč sa ju používať. Docieľ, aby ti slúžila. Naostri svoje zmysly tak ako ostríš svoj nôž... Nemôžeme ti nič dať. Vlastníš už všetko potrebné k tomu, aby si sa stal veľkým. (Trpasličí Náčelník; Vraní Indiáni)
Pretože máme rozum, máme právo ho použiť pri rozhodovaní, čo je správne, alebo nesprávne. Mali by sme sledovať cestu, o ktorej sa domnievame, že je správna – s vierou, že „čokoľvek je, je správne.“ (Čierny Sokol; Saukovia)
Nemyslím, že merítkom civilizácie je výška ich betónových budov, ale skôr aký získali ľudia vzťah k svojmu prostrediu a svojim blížnym. (Slnečný Medveď; Čipevajania)
Spev vtáka voľne poletujúceho vzduchom je spev, ktorý prináša k ušiam skutočnú hudbu, zatiaľ čo pieseň vtáka v klietke je iba smutná napodobenina. Ten prvý vkladá do svojej piesne niečo zo širokého priestoru neba, hlas vetra, zvuk vody. Pieseň toho druhého môže rozprávať o zajatí, mrežiach, ktoré obmedzujú slobodu, a o bolesti, ktorá je v srdci. (Starý Keyam; Kríovia)
Zásady chovania boli práve tak prísne ako zákony ktoréhokoľvek iného národa, ale žiadúce chovanie sa zriedka kedy muselo vynucovať. Každý človek bol sudcom seba samého. Nepoctivosť sa považovala za zločin. Žili sme podľa svojich zásad a princípov, a nie podľa toho, ako by nás mohli posudzovať iní. Úplná vzájomná čestnosť tvorila základ charakteru. Nevedeli sme nič o tom, čo biela rasa nazýva „dobré vychovanie“, nikdy sme nepočuli o pravidle, že „čo nechceš, aby iní činili tebe, nečiň ani ty im“, ale obidva princípy boli súčasťou našich vzájomných vzťahov. (Thomas Wildcat Alford; Šóniovia)
Naši praotcovia boli pevne presvedčení (ako i my), že tí, ktorí sa v tomto živote dobre chovajú, budú v budúcom živote odmenení podľa miery svojich cností, na druhej strane tí, ktorí sa chovajú nedobre tu, podstúpia po smrti taký trest, aký bude úmerný zločinom, ktorých sa dopustili. Všetky po sebe idúce generácie našich predkov to vždycky a nemenne prijímali a uznávali ako pravdu. Nemohlo to teda povstať z nejakého mýtu, pretože ľudské výmysly, akokoľvek zručne a vierohodne spradené, si nemôžu nadlho udržať dôveryhodnosť ľudí, ktorým je dovolené sa slobodne pýtať, čo našim predkom nikto neodopieral. (anonymný náčelník, asi 1708; Konestogovia)
U pôvodných Američanov sa s hrdosťou miesila i zvláštna pokora. Duševná arogancia bola cudzia ich povahe i učeniu. Nikdy netvrdili, že schopnosť artikulovanej reči je dôkazom ich nadradenosti nad nemými tvormi. Na druhej strane to pre nich bol nebezpečný dar.
Hlboko verili v ticho – známku dokonalej rovnováhy. Ticho je absolútna vyrovnanosť a rovnováha tela, mysle a duše. Muž, ktorý si uchová svoje ja, je vždy kľudný a neotrasený existenčnými búrkami... v predstavách mudrcov bez vzdelania mal tento muž ideálny postoj a riadil svoj život.
Ak sa ho spýtate: „Čo je ticho?“, odpovie: „Je to Veľká Záhada! Sväté ticho je Jeho hlas!“ Keď sa opýtate: „Aké sú plody ticha?“, povie: „Je to sebaovládanie, skutočná odvaha alebo schopnosť znášať utrpenie, trpezlivosť, dôstojnosť a úcta. Ticho je uhlový kameň charakteru.“ (Ohiyesa; Santí Siouxovia)
Môže sa ľuďom dariť v zemi, kde sloboda viery je lož a prázdne vystatovanie? Každému národu je dané svetlo, podľa ktorého pozná Boha, každý národ si hľadá vlastnú cestu, ako vyjadriť túžbu mu slúžiť... Ak národ nerobí to, čo je podľa jeho chápania správne, jeho sila je nepatrná. (Dieťa Hromu; Kríovia)
Vy [biely ľudia] veríte v očistnú silu utrpenia... My veríme, že je na každom z nás si navzájom pomáhať, dokonca i prostredníctvom bolesti svojich tiel. Bolesť pre nás nie je „abstraktná“, ale veľmi skutočná. Nekladieme toto bremeno na svojho boha, ani sa nechceme vzdať možnosti stáť tvárou v tvár duchovnej sile. Keď sa postíme na vrcholoch kopcov, keď si driapeme telo pri Slnečnom tanci, vtedy zažívame náhle preniknutie do podstaty vecí, približujeme sa mysli Veľkého Ducha. Toto preniknutie k nám neprichádza lacno a my nechceme, aby nejaký anjel alebo svätý ho za nás získal a venoval nám ho z druhej ruky. (John Oheň/Krívajúci Jeleň; Lakotovia)
Zákony týkajúce sa vzťahu Indiána k príslušníkom jeho kmeňa boli zaznamenané v jeho srdci. Neboli zapísané na tabuľkách alebo v knihách zákonov. Každý človek nosil ten zákon vo svojom srdci. Pravda je, že je to jediný dobrý zákon. (Slnečný Medveď; Čipevajania)
Všetky časti seriálu nájdete na tejto adrese.
Z knihy: Frances G. Lombardiová, Gerald Scott Lombard: Nekonečný kruh, Výklad etiky amerických Indiánov, Knižná dielňa Timotej, Košice, MCMXCVI
Pôvodný preklad z angličtiny: Anna Grušová
Preklad z češtiny: Sokol
Northwestern University Library, Edward S. Curtiss The North American Indian: the Photographic Images, 2001.
exkluzívne.cez.okno
