Dnes, v období globálnej finančnej a hospodárskej krízy, sme sa od našich vládnych činiteľov dozvedeli, že postavíme ďalšie tri mosty nad riekou Ipeľ. Vraj sa tým utužia dobré vzťahy s naším južným susedom! Neviem, aké vzťahy mal náš pán prezident na mysli, pretože už z vlastnej skúsenosti musí vedieť, že my Slováci môžeme Maďarom postaviť aj rozprávkové paláce na stračích nôžkach, môžeme im cesty vyložiť perzskými kobercami - aj tak nikdy nebudeme dosť dobrí a nikdy sa k nám nebudú správať ako úprimní priatelia! Mohli sme sa o tom presvedčiť pri vybudovaní Gabčíkova, čím sme zabránili tomu, aby sa potopa z rokov šesťdesiatych nezopakovala, aj pri zriadení univerzity pre maďarskú menšinu v Komárne. Dokonca aj vtedy, keď podpredsedom slovenského parlamentu a podpredsedom slovenskej vlády boli občania maďarskej národnosti, čo by sa v Maďarskej republike občanom slovenskej národnosti nemohlo v žiadnom prípade stať.
Zrejme celej slovenskej pospolitosti unikli slová maďarského premiéra Ferenca Gyurcsányho, ktoré len nedávno na margo slovensko-maďarských vzťahov povedal: „Postavenie akéhokoľvek množstva mostov na Ipli nevylieči poranenú dušu Maďarov!“ Opakujem - tieto slová museli nášmu vládnemu panstvu uniknúť, inak sa nedá pochopiť ich nekonečná ústretovosť a doslova zničujúca ústupčivosť voči požiadavkám predstaviteľov maďarskej menšiny na Slovensku, ako aj voči požiadavkám samotného premiéra Maďarskej republiky: Obe krajiny budú venovať mimoriadnu pozornosť a podporu školským a kultúrnym zariadeniam menšín, budú im poskytovať nadpriemerné dotácie. Možnosť, aby sa v menšinových školách mohli používať učebnice vydané v druhej krajine. Vytvorenie národného, národnostného kódexu správania, ktorý by prijali politici oboch krajín, jeho dodržiavanie by hodnotil čestný, spoločný súd. Možnosť iniciovať spoločné vyšetrenie, ak príde jedna strana s tým, že v ktorejkoľvek krajine občana či skupinu mohla postihnúť krivda na národnom či národnostnom základe. Zriadenie funkcie menšinového ombudsmana na Slovensku. Pozastavenie, neskôr zrušenie slovenského zákona obmedzujúceho používanie maďarských vlajok a symbolov.
S týmito požiadavkami prišiel na rokovanie s Robertom Ficom do Komárna maďarský premiér Ferenc Gyurcsány s poranenou dušou koncom roka 2008. Kto sa s týmito nehoráznymi požiadavkami oboznámil, musel dospieť k presvedčeniu, že sú útokom na našu zvrchovanosť, a že ich predložil dočasný „predstaviteľ všetkých Maďarov na svete“, zahltený svojím maďarským pocitom nadradenosti. Veď už prvá požiadavka je výsmechom, lebo slovenskú národnostnú menšinu v Maďarsku nezachránia nijaké dotácie aj keby boli z rýdzeho zlata! Tamojšie slovenské školy nie sú vlastne slovenské, všetci učitelia sú Maďari a dorozumievacím jazykom na vyučovaní je maďarčina. Žiaci vedia po slovensky povedať len to, čo sa naspamäť naučili. To vlastne majú spoločné s maďarskými žiakmi na Slovensku, ktorí tiež nevedia hovoriť po slovensky!
Druhá požiadavka je neprijateľná. Veľmi dobre si vieme predstaviť výchovu vo veľkomaďarskom duchu a aký dejepis by sa učil na maďarských školách na Slovensku. Nad ďalšími požiadavkami nehodno ani uvažovať, sú iba diktátom, ktorý nám veľmi pripomína minulosť a mohol ich predložiť len nerozhľadený nadutý človek, ktorý má za chrbtom radikálneho nacionalistu Orbána. Takže nijaké mosty cez Ipeľ, ani nijaké stretnutia premiérov v Budapešti nezmenia atmosféru medzi Slovenskom a Maďarskom, ak bude jeden len diktovať a druhý bude pasívne ustupovať. Žiadna dohoda sa nikdy nevytvorí, pretože Maďarsko sa s nami „dohodne“ len vtedy, keď so všetkými predkladanými požiadavkami budeme stopercentne súhlasiť a všetky urážky statočne a oddane prehltneme. A to predsa nie je dohoda, ale diktát. Jestvuje len jediný most - a ten sa volá RECIPROCITA!
Maďari na Slovensku majú maďarské školy, maďarské bohoslužby, množstvo tlače, vydavateľstiev, organizácií, maďarské divadlá... a parlamentné zastúpenie na rozdiel od Slovákov v Maďarsku. Maďarov na Slovensku je vyše pol milióna, Slovákov v Maďarsku je sotva 18-tisíc, to zostalo po asimilácii vyše 600-tisíc člennej slovenskej národnosti. Bohoslužby v slovenských dedinách v Maďarsku sú iba maďarské, kňazi maďarskí. V Maďarsku Slováci vymierajú, ale pani Edita Bauerová a pán Arpád Duka-Zólyomi plačú v Európskom parlamente nad tým, ako sa postavenie Maďarov na Slovensku po nástupe Ficovej vlády zhoršuje. V „slovenských“ školách v Maďarsku sa vyučuje slovenčina ako cudzí jazyk v štyroch hodinách týždenne aj to nie pre všetkých žiakov! Ak sú učitelia a rodičia žiakov na Slovensku na školách s maďarským vyučovacím jazykom nespokojní, nech si vyžiadajú maďarský menšinový školský systém! Lenže všetci, keď počujú slovo RECIPROCITA sa naľakajú, čo by sa stalo, keby dostali len to, čo dostávajú Slováci v Maďarsku! Hoci národnostný zákon je tam krásny, každému ho ukazujú ako vzor nežnej starostlivosti o menšiny, ale je len na papieri a maďarská vláda ho ignoruje! Všetko sa riadi podľa hesla: „Ak je v dedine maďarský učiteľ a maďarský farár, onedlho budú všetci Maďari!“ V každej dedine v Maďarsku, kde žijú ešte Slováci, sú postavené sochy maďarských víťazov, ani tam sa Slovákov nik nepýta, či ich to neuráža. Slovákom na Slovensku nielenže nedovolia postaviť sochy na pamiatku slovenským dejateľom, ale aj tie, ktoré majú, im zakazujú. Maďari na Slovensku majú vysielanie DUNA TV, čo majú Slováci v Maďarsku?
Treba monitorovať všetko, čo sa robí na južnom Slovensku a čo sa robí v Maďarsku tam, kde žijú ešte nejaké zvyšky Slovákov. Napríklad, vedia Slováci o polhodinovej relácii na MR 1 s názvom Bez hraníc? Tam by sa dozvedeli niečo o štvanici z maďarskej strany! Prečo naši vládni činitelia súhlasia s tým, aby sa deti na Slovensku v maďarských školách učili všetky geografické názvy Rakúsko – Uhorska? Uvedomili si, čo urobili? Zasa sa nechali dokopať maďarskou čižmou. Kedy už konečne pochopia, že si musia urobiť poriadok vo vlastnej krajine? Prečo si neberú príklad od Maďarov a prečo im neponúknu ich vlastné maďarské postupy? Kedy už pochopia, že „poranená maďarská duša“ sa zahojí len vtedy, keď pochopí, že nijaké nadradené národy nemajú v Európe miesto?! Slováci, jediný most, je most rovného s rovným, ktorý sa volá RECIPROCITA!
Mgr. Blažena Krivošíková
Článok vyšiel v marcovom čísle mesačníka Právo národa
Zdroj: Slovenské hnutie obrody