Obrázok používateľa CEZ OKNO
NÁBOŽENSTVO A MÁGIA V AMARNE: Bojujúce sily z rôznych ríš I.

Starovekí Egypťania si vysoko cenili magické praktiky a používali ich na rôzne účely takmer vo všetkých aspektoch života. Ich svetonázor nebol obmedzený len na to, čo sa dialo na zemi, ale aj vo vzdialených a neznámych ríšach, ktoré obývali démoni a bohovia. Ale náboženská revolúcia kráľa Achnatona so sebou priniesla obrovský zmätok do myslí obyvateľov, ktorí boli od nepamäti zvyknutí uctievať viacero božstiev.


Verili, že tieto bytosti diktovali vývoj udalostí od narodenia až po smrť – a aj po nej. Faraón im však diktoval, že majú uctievať len Atona – a to iba prostredníctvom neho a Nefertiti.


Travertín (egyptský alabaster) magická nádoba na vodu Sithathoriunety, dcéry Senusreta II. Nájdený v jej hrobke vo Fajjúme, Láhún. Stredná ríša, 12. dynastia. (›› Metropolitné múzeum umenia)

 

Nástup a dôležitosť mágie

Mágia, nazývaná aj Heka (HkA), zohrávala významnú úlohu v živote ale aj v posmrtnom živote starovekých Egypťanov. Heka – tak sa mágii hovorilo až do Rímskeho obdobia. Neexistuje jednoznačná definícia, a tak ju vedci prekladajú ako silu prírody, ktorá dokáže premeniť vlastnosti božského bytia do ľudskej podoby. Teologická manifestácia Heky sa objavuje aj na vyobrazeniach v hrobkách a v chrámoch už od obdobia Starej ríše. Boh Heka je vyobrazený medzi posádkou slnečnej plachetnice, ako bradatý muž s nemes na hlave a jeho hieroglyf sa datuje od roku 1000 p.n.l. V rannom kráľovskom spise “The Instruction for Merikare” (2025-1700 p.n.l.) – Inštrukcie pre Merikareho – sa píše, že Heka je štedrý dar ľudstvu od Stvoriteľa (boha Slnka), aby sa takto “zažehnali dopady nebezpečných udalostí”.

 


Datuje sa do grécko-rímskeho obdobia (332 p.n.l.-312 n.l.). Tento skarabeus predstavuje asi najznámejší typ starovekého egyptského šperku. Odpočíva na pozlátenej drevenej doštičke, a tento konkrétny exemplár sa skladá zo skla, dreva a je ozdobený pozlátkou. Plochý povrch scarabea je vyrezaný s nápisom z kapitoly 30B Knihy mŕtvych. Egyptské múzeum, Káhira

 

V pohrebnom chráme faraóna Sahure z piatej dynastie, je Heka na čele sprievodu miestnych bohov, a nesie obetu kráľovi. Staroveké vysvetlenie Heka znie “ten, ktorý svätí obrazy”. Pohrebné zariekadlo 261 s názvom “Ako sa stať bohom Heka” zo sarkofágu Strednej ríše objasňuje tieto slová:

“Ja som ten koho pán všetkého stvoril ešte predtým ako začala existovať dualita... Som ten, kto dal život vládcom bohov… Pretože to mne patril vesmír ešte predtým, ako ste začali existovať vy, Bohovia. Vy ste prišli až potom, pretože ja som Heka.”

 

V spisoch z neskoršieho obdobia a na stenách ptolemaiovských chrámov v Dendere, Edfu, Kom Ombo a Philae, je Heka vyobrazený ako jeden zo štrnástich Ka slnečného boha Re – s touto myšlienkou sme sa mohli stretnúť už pri náhrobných textoch v Strednej ríši.

Egyptológovia a antropológovia dlho rozmýšľali nad dôvodmi, prečo mágia tak veľmi ovplyvňovala egyptskú spoločnosť. Niektorí odborníci tvrdia, že mágia predstavovala manifestáciu primitívnej a degeneratívnej formy náboženstva – a preto boli jej metódy protizákonné a zlé, a nemali nič spoločné s náboženskými rituálmi. Iní tomuto záveru silno oponujú. Dr. Emily Teeterová hovorí:

“Napriek tomu, že sú Egypťania známy pre čary, učenci nesúhlasia s tým, čo podnietilo vznik mágie v starovekom Egypte, a hlavne s tým, kde leží hranica medzi mágiou a náboženstvom.”

 


Nádherne ilustrovaná Book of the Dead (Kniha mŕtvych), ktorá obsahuje jedinečné pasáže opisujúce aktivitu zosnulej osoby v posmrtnom živote na mieste zvanom “dom sŕdc”. V klasickom prevedení sa zariekadlo 151 sústreďuje na to, ako sa o múmiu stará Anubis a ostatní bohovia. Rijks museum van Oudheden, Leiden. (Foto: Rob Koopman/›› CC BY SA 2.0)

 

Profesorka Joann Fletcherová informuje súčasných autorov:

“Myslím si, že je to záležitosť modernej terminológie – nepochybne na modernom Západe je stále tendencia používať slovo ‘náboženstvo’ ako uznanie určitých praktík a dodanie pocitu autority, zatiaľ čo slovo ‘mágia’ sa zvyčajne používa v oveľa pohŕdavejšom význame, a to vtedy, keď ide o samostatné metódy používané jednotlivcami, ktorých sa spoločnosť snaží utlačiť. Avšak pre starovekých Egypťanov náboženstvo a mágia často označovali to isté.”

 

A tak kňaz alebo mág mali takú moc, že ich bohovia počúvali. V emailovej komunikácii, súčasný autor Dr. Bob Brier, tvrdí:

“Myslím si, že niet pochýb, že mágia tu bola skôr ako náboženstvo, takže s určitosťou mágia nemôže predstavovať degeneratívnu formu náboženstva.”

 


Veľký vápencový amulet zobrazujúci bohyňu Sekhmet ako levicu, ktorá v ľavej ruke drží Hórovo oko. Harrogate Museums and Arts (›› CC BY-SA 4.0)

 

Staroveké názory formujú náboženské myslenie

Ale čo poháňalo túto nesmiernu nevyhnutnosť na vyhľadávanie magických riešení? Profesorka Fletcherová vysvetľuje:

“Odkedy starovekí Egypťania verili, že ich svet kontrolujú skryté sily – a sú bohmi alebo dušami mŕtvych – hľadali spôsob, ako ich kontrolovať pomocou špecifických rituálov, ktoré vykonávali buď na veľkom priestranstve v chrámoch v mene krajiny ale viac osobne, a to vo vlastných domoch. A zatiaľ čo moderní učenci majú sklon opisovať rituály v chrámoch ako ‘náboženské’, oba typy obradov v sebe majú mágiu.”

 

A práve preto aj krajina mala obrovský podiel na forme náboženstva – podporovaného rituálmi a mágiou. Nech už je to akokoľvek, čarodejníci netvorili samostatnú triedu až do súmraku kultúry faraónov.

 


Časť Textov pyramíd, predchodcov Knihy mŕtvych, napísaných na stenách Tetiho hrobky, prvého faraóna šiestej dynastie (Sakkára). Detailný záber zblízka na posvätné písmo. (Foto: ›› Chipdawes a ›› LassiHU)

 

Štúdia dedinského života v súdobom rustikálnom Egypte od antropológa Winifreda Blackmana odhalila, že aj fellahin (roľníci) majú svoju komplexnú vieru. Dedinčania míňali prekvapivo veľkú časť svojho skromného príjmu na zaklínadlá, amulety a rituály, ktoré kupovali od žien a mužov s vedomosťami o mágii. Aj v starovekom Egypte mala každá komunita niekoho, kto ústne šíril tradíciu mágie ďalej. Čaro mágie však bolo oveľa väčšie: dokázala identifikovať príčinu problémov jednotlivca a zároveň prisľubovala nádej aj v tých najzúfalejších situáciách. Práve kvôli tomuto Sir Alan Gardiner opísal egyptskú mágiu ako „súkromné náboženstvo“, a poľský antropológ Bronislaw Malinowski ako “ritualizovaný optimizmus”. S najlepšou definíciou zo všetkých však pravdepodobne prišiel Sir Wallis Budge, ktorý tvrdil, že mágia je “slúžkou náboženstva“.

 


Oko vyrobené zo skla a obsidiánu, z rakvy pochádzajúcej z Neskorého obdobia (724-333 pred Kristom). V podobe amuletu obľúbené Hórovo oko – Vedžat symbolizuje zdravie a ochranu. Los Angeles County Museum of Art (›› Wikimedia)

 

Profesorka Fletcherová hovorí, že výrazne zmenená krajina a vyhladenie celých miest, ktoré predtým prekvitali, spôsobili, že bolo ťažké zistiť, aký veľký vplyv mala mágia na ľudí verejne a v súkromí:

“Je veľmi ťažké priamo porovnávať formálne, štátom dané rituály vykonávané v chrámoch s tými, ktoré sa praktikovali v domácnostiach, keďže dôkazy sú príliš jednostranné. Z materiálneho pohľadu sa zachovalo veľmi málo hlinených domov, zatiaľ čo na druhej strane sa našlo nespočetné množstvo stien chrámov s vytesanými ‘zaklínadlami a zaklínacími formulami’. Toto je aj prípad starovekých literárnych textov, ktoré sa týkajú praktizovania mágie a boli prístupné len 1 percentu – vzdelanej elite členov kráľovských rodín, kňazom a pisárom, v porovnaní so zvyšnými 99 percentami populácie, ktorá nevedela čítať a pravdepodobne sa tak čarovné formulky učili naspamäť od slova do slova. Môžeme sa akurát dovtípiť, aký typ mágie praktizovali vo svojich obydliach, keďže nemáme veľa hmotných dôkazov – masky, paličky a figúrky, ktoré sa našli, nám aspoň matne naznačujú, ako asi mohol vyzerať tajný svet každodennej ‘mágie’.”

 

Autor vyjadruje svoju vďačnosť prof. ›› Joann Fletcherovej za jej neoceniteľné rady v tejto sérii.

Zvláštne poďakovanie patrí ›› Heidi Kontkanenovej za udelenie povolenia na používanie jej fotografií. K verejným archívom ›› Metropolitného múzea umenia je možné mať prístup tu.

 

Referencie:

Geraldine Pinch, Magic in Ancient Egypt, 1994
Richard H. Wilkinson, The Complete Gods and Goddesses of Ancient Egypt, 2003
Anna Stevens, Private Religion at Amarna: The material evidence, 2006
Margaret Bunson, The Encyclopedia of Ancient Egypt, 1991
E. A. Wallis Budge, The Egyptian Book of the Dead: The Papyrus of Ani in the British Museum, 1967
Miriam Lichtheim, Ancient Egyptian Literature: A book of readings, Vol 2, 1976
Geraldine Pinch, Handbook of Egyptian Mythology, 2002
Emily Teeter, Ancient Egypt, 2003
Joann Fletcher, (Documentary), Ancient Egypt Life and Death in the Valley of the Kings 1, 2013
John Romer, (Documentary), Ancient Lives, 1984

 

Anand Balaji

Zdroj: http://www.ancient-origins.net/ancient-places-africa/religion-and-magic-...

© Ancient Origins, Všetky práva vyhradené

Preklad: Lucia Urbanová

exkluzívne.cez.okno


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Tento článok, ktorý sme pre vás preložili, má 820 slov.

Vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach,
prispejte na ďalší chod portálu


›› BILANCIE PORTÁLU

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE


č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX


Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue


 

Súvisiace:

Seriál: Eden v Egypte?
https://www.cez-okno.net/rubrika/serial-eden-v-egypte

Amarna
https://www.cez-okno.net/amarna

Mágia
https://www.cez-okno.net/rubrika/rubriky/magia

 


apríl 24, 2018 15:44 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top