Obrázok používateľa CEZ OKNO
Na stope osudu v knižniciach palmových listov

Zázraky sú v dnešnom svete veľmi vzácne. Na počiatku tretieho tisícročia kresťanského letopočtu triumfujú bilancie, takzvané „nesporné skutočnosti“ a ničím neobmedzovaný osobný prospech. Rozsiahle znalosti, múdrosť a poznanie základných existenčných súvislostí majú v našom svete právo na existenciu iba vtedy, pokiaľ sa zodpovedajúcim spôsobom vyplácajú, teda povedané inými slovami, ak pokiaľ možno čo najskôr prinesú patričný zisk. „Shareholder value“ (hodnota vlastného kapitálu, pozn. prekl.) a „flexibilita“ sú kúzelné zaklínadlá tohoto „nového globálneho myslenia“, ktoré uznáva peniaze a hmotný majetok ako jediné merítka „úspechu“, ktorými je porovnávaný každý jednotlivec.



Ideálne vysoké ciele a nezištné sny o naozaj spoločnej budúcnosti všetkých ľudí sú označované za „sekundárne cnosti“, „mega-out“ a životný postoj beznádejne vysmievaných outsiderov.

Už sa nedefinujeme prostredníctvom existencie, ale výhradne skrze majetok. Samozrejmým dôvodom takého chovania je to, že túžime mať stále viac, aby sme „niečím boli“. Objavovať stále nové potreby, nemenej rýchlo a pohotovo ich uspokojovať a striedať ich s ďalšími zvonka vsugerovanými túžbami – to sa dnes všeobecne pokladá za hnaciu silu pokroku, ktorá údajne nepretržite astále rýchlejšie vedie našu spoločnosť vpred. Väčšina ľudí sa už dávno prestala pýtať, kam vôbec táto cesta v skutočnosti smeruje. Súčasné vízie budúcnosti sa vyčerpávajú samotným stále rýchlejším smerovaním za osobnými pôžitkami, neustále podnecovanou materiálnou spotrebou v „globálnom svete“ internetovej siete, prípadne očakávaným uspokojením z dosiahnutej kariéry v práci.

Nikdy však nebudeme mať dosť toho, čo v skutočnosti nutne nepotrebujeme.

Všade sa preto množia príznaky poznania, že nastúpený trend predstavuje najpravdepodobnejšie katastrofálnu slepú uličku vývoja ľudských dejín. Dôvodom k starostiam nie je len stále väčšia povrchnosť duševného života – omnoho nápadnejšie, pretože to každý človek môže ľahko pocítiť na vlastnej koži, je ničenie prírody a neutíchajúce drancovanie prírodných zdrojov našej planéty v mene zachovania blahobytu stále menšieho zlomku svetového obyvateľstva. Rovnaké pohŕdanie ako v prípade životného prostredia sa presadzuje takisto v sociálnych medziľudských vzťahoch našej postindustriálnej spoločnosti a ohrozený je tak priamo prazáklad našej existencie. Ten, kto bezohľadné tvrdé lakte považuje za prejav výkonnosti, vyzdvihuje konkurencie schopnosť a potlačovanie konkurentov na všeobjímajúci princíp vo všetkých oblastiach života a ovenčuje ich pojmom „individuálna sloboda“, sa nesmie diviť, že sa na denný poriadok dostáva eskalujúce násilie, sociálna averzia a stále silnejšie pociťovaný nedostatok solidarity, a že apokalypsa totálnej entropie západnej spoločnosti začína byť až strašidelne aktuálny.

Sme na prahu nového tisícročia. Hoci nás obklopuje prebytok hmotných vecí a bezmála sa dusíme v neprehľadnom množstve každodenných informácií (a preto sa nechávame ukolísať klamnou istotou, že všetko vieme), javí sa nám budúcnosť v ponurých farbách a proroci konca sveta prežívajú nebývalú konjunktúru.

Ľudia inštinktívne cítia, že naše zdanlivo pevne súdržná spoločnosť je nestabilná. Táto stiesnenosť vyvoláva silnú túžbu po istote, ktorá sa okrem iného prejavuje tiež tým, že chceme mať všetko a všetky, obzvlášť vlastný život, nepretržite „pod kontrolou“. Výsledkom takého postoja je všeobecne rozšírená „mentalita poistky bez spoluúčasti“, teda snaha príjemným spôsobom sa zaistiť proti všetkým ranám osudu bez toho, aby sme museli prevziať akúkoľvek zodpovednosť za svoj život.

Preto si tiež kdekto praje, aby aspoň občas mohol nahliadnuť do vlastnej budúcnosti – samozrejme len do nie príliš vzdialenej, pretože k obranným mechanizmom väčšiny ľudí patrí i popieranie vlastnej smrteľnosti.

Pre mnohých z nás je nesmierne lákavé aspoň na okamih zahliadnuť, čo nám život ešte nachystal a spoznať svoj osud, aby sme sa mohli na budúcnosť lepšie pripraviť.

Preto milióny ľudí na celom svete v najrôznejších denníkoch a časopisoch dennodenne čítajú horoskopy. Chiromanti, vykladači snov, astrológovia, kartárky, jasnovidci a ďalší ľudia, ktorých profesiou sa stal výklad budúcnosti, ponúkajú – prostredníctvom inzerátov a väčšinou za drahé peniaze – svoje služby a rozhodne si nemôžu sťažovať na nedostatok klientely.

Samozrejme nám v tejto knihe v žiadnom prípade nejde o to, aby sme spochybňovali znalosti a metódy renomovaných astrológov a chiromantov, ktoré väčšinou spočívajú na mnohoročných štúdiách. Každý, kto sa trochu intenzívne zaoberal týmito aktivitami, dobre vie, že tieto varianty nazerania do budúcnosti predstavujú systémy zobrazenia našej reality, ktoré sa nedajú brať na ľahkú váhu.

Názorne to doložím na príklade astrológie. Táto náuka vychádza zo základného poznatku, že vesmír predstavuje uzavretý systém, ktorý vo svojom celku podlieha rovnakým zákonitostiam. Ak teda sledujeme ľubovoľnú časť tohoto uzatvoreného systému, môžeme vyvodzovať závery o chovaní iných častí toho istého celku.

Omnoho jednoduchšia, než toto zložité vysvetlenie, je stará hermetická zásada „Ako hore, tak dole“, ktorá konštatuje to isté.

Horoskop preto pri profesionálnom prepočte s exaktnou presnosťou uvádza, ako sú rozostavené „stavebné kamene reality“, z ktorých sa skladá život každého jednotlivého človeka. Z horoskopu je teda zrejmé, ktoré z týchto „stavebných kameňov“ – ako napríklad nadanie, sklony a schopnosti - sme si priniesli do života a ktoré ešte musíme prostredníctvom príslušných skúseností získať. Z horoskopu môžeme dokonca vyčítať i spôsob konania alebo priebeh deja, ktorý nám umožní nadobudnúť dosiaľ chýbajúce skúsenosti. Spája sa v ňom teda východisko a finalita života.

Horoskop, ktorý je zostavený v okamihu narodenia človeka, obsahuje podľa tohto pojatia „životný vzorec“ dotyčnej osoby.

Vytvorenie takého horoskopu však vyžaduje rozsiahle znalosti a dôkladné štúdium. Je to niečo úplne odlišné od dvojriadkových zlátanín v podobe takzvaných denných horoskopov v rôznych bulvárnych tlačovinách.

Naozajstná istota a schopnosť utvárať vlastný život slobodne, a i tak v súlade so všadeprítomnými kozmickými zákonitosťami, môže vychádzať len a len zo znalosti základných právd.

Také univerzálne pravdy a zákonitosti však existujú i v našej súčasnej „relativistickej“ dobe.

Astrologické a chiromantické učenia na týchto univerzálnych pravdách spočívajú.

Zázraky sú síce vzácne, ale i tak existujú – rovnako ako skutočná múdrosť v zmysle poznania pravej podstaty ľudí a vecí. Taká múdrosť je už sama o sebe zázrakom.

Thomas Ritter

Zdroj: Annetta a Thomas Ritterovi, "NA STOPĚ OSUDU - V knihovnách palmových listů", vydal © 2001 Dialog - knižný velkoobchod a nakladatelství
Pôvodný preklad: Dr. Rudolf Řežábek

Preklad z češtiny: Sokol

exkluzívne.cez.okno

január 01, 2009 08:56 dopoludnia
  • x Komentár

0 x Komentár

 

 

Top